Deň daňovej slobody: Oddnes robíme pre seba, nie na štát (Nový Čas)

Mal by sa vykonať audit, ktorý by ukázal, ktoré služby je nevyhnutné, aby poskytoval štát. Existujú činnosti, ktoré majú pre občanov buď nízky prínos, alebo existujú trhové (súkromné) alternatívy, a duplicita financovaná daňovými poplatníkmi nie je potrebná. Úspory treba hľadať najmä v povinných výdavkoch – transferoch občanom alebo firmám. Dochádza pri nich k neefektívnemu a neadresnému prerozdeľovaniu, povedal pre Nový čas dňa 3.6. 2011 Richard Ďurana z INESS.

Dnes je Deň daňovej slobody. Slováci tak na štát pracujú o štyri dni menej, ako tomu bolo minulý rok.

Tvrdia to Nadácia F. A. Hayeka a Združenie daňových poplatníkov Slovenska, ktoré sa jeho výpočtom venujú už od roku 1999. Tento deň delí rok na dve obdobia, doteraz zarábali daňovníci na pokrytie výdavkov štátu, oddnes už pracujú na seba. Priemerný Slovák prispieva na chod štátu ročne sumou 4 290 €.

Čo je deň daňovej slobody

Deň daňovej slobody je pomyselná hranica, ktorá rozdeľuje rok do dvoch období. V prvom zarábajú daňovníci na pokrytie výdavkov vlády a ostatných inštitúcií štátu. Až o peniazoch, ktoré zarábajú počnúc Dňom daňovej slobody (vrátane), rozhodujú slobodne sami. Na Slovensku sa každoročne vypočítava ako podiel celkových konsolidovaných výdavkov verejného sektora na hrubom domácom produkte.Deň daňovej slobody je orientačným dňom, do ktorého priemerný občan odovzdá celý zárobok štátu na daniach a ďalších povinných platbách, zatiaľ čo oddnes si celý svoj zárobok ponecháva. Vlani bol Deň daňovej slobody 7. júna, tento rok pripadol na dnes a je o štyri dni skôr. „K zásadnému posunu nedošlo. Kým vlani tvorilo zaťaženie občanov na Slovensku 42,3 percenta, tento rok výška celkovej miery prerozdeľovania klesne na 41,98 percenta,“ povedal Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka.

K miernemu zlepšeniu podľa neho prišlo pre niekoľko faktorov. „Vlani sme prestali pracovať pre štát v piatok a začali pre seba v pondelok. Teraz sme skončili vo štvrtok a robíme na seba od piatka. Takže je to opticky posunuté. Pod skorší dátum sa však podpísali aj rast HDP a konsolidačné úsilie vlády v oblasti verejných financií,“ dodal s tým, že by to mohlo byť zo strany vládneho kabinetu ešte intenzívnejšie. Slovensko mohlo dopadnúť aj horšie, keby do výpočtov zarátali zvyšovanie dlhov nemocníc alebo súdny spor o Tipos. „Nezahrnuli sme ich do výpočtov kvôli ich vysokej nepredvídateľnosti,“ uzavrel Pošvanc.

Zamestnanec s priemerným príjmom 769 € získa z každého eura, ktoré jeho zamestnávateľ platí za jeho prácu vrátane všetkých odvodov, iba 48 centov. Podľa štatistík sme najmenej dní v roku pracovali na štát v roku 2008, keď Deň daňovej slobody pripadol na 22. máj, najdlhšie v roku 2000, keď sme na štát pracovali do 9. júna.

Podľa výpočtov ekonomického a sociálneho inštitútu INESS v rámci projektu Cena štátu bežný Slovák zo svojich príjmov prispieva na služby štátu sumou 4 290 € za rok. „Mal by sa vykonať audit, ktorý by ukázal, ktoré služby je nevyhnutné, aby poskytoval štát. Existujú činnosti, ktoré majú pre občanov buď nízky prínos, alebo existujú trhové (súkromné) alternatívy, a duplicita financovaná daňovými poplatníkmi nie je potrebná. Úspory treba hľadať najmä v povinných výdavkoch – transferoch občanom alebo firmám. Dochádza pri nich k neefektívnemu a neadresnému prerozdeľovaniu,“ povedal Richard Ďurana z INESS.

Váš účet za služby štátu

Kde končia dane bežného občana a v akej výške prispieva na jednotlivé funkcie štátu

Koľko platíte vy?

*Priemerná mzda za rok 2010

Ivan Netík, Miroslav Staník

Nový Čas, 3.6. 2011