Je to ďalší návrh, ktorý sa snaží náklady zlých rozhodnutí riskujúcich investorov preniesť na celú spoločnosť, poviedol na margo návrhu zaviesť daň z finančných transakcií v EÚ pre Pravdu dňa 20.8. 2011 Radovan Ďurana z INESS.
Peniaze na záchranu zadlžených krajín eurozóny má priniesť aj nová daň z finančných transakcií. Konkrétna podoba dane by podľa predstáv nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho mala byť známa do konca septembra.
Zavedenie dane z finančných transakcií bude mať podľa hlavného analytika spoločnosti Next Finance Vladimíra Pikoru vplyv aj na výšku budúcich dôchodkov. Väčšina Slovákov totiž po reforme dôchodkového systému vstúpila do druhého piliera. Dôchodkové správcovské spoločnosti tak dnes s peniazmi ľudí priamo obchodujú na finančných trhoch. „A teraz za každú transakciu penzijného fondu zaplatia daň, čo sa nakoniec prejaví v nižšom efektívnom výnose penzijného fondu. Čiže v nižších dôchodkoch,“ vysvetlil Pikora.
„Zatiaľ ešte nevieme, ako presne bude vyzerať nová dať. Ak bude zavedená tak, ako si väčšina ľudí predstavuje, určite ublíži výnosom v druhom i treťom pilieri a podielových fondoch,“ potvrdil Viktor Kouřil, podpredseda VÚB Generali Slovensko. Podobné názory na zavedenie dane vyjadrili aj predstavitelia ostatných DSS.
„Nemyslím si, že nová daň sa bude týkať všetkých finančných transakcií, to by bolo podľa mňa priveľa,“ doplnil Peter Socha, predseda dôchodkovej spoločnosti Axa. Ak by sa nová daň týkala len obchodov s akciami, doplatili by na ňu ľudia investujúci peniaze na dôchodok v akciových a indexových fondoch.
Podľa Radovana Ďuranu z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz zavedenie dane nevylieči ani finančný sektor, ani zadlžené krajiny. Akurát zvýši daňovú záťaž súkromného sektora, pretože nakoniec to budú ľudia, ktorí budú znášať bremeno dane.
„Je to ďalší návrh, ktorý sa snaží náklady zlých rozhodnutí riskujúcich investorov preniesť na celú spoločnosť,“ povedal Ďurana. „Zavedenie novej dane by diskriminovalo finančný sektor a v konečnom dôsledku aj spomalilo ekonomický rast. Preto ho treba odmietnuť,“ doplnil Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy.
Navyše podľa analytikov prenášanie dlhov na zahraničných daňových poplatníkov nie je solidárne ani spravodlivé. „Dlhy štátov, ktoré nevznikli investíciami do dlhodobých statkov, ale financovania štátneho blahobytu, by mali financovať občania, ktorí požívali výhody týchto politík,“ zdôraznil Ďurana.
Na druhej strane nezachránenie zadlžených krajín spôsobí problémy francúzskym a nemeckým bankám. Následné zamrznutie finančného sektora by prinieslo návrat podobnej recesie ako v roku 2008. Na Slovensku sa prejavila zmrazovaním platov, prepúšťaním ľudí, ale aj poklesom cien.
Branislav Toma
