Ak schválime euroval ,riskujeme, že tým, že sme najchudobnejšou krajinou v eurozóne , na nás tie tisíce eur dopadnú najviac, vysvetľoval Juraj Karpiš z INESS pre Plus jeden deň dňa 10.10. 2011.
Horúce výsledky! Doslova 48 hodín pred hlasovaním o eurovale v Národnej rade uverejňujeme nálady Slovákov. Prieskum pre denník Plus JEDEN DEŇ robila agentúra Polis telefonicky v piatok a sobotu na vzorke 902 respondentov z celého Slovenska. Čo odkazujú poslancom?
Už zajtra rozhodujú naši poslanci o zvýšení eurovalu. Podľa prieskumu, ktorý v týchto dňoch exkluzívne pre náš denník urobila agentúra Polis, by Slováci euroval podporili. Podľa 44,8 percenta oslovených by poslanci mali zvýšenie eurovalu schváliť.
Odmieta ho iba 36 percent Slovákov. Zvyšných 19,2 percenta sa nevedelo rozhodnúť. Nálady Slovákov sa pritom za mesiac prakticky nezmenili. Rovnakú otázku položila agentúra Polis 917 respondentom aj v dňoch 9. až 11. septembra. Vtedy euroval podporilo 42,2 percenta oslovených, proti vtedy bolo 35,6 percenta respondentov.
Čo na výsledky hovorí politológ? „Je to posun v prospech eurovalu. Ľudia si začínajú uvedomovať vážnosť situácie,“ povedal politológ Grigorij Mesežnikov. Euroval sa teší väčšej podpore medzi voličmi vládnej koalície ako medzi zástancami opozície.
Úplne najmenej ho podporujú nevoliči a nerozhodnutí voliči. Spomedzi priaznivcov koalície je 59,5 percenta za schválenie eurovalu a 25,2 percenta proti. Medzi voličmi opozície je 48,5 percenta za a 38,3 percenta proti eurovalu.
Čo hrozí vláde?
Možných scenárov je veľa. Jedným z nich je, že SaS euroval nepodporí, ale jeho zvýšenie prejde vďaka poslancom Smeru. To by mohlo viesť až k pádu vlády Ivety Radičovej. Pri takomto scenári je podpora eurovalu medzi voličmi koalície a opozície úplne rozdielna.
V prieskume položila agentúra Polis ešte jednu otázku: „Ste za to, aby NR SR schválila zvýšenie dočasného eurovalu aj za cenu možného pádu vlády Ivety Radičovej?“ Celková podpora eurovalu sa ani v tomto prípade výrazne nezmenila – 40,2 percenta je za jeho zvýšenie, 36,6 percenta je proti a 23,2 percenta nevedelo odpovedať.
Medzi voličmi opozície však podpora eurovalu za takýchto podmienok vyskočila na 58,7 percenta. Naopak, spomedzi voličov koalície ho aj za cenu pádu vlády podporuje už len 29,8 percenta. Ide teda zo strany sympatizantov opozície skôr o pád vlády?
„Skutočnosť je taká, že ak poslanci euroval neschvália, vláda padne,“ reagoval na tieto výsledky Mesežnikov. Zmení názor takmer polovice opýtaných občanov postoj sulíkovcov k eurovalu?
„Venujeme sa tejto téme už celé mesiace, preštudovali sme množstvo analýz a viedli nespočetne veľa debát s priaznivcami aj odporcami eurovalu. Argumenty sú jednoznačne proti. Jeho schválenie by znamenalo masívne škody pre slovenských daňovníkov a pod niečo také sa nepodpíšeme,“ reagovala včera hovorkyňa SaS Tatiana Tóthová.
Proti Eurovalu
Juraj Karpiš, analytik INESS
1. Čo bude, ak euroval schválime?
