Richard Ďurana z INESS sa pre SME dňa 5.11.2007 vyjadril k schválenému zákona, ktorým sa vláde dostalo právomoci určovať úrokový strop pri úveroch. Zákon výrazne obmedzuje možnosť dostať sa k úveru pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Regulovaný úrok je podľa neho najlepšou cestou k neregulovanej úžere.
Nový zákon má chrániť ľudí pred úžerníkmi, no legálne
pôžičky obmedzuje.
BRATISLAVA. Najvyšší možný úrok, za ktorý si ľudia požičiavajú
od bánk, splátkových spoločností či od známych, bude od budúceho roka určovať
vláda. Tento zásah do voľnosti dohody medzi veriteľom a jeho dlžníkom schválil
parlament napriek tomu, že vládny návrh vôbec nepočítal so zavedením úrokového
stropu.
Právomoc určovať maximálnu ročnú výšku nákladov na úver, čiže úrokov a
všetkých ostatných poplatkov, dostala vláda jedným paragrafom v novele zákona o
dobrovoľných dražbách. Tú pripravilo ministerstvo spravodlivosti, aby
obmedzilo úžernícke praktiky.
Dopyt po zákone vyvolali najmä prípady ľudí, ktorí aj v dôsledku vysokých
úrokov nesplácali pôžičky a v následných dražbách napokon prišli o bývanie.
Stávalo sa, že v dražbách sa byty v miliónových hodnotách predávali za sotva
stovky tisíc korún. Nový zákon preto zavádza väčšiu kontrolu samotnej dražby,
aby sa majetok dlžníka nepredával hlboko pod cenu. Táto časť novely nemala
významnejších kritikov, schválená bola tak, ako ju navrhol minister Štefan
Harabin.
Dohoda bola iná
Harabin však od začiatku chcel bojovať aj proti vysokým úrokom. V prvom
texte novely sa počítalo s limitom 21 percent, neskôr to ministerstvo dvihlo na
30 percent. Do vlády šla ešte iná verzia. Najdrahší úrok mal byť menší ako
sedemnásobok základnej úrokovej sadzby Národnej banky alebo dvojnásobok
priemeru úrokov ponúkaných bankami pri spotrebných úveroch. Oboje by v
súčasnosti bolo na úrovni 30 percent.
Vláda napokon žiaden strop nenavrhla, mala sa len zvýšiť informovanosť o
úrokoch a poplatkoch. Právomoc rozhodnúť o tom, čo je neprimeraný úrok – teda
úžera, mala ostať súdu. Svoju nespokojnosť s týmto riešením neprejavil verejne
ani minister spravodlivosti. V parlamente bolo všetko inak. Koaliční poslanci
schválili minulý mesiac pozmeňujúci návrh poslancov HZDS, ktoré nominovalo aj ministra
spravodlivosti. Bez väčšej diskusie sa tak možnosť aj povinnosť určovať
maximálnu výšku nákladov na úver dala vláde.
Autorka návrhu Katarína Tóthová tvrdí, že sa neobáva zneužitia novej
právomoci vlády. Presnejšie, je si tým istá u tejto vlády, a tá budúca bude
podľa nej rovnaká.
Nevedia, čo robiť
Vláda by podľa zákona mala vydať nariadenie, ktoré určí maximálny úrok. Čo
by v ňom malo byť, rieši teraz ministerstvo financií. „Budeme to riešiť s
konzultantmi z NBS. V tejto chvíli nevieme povedať ani sadzbu a ani, ako ju
budeme určovať,“ povedal Miroslav Šmál, hovorca ministerstva financií.
Ministerstvu spravodlivosti neprekáža, že zákon bol nakoniec prijatý inak,
ako navrhla vláda. „Na slovenskom trhu sa objavili spoločnosti, ktorých
podnikanie bolo založené iba na deravom zákone a hraničilo s legálnou úžerou,“
povedal hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči.
Poskytovatelia úverov sú už nadšení menej. Slovenská banková asociácia je
„prekvapená schváleným návrhom zákona zavádzajúcim inštitút úrokových stropov,
ktorý bol v rámci oficiálneho pripomienkového konania zamietnutý“.
„Zavedenie úrokových stropov je kontraproduktívne, pretože sťažuje prístup k
úverom a vytvára priestor na vznik nelegálneho trhu s pôžičkami,“ povedal
výkonný riaditeľ bankovej asociácie Ladislav Unčovský.
Eva Šinková z Tatra banky upozornila, že ak vláda stanoví limit príliš
nízko, nespôsobí to zlacnenie úverov, ale banky prestanú poskytovať úvery s
vyššími sadzbami.
Najostrejší je predseda Asociácie organizácií splátkového predaja Stanislav
Hroš. Tvrdí, že finančné spoločnosti pôsobiace na slovenskom trhu budú uvažovať
nad svojím ďalším pôsobením a nové subjekty si svoj vstup rozmyslia. „Úroky z
úverov sú vysoké, pokiaľ ich ľudia využívajú a pokiaľ to trh chce,“ povedal
Hroš.
Analytik INESS Richard Ďurana si
myslí, že úrokový strop najchudobnejším skomplikuje cestu k úveru, keďže banka
nepôjde do rizika. Povedie to k prekvitaniu čierneho trhu, hoci cieľom zákona
je chrániť spotrebiteľa pred vysokými úvermi. „Regulovaný úrok je najlepšou
cestou k neregulovanej úžere!“ upozorňuje Ďurana.
Nový zákon neteší ani ministerstvo financií. To nevie, v akej výške a podľa
čoho vláda určí maximálny úrok.
Dušan Uhrin
