V článku v .týždni zo dňa 5.10. 2011 autor Jaroslav Daniška spomína vyjadrenia Juraja Karpiša z INESS o tom, že podmienky eurovalu sú pre Slovensko neproporpčne vysoké.
Môžete ju vidieť ako obeť, môžete s ňou sympatizovať. Ale zodpovednosti ju nezbaví nikto.
Iveta Radičová nie je dobrý premiér. Ľudia ju majú celkom radi, dôveryhodnosť má pomerne vysokú, ale jej charizma až príliš pripomína Alexandra Dubčeka. Muža, ktorý bol symbolom nádeje, ale ako politik zlyhal. Aj jeho mali radi pre jeho úsmev, za to, že sa rozplakal, všetci vedeli, že sa s Brežnevom nebozkáva rád, ale to bolo všetko. Dubček sa nedokázal postaviť Moskve, nemyslel krok dopredu, nerozumel moci a už vôbec nie medzinárodnej politike.
Radičová je podobný prípad.
Pred pár mesiacmi som ju videl v diskusii na ČT24, bola to jedna z tých ženských relácii, Radičová si užívala priazeň moderátorky, politickej komentátorky aj kolegyne sociologičky. Bola pre nich stelesnením ideálu: ona, žena, robí politiku s Angelou Merkelovou, žije v salónoch vysokej politiky, chlapi na ňu musia brať ohľad, proste feministická idylka.
Žiaľ, nič z toho mimo štúdia neexistuje.
Za vyše roka sa jej nepodarilo vytvoriť si v SDKÚ relevantnú skupinu poslancov, o ktorú by sa mohla oprieť. Nemá oporu ani v predsedníctve. Za vyše roka si nedokázala nakloniť žiadneho modrého ministra. Čo viac, Ivan Mikloš ju mocensky ponížil tak, ako to vedia iba mazáci. Dzurinda je slabý a občas sa zdá že aj neschopný minister zahraničných vecí, ale namiesto toho, aby ho začala úkolovať, ju Dzurinda zneisťuje. Už vyše roka platí, že Radičovej najväčšími spojencami vo vláde sú Bugár, Sulík a Figeľ, nie jej ministri, nie jej strana.
Začínajú ju opúšťať aj jej mediálni priaznivci. Napríklad Milan Šimečka. Ešte pred rokom ju v Respekte oslavoval ako tvár modernizujúceho sa Slovenska, dnes sa z nej v Pravde vysmieva: „…po roku vládnutia pripomína skôr týranú ženu ako premiérku. Ak to bude spor o euroval, ktorý ju pripraví o funkciu, bude to svojím spôsobom spravodlivý trest za jej naivitu.“
Ale tam to nekončí.
Ďalšou kapitolou je Radičová a „jej muži“.
Šéfporadcom sa stal bývalý katolícky kňaz. Pre tradičných katolíkov je predstava verejne pôsobiaceho bývalého kňaza minimálne nevhodná, pre všetkých ostatných je to téma na nemiestne špekulácie. Poradca Novotný bol obvinený z korupcie v kauze Osrblie. Poradca Smatana sa zúčastnil demonštrácie, ktorá išla proti vláde. Cirkus je slabé slovo.
Radičovej hlavní podporovatelia v čase straníckych primárok tiež vedia prekvapiť. Poslanec Janiš pri voľbe generálneho prokurátora, štátny tajomník na ministerstve školstva Ivančo v kauze Planéty vedomostí.
Nuž a potom je tu jej vlastná politika. Nechajme bokom chaos v koaličných vzťahoch a prejdime hneď k eurovalu.
Radičovej slávny moment bol, keď po nástupe do funkcie odmietla prvú pôžičku Grécku. Nebola to jej zásluha, hru nastolil Sulík a odohral najmä Mikloš, Radičová však stála na správnej strane. Zberala medzinárodné ovácie a útočila na Fica. Napríklad za to, že dohodol niečo, na čo nemal mandát od parlamentu.
Do roka sa to zopakovalo, akurát v opačnom garde.
Na summite 21. júla tiež nemala Radičová parlamentný mandát. Dôvod bol, že parlamentný výbor sa nevedel dohodnúť (SaS bola proti). Radičová môže stokrát tvrdiť, že to znamenalo, že má voľný mandát. Neznamenalo. Pretože druhá najväčšia strana jej vlády bola proti.
A premiérka? Správala sa rovnako ako Fico pred rokom. Podpísala sa pod navýšenie eurovalu. Pričom prijala podmienky, ktoré – ako preukázal Juraj Karpiš – sú pre Slovensko neproporčne vysoké.
Iveta Radičová to môže celé myslieť úprimne. Ale je to málo platné.
Občas mám pocit, akoby zo všetkého najradšej hádzala bumerangy a že doplatí aj na to, čo sama presadzovala. Napríklad, že jej nejaký Brutus z jej vlastnej strany bude parafrázovať jej slová, že nerozumie, prečo chce byť premiérom niekto, komu zavadzia svedomie.
Mať na čele štátu ženu, ktorá má slabú moc, môže byť v dobrých časoch vďačnou témou pre PR. Ale keď ide do tuhého, na PR si nikto ani nespomenie.
Radičová nevymyslela nič na Fica, na Dzurindu, na Orbána, ani na druhý euroval. Nemá dobrú ruku na svojich poradcov a v čase najväčšej koaličnej krízy uprednostní banket s pani Obamovou.
Takto dobrý premiér nevyzerá.
.jaroslav Daniška