„Riskujeme, že tým, že sme najchudobnej š o u krajinou v eurozóne , na nás tie tisíce eur dopadnú najviac. Keď to porovnáme s našimi mzdami, tak celkové záruky Slovenska na obyvateľa sú približne dve priemerné mesačné mzdy. V Nemecku je to 0,7 priemernej mzdy. Záruky majú u nás väčší podiel na verejných financiách, kým na Slovensku je to 35 percent celkových príjmov, v susednom Rakúsku je to len 16 percent. Ak príde na ich platenie, budeme musieť zvyšovať dane dvakrát viac ako Rakúšania. A euroval pravdepodobne nebude fungovať. Nemyslím, že je dobré sa na tom podieľať.“
2. Čo nám hrozí, ak euroval neschválime?
„Ostatné krajiny budú musieť prísť s iným riešením. A naďalej bude činnosť, ktorú má vykonávať euroval 2, robiť Európska centrálna banka, tak ako doteraz. Nemyslím si, že by nás vylúčili z eurozóny. Môže sa stať, že by to malo Slovensko ťažšie pri vyjednávaní o iných veciach. Na váhe je však 12 percent nášho HDP, čo stojí za nejaké možné nepríjemnosti. Otázne je, či tie náklady vyplývajúce z toho, že povieme nie, budú väčšie ako 12 percent HDP, či nie. Ja si myslím, že naša účasť na eurovale 2 je neobhájiteľná pred slovenským daňovým poplatníkom.“
Za Euroval
David Dereník, analytik UniCredit Bank
1. Čo bude, ak euroval schválime?
„ A k euroval v parlamente prejde, znamená to, že Slovensko bude súhlasiť s garanciami finančných prostriedkov, ak by niektorá z krajín, ktorá by čerpala z eurovalu peniaze, nebola schopná tieto financie splácať. Vtedy by sa to fyzicky dotklo aj našich financií. Samozrejme, je to krok, ktorý očakávame, nakoľko je pravdepodobné, že negatíva schválenia eurovalu sú momentálne menšie, ako by boli negatíva, ak by sa euroval neschválil.“
2. Čo nám hrozí, ak euroval neschválime?
„V prípade, ak nedôjde k schváleniu eurovalu v Národnej rade, je pravdepodobné, že Európa si nájde cestu, ako vytvoriť euroval aj bez účasti Slovenska. Je však pravdepodobné, že toto neschválenie by malo dosť veľké politické následky a rovnako môže eurozóna opačne pristupovať pri čerpaní eurofondov k Slovensku.“
Zlomia odpor liberálov?
Podarí sa koalícii pred hlasovaním roka zjednotiť, alebo zotrvá SaS na odmietaní pomoci zadlženým krajinám? Utorkové hlasovanie bude verejné, čiže každý uvidí, kto ako hlasoval. Kým SDKÚ, KDH, Most-Híd a dokonca aj Smer považujú schválenie eurovalu za kľúčové, liberáli už takmer rok prezentujú, že sú proti. Po množstve únavných koaličných rokovaní prišlo k náznaku možnej dohody až vo štvrtok.
Sulíkovci podmienili svoj súhlas s eurovalom vytvorením komisie zloženej zo zástupcov všetkých parlamentných strán s právom veta, ktorým by mohli blokovať schválenie pôžičky pre jednotlivé krajiny. Premiérke Ivete Radičovej sa podmienky nepáčia. Podľa nej nie je možné odmietnuť trvalý euroval. Nesúhlasí ani s právom veta.
Čakajú ústupky
Stranu SaS odmietavý postoj premiérky k ich návrhu prekvapil. „Prekvapuje nás také rýchle zamietnutie, aj to, že to išlo cez médiá, nerozumieme celkom dôvodom, ale azda sa to dozvieme,“ vyhlásil v sobotu v Tatranskej Lomnici predseda strany Richard Sulík. Ak na dnešnej koaličnej rade nedôjde k dohode, budú liberáli hlasovať proti eurovalu.
