Radovan Ďurana z INESS komentoval dňa 30.9.2011 pre Hospodárske noviny prepúšťanie vo verejnej správe. Ako povedal, boli by potrebné audity, ktoré by mohli odhaliť nepotrebné štátne úrady alebo pracovné pozície. Vláde však chýba spoločný ťah na bránu. Nechuť zasahovať do štruktúry a počtu príspevkových organizácií je toho dôkazom, dodal.
Veľké prepúšťanie sa nekonalo a nedôjde k tomu ani v tomto roku. Tvrdia to predstavitelia Inštitútu pre hospodársku politiku. „Mzdové výdavky a počet pracovníkov nie sú tým významným predpokladom pre fiškálnu konsolidáciu,“ povedal riaditeľ inštitútu František Palko.
Spochybnil tak snahu rezortov šetriť na platoch. Podľa zistení inštitútu vlani počet ministerských úradníkov oproti roku 2009 neklesol. Naopak, pribudlo ich 153. A výdavky na platy sa mali zvýšiť o 43 miliónov eur. V tomto roku by malo pre štát pracovať dokonca o 1 300 ľudí viac.
Ministerstvo financií tvrdí, že ide o nedorozumenie. „Ak niekto hovorí, že v štátnej správe sa neznižuje počet zamestnancov, nemá čas na prečítanie rozpočtu, alebo klame,“ reagoval štátny tajomník ministerstva Vladimír Tvaroška.
Ministerstvo: Podstatné sú výdavky
A čísla z rozpočtu mu dávajú za pravdu. Už vlani sa počet úradníkov znížil. Avšak iba mierne o bezmála 400 ľudí. A v tomto roku už malo o prácu prísť asi päťtisíc ďalších. Tieto údaje navyše nie sú pre ministerstvo financií podstatné.
„Z pohľadu výdavkov daňovníkov na úradnícky aparát je pre ministerstvo podstatná celková suma, ktorá sa rozpočtuje na mzdy. A v tejto oblasti presadzujeme prísne šetrenie, keď s nárastom v roku 2012 počítame len v prípade učiteľov,“ vysvetlil hovorca rezortu Martin Jaroš.
Celkovo by malo ísť na platy ľudí pracujúcich vo verejnej správe v tomto roku o bezmála 270 miliónov eur menej. Na budúci rok však tieto výdavky majú stúpnuť o 90 miliónov eur.
Chýba ťah na bránu
Inštitút sa však s ministerstvom zhoduje v inej veci – stále existuje priestor pre to, aby sme na chod štátu platili menej. „Hlavný problém je, že štátna správa pracuje ešte v postsocialistických podmienkach. Nedošlo k zmenám z hľadiska toho, aby dochádzalo k centralizácii niektorých činností,“ povedal Palko.
Poukázal pritom napríklad na to, že plány všetkých vlád, aby štát obstarával centrálne, teda z jedného úradu, stále ostávajú iba na papieri. Rovnako je to aj s centrálnou správou majetku, ktorá by podľa Palka mohla priniesť úspory v desiatkach percent. „Ak niekto tvrdí, že by sa mohol počet zamestnancov znižovať viac, súhlasím s ním,“ reagoval Tvaroška.
Podľa Radovana Ďuranu z inštitútu INESS by boli potrebné audity, ktoré by mohli odhaliť nepotrebné štátne úrady alebo pracovné pozície. Vláde však chýba spoločný ťah na bránu. „Nechuť zasahovať do štruktúry a počtu príspevkových organizácií je toho dôkazom,“ podotkol. Posvietenie si na chod štátu by podľa neho mohlo viesť k úsporám pri mzdovom účtovníctve, ktoré by robila jedna inštitúcia.
Marek Ročkár
Hospodárske noviny, 30.9. 2011
