Ministerstvo spravodlivosti chce dosiahnuť, aby úročenie
pôžičiek pre obyvateľstvo nebolo vyššie ako 20 percent. Ekonómovia pripomínajú,
že také úroky boli v 90. rokoch bežné. K regulácii úverov sa pre SME
vyjadril aj Juraj Karpiš z INESS.
BRATISLAVA. Úročenie pôžičiek pre obyvateľstvo chce štát
regulovať. Minister spravodlivosti Štefan Harabin navrhuje, aby maximálna ročná
miera nákladov na úver neprevýšila päťnásobok základnej sadzby Národnej banky
Slovenska. Tá je dnes 4,25 percenta. Aktuálne by tak úročenie úverov nemalo
prekročiť 21,25 percenta. To je nad úrovňou hotovostných pôžičiek, ale aj
niektorých spotrebných úverov od bánk.
Ministerstvo spravodlivosti návrh regulovať úroky zdôvodňuje
prípadmi, keď si ľudia požičali peniaze aj za 180–percentný ročný úrok.
Ministerský návrh je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Už dnes je však jasné, že ministerstvo je pripravené na
kompromis minimálne v stanovení výšky maximálneho legálneho úroku. „Sme
prístupní diskusii, ako presne stanoviť násobok na určenie limitu,“ povedal
hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči.
Navrhované opatrenie
je podľa viacerých ekonómov ukážkou toho, ako sa dá plošným opatrením škodiť ľuďom
v núdzi. Pripomínajú, že pri úverovom vzťahu ide o dobrovoľný kontrakt medzi
veriteľom a dlžníkom, pričom je na ich rozhodnutí, akú úrokovú mieru si
stanovia. „Je otázne, na základe čoho sa úroky nad 20 percent, ktoré boli bežné
v úverových vzťahoch na začiatku 90. rokov, dnes majú zrazu považovať za
úžeru,“ povedal Juraj Karpiš z INESS.
Obmedzenia by sa
nemali týkať pôžičiek v obchodných vzťahoch medzi podnikateľmi. „Návrh tak de
facto rozdeľuje ľudí na dve nerovnocenné skupiny – podnikateľov, ktorí môžu
slobodne rozhodovať o výške úroku vo svojich úverových vzťahoch, a obyvateľov,
ktorým v záujme ich vlastného dobra zakazuje úverové vzťahy za viac ako 21,25
percenta ročne,“ dodal Karpiš.
Kreditky mimo zákona
Ročná percentuálna miera nákladov zahŕňa celkové náklady na
pôžičku – teda úroky aj všetky poplatky spolu. Má porovnať akúkoľvek spotrebnú
či hotovostnú pôžičku.
Jej regulácia by podľa výkonného riaditeľa Slovenskej
asociácie bánk Ladislava Unčovského obmedzila pôžičky bánk v nižších objemoch pre
nízkopríjmové skupiny a zrejme aj používanie kreditných kariet.
V súčasnej podobe navrhnutý strop na ročnú percentuálnu
mieru nákladov by podľa hovorcu nebankovej spoločnosti Provident Financial,
ktorá poskytuje hotovostné pôžičky, Michala Dytterta určitej časti ľudí na
Slovensku úplne zabránil zobrať si legálnym spôsobom pôžičku. „Zatiaľ návrh
ministerstva študujeme a robíme analýzu možných dosahov,“ povedal Dyttert.
Spoluzakladateľ spoločnosti Triangel a Quatro Andrej Kiska s
možnosťou určenia maximálnej hranice úrokov súhlasí, malo by to však podľa neho
byť v kompetencii ministerstva financií alebo NBS. Návrh zákona stanovuje
hranicu nízko. Niektoré skupiny by sa potom k pôžičke vôbec nedostali. „Ťažko
sa to odhaduje, no mohlo by to byť niekde okolo 30 percent,“ povedal.
Na najnižšiu možnú ziskovú úroveň znižuje podľa Martina
Chrena z Nadácie F. A. Hayeka úrokové sadzby len konkurencia medzi
poskytovateľmi pôžičiek. Pôžičky majú podľa neho zhruba rovnakú cenu vo
všetkých krajinách, bez ohľadu na to, či v nich platia úrokové stropy, alebo
nie. „Regulácia úrokov vedie k rozvoju úžery, tak ako vysoká daň na cigarety
vedie k vyššiemu dopytu po pašovaných cigaretách,“ povedal Chren.
Komu to pomôže
Ak sa obmedzia ročné úroky na úroveň okolo 20 percent, podľa
Eugena Jurzycu z INEKO to bude napríklad znamenať, že človek, ktorý sa dostane
do núdze dva dni pred výplatou a bude si chcieť požičať tisíc korún na
potraviny, zaplatí za pôžičku asi korunu. „Tú korunu by mala dostať inštitúcia,
ktorá pripraví zmluvu, uzatvorí ju a nesie riziko, že pôžičku nevymôže. Za
takýchto podmienok nedokáže u nás poskytnúť pôžičky vari ani ministerstvo
práce,“ ironizuje Jurzyca.
Analytik Symsite Research Vladimír Dohnal považuje súčasný
návrh zákona „za absurdný“. Z trhu by vytlačil takmer všetky splátkové
spoločnosti aj niektoré spotrebiteľské úvery bánk. A banky by podľa neho v
konečnom dôsledku sprísnili svoje rizikové profily.
SME, 28. 5. 2007 | Marianna Onuferová