Predseda Mosta-Híd Béla Bugár výhrady premiérky k návrhu SaS očakával. Podľa neho riešenie musí nájsť práve SaS. S návrhom sulíkovcov nie je spokojné ani KDH, najmä čo sa týka práva veta. Podľa šéfa poslaneckého klubu Pavla Hrušovského čakajú na prípadné ústupky. Osobne si však myslí, že SaS za euroval bude hlasovať.
Nechcieť požičať Grécku je slovenské…
Vzťahu Slovákov k euromene a jej záchrane sa venuje aj americký denník The New York Times. Podľa neho si uvedomujeme ekonomické výhody eurozóny, ale zároveň sa nám nechce pomáhať bohatším krajinám, ktoré si žili nad pomery.
Nový plán na záchranu eura má výraznú trhlinu. Je ňou podľa denníka The New York Times Slovensko, a to najmä jeho rozporuplný postoj k pomoci najviac zadlženým krajinám Európy.
Slovenskú dilemu podľa newyorského denníka dobre ilustruje reklama na pivo, v nej pupkatý muž na pláži kýva hlavou, pričom hlas komentátora v pozadí hovorí: „Požičiavať si od každého je grécke.“ Na druhom zábere stojí vychudnutý muž na poli, ktorý krúti hlavou. „Nechcieť požičať každému, to je slovenské,” dodáva komentátor.
Proti pomoci je podľa The New York Times najmä mladá generácia. Uvádza názor študenta Sebastiana Petiča z Trnavy, ktorý je proti rozšíreniu záchranného fondu. Dlh tým podľa neho len ďalej porastie. Ten súčasné nálady Slovákov zhrnul do aktuálneho vtipu: „Za 500 eur si môžete adoptovať Gréka. Bude dlho spať, piť kávu, dá si obed a po ňom siestu, aby ste mohli pracovať.”
Výsledky agentúry Polis
Agentúra Polis má za sebou niekoľko výrazných úspechov. Podarilo sa jej napríklad najlepšie odhadnúť výsledky prezidentských volieb medzi Ivetou Radičovou a Ivanom Gašparovičom. Pri predchádzajúcich parlamentných voľbách zas v májovom prieskume najpresnejšie zistila volebné preferencie Smeru a predvídala, že vládu nepostaví, pretože HZDS sa nedostane do parlamentu.
Odborník: Eurozóna sa zrúti
Politikom zostáva už len pár dní, aby zabránili kolapsu európskych bánk. Tvrdí to nemecký denník Die Welt. Tri roky po krachu americkej banky Lehman Brothers sa finančná kríza znovu hlási. V roku 2008 bol globálny finančný systém na pokraji kolapsu a stiahol so sebou aj svetové hospodárstvo. Podľa mnohých expertov je teraz situácia ešte vážnejšia.
„Ak politici nebudú schopní riešiť finančnú krízu, budeme do dvoch-troch týždňov svedkami zrútenia sa štátnych dlhov. To povedie v európskom bankovom systéme k zrúteniu jeho piliera,” varuje Robert Shapiro, poradca Medzinárodného menového fondu.
O čom budú rozhodovať
Prvý Euroval je už prijatý, no teraz sa rozhoduje o jeho zvýšení. Pre Slovensko to znamená, že ak ho parlament schváli, budeme ručiť namiesto 4,4 až 7,7 miliardy eur. Malo by ísť o krátkodobejšiu verziu, ktorá by pomohla krajinám s najväčšími problémami.
Euroval 2 má mať kapacitu 700 miliárd eur. Členské štáty eurozóny doň majú prispieť v hotovosti 80 miliardami, ďalších asi 620 miliárd má mať val k dispozícii na požiadanie. Spolu by doň malo Slovensko dať 659 miliónov eur.
Výhodou eurovalu je podľa jeho zástancov to, že nielen poskytne financie, ale dokáže získať od finančných inštitútov peniaze s výhodným úrokom. A to takým, aké by krajiny s nižším ratingom, medzi ktorými je aj Slovensko, nikdy nedostali. Krajiny, ktoré dostanú pomoc, by však mali byť pod drobnohľadom, či dobre hospodária s verejnými financiami.
