Sulíkov model eurovalu je lepší pretože existuje pri ňom menšia šanca, že slovenskí daňoví poplatníci prídu o časť svojich peňazí napríklad pri nákupe gréckych dlhopisov, povedal Juraj Karpiš z INESS pre Hospodárske noviny dňa 11.10. 2011.
Radovan Geist, šéfredaktor portálu Euractiv.sk
Pre Slovensko bude výhodnejšie to, čo bolo schválené v Bruseli. To, čo navrhuje predseda parlamentu je nerealistické. My v prvom rade potrebujeme mechanizmus, ktorý môžeme reálne použiť. Ak by o každej pôžičke rozhodoval konsenzus všetkých parlamentných strán, znamenalo by to, že by sme žiadnu pôžičku nikdy neposkytli. Nič by to neriešilo. A potrebujeme aj mechanizmus, ktorý bude fungovať aj po roku 2013. To znamená, že odmietnutie Európskeho stabilizačného mechanizmu pre nás nie je dobré.
Vladimír Zlacký, hlavný analytik UniCredit Bank
Sulíkov návrh bol odmietnutý koalíciou. V každom prípade to, čo sa deje momentálne, je kontraproduktívne z hľadiska nášho postavenia v Európe. Bol som skeptický voči skorému vstupu Slovenska do eurozóny, ale pokiaľ už sme jej súčasťou, tak by sme sa mali správať ako zodpovedný člen. Mali by sme prispievať tak, ako ostatní členovia eurozóny. To, čo SaS predvádza, nemá nič spoločné so zodpovednosťou.
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers
Čím nižšie slovenské garancie a hotovostné vklady, tak tým pre krajinu lepšie. Najideálnejšie by boli žiadne. Euroval, či už dočasný alebo trvalý, totiž problémy nerieši, len prenáša riziko na bonitnejších dlžníkov. Predpokladá sa pritom, že títo dlžníci ostanú v budúcnosti aj naďalej bonitní a dokážu si z finančných trhov naďalej požičiavať. No dlhová trajektória takmer všetkých krajín v eurozóne naďalej stúpa, a to z toho dôvodu, že politici bojujú proti neodvratnej recesii.
Juraj Karpiš, analytik inštitútu INESS
Sulíkov. Existuje totiž pri ňom menšia šanca, že slovenskí daňoví poplatníci prídu o časť svojich peňazí napríklad pri nákupe gréckych dlhopisov.
Marek Ročkár
Hospodárske noviny, 11.10. 2011
