Nutnosť poskytovať záruky v stámiliónoch eur na pôžičky nezodpovedným krajinám alebo finančným inštitúciám je pre relatívne chudobných Slovákov zlá správa, povedal Juraj Karpiš z INESS pre Pravdu dňa 28.9. 2011 na margo zmeny nastavenia eurozóny po našom vstupe.
Euro sa používa na Slovensku ako domáca mena tisíci deň. Menu hodnotia pozitívne najmä podnikatelia, čo potvrdili prieskumy Podnikateľskej aliancie Slovenska. Naopak, bežní ľudia často spoločnú menu spájajú s pokrízovým zdražovaním.
Podľa ekonómov však zavedenie eura na rast cien nemalo výraznejší vplyv, až na výnimky spojené so zaokrúhľovaním cenoviek.
Napríklad tmavý chlieb je teraz mierne drahší ako v decembri 2008, keď sa ešte platilo v korunách. Rovnako sú pre vlaňajšiu neúrodu teraz výrazne drahšie aj ďalšie potraviny. Na druhej strane osobné vozidlá sú v eurách výrazne lacnejšie ako v korunách. Silné euro tiež zlacnilo nákupy v pohraničí či ľuďom znížilo úroky na hypotékach, a predovšetkým zjednodušilo obchod v rámci eurozóny. Výhody teraz sčasti kráti dlhová kríza, v rámci ktorej sa Slováci skladajú na pomoc zadlženým krajinám.
,,Väčšina podnikateľov hodnotí zavedenie eura ako správny krok,“ povedal Robert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska. Z piatich oslovených podnikateľov s eurom nesúhlasí len jeden. Pri spoločnej mene firmy i ľudia získali lacnejší platobný styk so zahraničím. ,,Klient, ktorý v roku 2008 urobil v pobočke desať platieb do eurozóny, po zavedení eura ušetril približne 150 eur ročne,“ dodal Štefan Panenka, produktový riaditeľ Slovenskej sporiteľne. Podnikom tiež odpadli administratívne náklady a vďaka euru zlacnelo získavanie nových úverov.
Jeden z najväčších rozdielov pri alternatíve – koruna verzus euro – je pri úrokoch. ,,Ak by sme dnes mali slovenskú korunu, základná úroková sadzba by sa pohybovala niekde medzi úrovňou Poľska a Maďarska,“ povedala Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne. Banky pritom práve od tejto sadzby odvíjajú výšku úrokov pre bežných ľudí. Pri slovenskej korune by si tak ľudia dnes na bývanie či auto požičiavali drahšie. Zároveň by však viac zarobili na uložení peňazí na účtoch v bankách.
Konkrétne podľa údajov Národnej banky Slovenska sú dnes priemerné úroky pri hypotékach 4,9 percenta. Pre porovnanie – naši južní susedia dostanú rovnakú pôžičku na bývanie za 9,3-percentný úrok. Pri hypotéke stotisíc eur tak Slovák mesačne zaplatí 531 eur a občan Maďarska asi o tristo eur viac.
Po príchode eura sa veľa ľudí tiež obávalo, že ceny tovarov a služieb budú úroveň západných krajín dobiehať oveľa rýchlejšie ako platy. ,,Toto je stále oprávnená obava, ceny tovarov a služieb sa budú vyrovnávať rýchlejšie ako rasty platov,“ povedal Ľubomír Drahovský, analytik prieskumnej agentúry Terno. Zavedenie eura však podľa neho na tento trend nemá nijaký vplyv. ,,Zastaviť rýchly rast cien môže totiž jedine nižšia spotreba,“ dodal Drahovský. Typickým príkladom je rast cien nehnuteľností. Ešte za koruny v roku 2007 vzrástli v priemere o 24 percent, kým v roku 2009 už za eura klesli o 11 percent. Prepad bol spôsobený prísnejším poskytovaním úverov a na trhu už nebolo zrazu toľko ľudí schopných platiť stále viac i za staré byty.
Negatívom eura je, že Slovákom s ním hrozia v budúcnosti vyššie dane. ,,Nutnosť poskytovať záruky v stámiliónoch eur na pôžičky nezodpovedným krajinám alebo finančným inštitúciám je pre relatívne chudobných Slovákov zlá správa,“ povedal Juraj Karpiš, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.
Branislav Toma
