Prognózy ohľadom vývoja reálnych miezd a zamestnanosti pre Hospodárske noviny dňa 22.6. 2011 komentoval Richard Ďurana z INESS. Ako povedal, na priveľký optimizmus v súvislosti s rastom zamestnanosti je ešte priskoro.
Rok 2011 by mal Slovákom priniesť lepšiu životnú úroveň. Napriek tomu, že reálne mzdy budú podľa najnovších čísel z ministerstva financií ešte nižšie, ako sa čakalo. Tvrdí to Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií. Argumentuje tým, že pribudne zamestnaných ľudí. Ekonómovia sa na nové prognózy pozerajú pozitívne, lepšie sa však budú mať len niektorí – najmä nezamestnaní, ktorí získajú prácu. „Napríklad v prípade dvojčlennej domácnosti, ak jeden bude síce zarábať menej, ale ten druhý sa zamestná, tak sa ich životná úroveň zvýši,“ vysvetľuje analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Ťahákom je export
Rezort financií upravil svoje februárové prognózy. Slovenská ekonomika sa podľa neho má tento rok vyvíjať lepšie. HDP vzrastie o 3,6 percenta, čo je o 0,2 percenta viac než v odhade na začiatku roka. „Za zrýchlením rastu stojí tohtoročné výrazné oživenie v zahraničí,“ tvrdí inštitút IFP. Práve vyšší HDP sa podľa Miklošovho ministerstva podpíše pod zlepšenie zamestnanosti, ľudí, ktorí získajú prácu, má byť až 33,5 tisíca. Na druhej strane, reálna mzda priemerného Slováka klesne v dôsledku stále vysokej inflácie o 0,6 percenta. „Pozitívny vývoj na trhu práce sa však postará o to, že celkové príjmy obyvateľstva i spotreba domácností v reálnom vyjadrení stúpnu,“ vysvetľuje IFP. „Predpokladáme, že pozitívny vývoj zamestnanosti bude pokračovať aj v druhom polroku 2011,“ vyhlásil včera aj samotný minister financií Ivan Mikloš.
Ekonómovia opatrne
Analytici sú však v hodnotení životnej úrovne opatrnejší, reálne si podľa nich prilepšia akurát tí, ktorí získajú prácu. „Životná úroveň väčšiny klesne, ale naozaj si môžu prilepšiť tí, ktorí si nájdu prácu – vrátane ich rodín,“ vysvetľuje ekonóm SAV Pavel Kárász. Odhady o nových pracovných miestach však považuje za jemne nadsadené.
„IFP hovorí o tom, že celkové príjmy obyvateľstva stúpnu, keďže bude pracovať o 33-tisíc osôb viac. V celkovom vyjadrení to teda možné je, na úrovni jednotlivca nie,“ vysvetľuje Richard Ďurana z Iness. Príliš skoro je podľa neho aj na priveľký optimizmus v súvislosti s rastom zamestnanosti. „Budúcnosť ukáže, či sú základy hospodárskeho oživenia udržateľné, alebo sú len výsledkom stimulačných opatrení európskych vlád,“ upozorňuje Ďurana. Podľa analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej zamestnanosť určite porastie – nie však vo všetkých sektoroch. „Určité pochybnosti máme o tom, ako sa popasujú s prijímaním nových ľudí obchod a služby.“
Ekonóm UniCredit Bank David Dereník upozorňuje na metodiku merania životnej úrovne. Používa sa na to HDP. „Ide o konkrétny ukazovateľ, ktorý však nevyjadruje subjektívnu životnú úroveň, ale úroveň priemerného obyvateľa, ktorý sa v tomto zmysle bude mať lepšie.“
Podľa Kárásza však ide o obozretnú prognózu, keďže poukazuje na mierne zníženie dlhodobých vyhliadok rastu HDP na roky 2012 až 2014. Karász tiež potvrdil, že vďaka vyššiemu rastu DPH na tento rok nebude mať vláda problém vybrať toľko daní, koľko si naplánovala – a možno aj o čosi viac. „Bude zvýšený domáci dopyt, a teda firmy i občania odvedú viac všetkých druhov daní,“ uzatvára Kárász pre HN.
František Kvarda
