Napriek tomu, že o hrozbe gréckeho bankrotu vie už minimálne rok každý, kto nežije v jaskyni, jeho realizácia údajne povedie k panike, aká vznikla po páde investičnej banky Lehman Brothers, ktorú prekvapivo nezachránila americká centrálna banka. Aké sú však alternatívy, z ktorých si vyberáme?
Alternatívou bankrotu je pokračovať v súčasnom prístupe daj pôžičku a modli sa. Na riziko daňových poplatníkov eurozóny zobrať zdroje súkromnému sektoru a poslať ich do nesolventnej krajiny (euorval). Tej úver len zvýši už tak vysoký dlh. A modliť sa, že tamojšie obyvateľstvo bude dlhé roky dobrovoľne platiť vysoké dane, znižovať vyplácané dôchodky, vyhadzovať štátnych zamestnancov a predávať verejný majetok na to, aby mohli vyplatiť zahraničných veriteľov, ktorí na nesolventnosti krajiny nesú svoj podiel viny. To nevyzerá ako príliš stabilné riešenie a už vôbec nie ako prevencia bankrotu. Budúcnosti bez bankrotu neveria ani súkromní investori, ktorí sa na rozdiel od politikov predpovedaním budúcnosti živia. Rizikové prirážky írskych, gréckych alebo portugalských dlhopisov napriek (alebo vďaka?) existencii eurovalu stále rastú.
Aké sú výsledky prvého experimentu s nasadením vlastného európskeho „menového fondu“? Prvých 110 miliárd eur pomoci na zahnanie gréckeho strašiaka bankrotu nestačilo a optimistický európsky plán gréckeho ozdravenia sa plniť nedarí. Po roku zrazu na stabilizáciu krajiny treba ďalších viac ako 100 miliárd. A to pri veľkosti gréckeho HDP 230 miliárd eur. Štátny dlh sa pritom už vyšplhal na celkovo na 329 miliárd. Toľko k úspechom.
Druhou alternatívou je zabránenie inštitucionalizácie tohto prístupu v Európe. Môže tak spraviť aj malé Slovensko. Je čas na progresívne, štátnicke gesto. Niekedy sa treba sa postaviť proti väčšine a prejaviť vlastný názor. Ide totiž o záchranu eurozóny pred neochotou predstaviteľov únie niesť náklady svojich zlých rozhodnutí a chronickej snahy politikov krátkozrako presúvať riešenie problémov do budúcnosti, až kým tieto nepopadajú ich voličom na hlavu. Treba povedať opätovné nie pôžičke Grécku a transformácií eurovalu na trvalý inštitút morálneho hazardu.
Juraj Karpiš, INESS
