Rozhovor s Radovanom Ďuranom z Inštitútu
ekonomických a spoločenských analýz pre Hospodárske noviny dňa 17.10.2007 na
tému posilnenie právomocí odborárov.
V čom vidíte najväčšie posilnenie právomocí
odborárov, keď hodnotíte Zákonník práce pred novelou a po novele? Ktorá
právomoc, kompetencia, vám najviac prekáža v zákonníku?
Principiálne bola najzávažnejším návrhom požiadavka, aby zamestnávatelia
priamo financovali činnosť odborárov. Táto požiadavka je porušením vlastníckych
práv vlastníkov (zamestnávateľov), lebo ich núti financovať činnosť, ktorú sami
nemusia považovať za užitočnú a prínosnú. Zabezpečenie financovania
odborárskych predákov zo zdrojov zamestnávateľov zvyšuje nezávislosť odborov od
zamestnancov, ktorí ich do činnosti nominovali, čo je v rozpore s myšlienkou
odborov ako zástupcov zamestnancov. Odbory totiž v organizácii existovať
nemusia, pokiaľ zamestnávateľ vytvára vhodné podmienky na prácu a komunikácia
so zamestnancami je na takej úrovni, ktorá vyhovuje tak zamestnancom, ako aj
zamestnávateľovi. Zákonná povinnosť financovať odbory tak pôsobí ako motivácia
ich činnosti, bez ohľadu na to, či ich zamestnanci požadujú alebo nie. I keď v
porovnaní s pôvodným návrhom bola prijatá novela do značnej miery oklieštená,
samotné prijatie princípu financovania odborov zamestnávateľom vytvára do
budúcnosti hrozbu kvôli možnosti zvyšovania rozsahu financovania.
Novela dala odborárom tiež právo kontrolovať bezpečnosť práce na
pracovisku, dokonca majú právo zastaviť prevádzku v podniku. Nehrozí kolízia so
zamestnávateľom a Inšpekciou práce?
Oproti pôvodnému návrhu sa obmedzili možnosti odborárov zastaviť prevádzku.
Ak by bol prijatý pôvodný návrh, došlo by k dôležitému obmedzeniu vlastníckych
práv zamestnávateľov a k zvýšenie rizika, že tretia osoba zastaví bezdôvodne
prevádzku, čím vlastníkom spôsobí finančné škody, ktoré by odbory ako združenie
nemuseli byť schopné zastaviť. Zvyšuje sa tým tiež riziko, že ustanovenie by
mohlo byť zneužité zámerne s cieľom zvýhodniť konkurenciu. Zavedenie možnosti
zastaviť prevádzku odborármi je pritom nadbytočné, pretože už teraz existujú
minimálne dva nástroje, ktorými štát dokáže kontrolovať bezpečnosť prevádzky.
Sú to pravidlá BOZP a Inšpektorát práce. V ekonomike v súčasnosti nenastala
situácia, ktorá by naznačovala, že tieto kontrolné mechanizmy zlyhávajú plošne
a treba ich doplniť ďalším nástrojom. Ojedinelé prípady zlyhania (napríklad
banské nešťastia) by sa mali riešiť individuálne, a nie zavádzaním plošných
opatrení, ktoré so sebou prinášajú zvýšené riziká a hrozby dodatočných
nákladov.
(koll)
Hospodárske noviny, 17.10.2007
