Aj keď politické strany sľubujú opak, po nadchádzajúcich voľbách sa nebude rozdávať, ale šetriť, píše vo svojom článku pre SME zo dňa 17.1. 2012 Juraj Karpiš z INESS.
Opäť sa zvolebnieva. Po príliš krátkom pokoji od prejavov existencie politiky priamo v uliciach slovenských miest opäť prichádza krátke obdobie intenzívneho „záujmu o občana“ zo strany politickej triedy.
Z bilbordov a reklamných šotov sa na nás budú usmievať alfasamci s vyretušovanými kruhmi pod očami či inými odchýlkami od vodcovského archetypu.
Tváre a volebné čísla sprevádzajúce heslá bolestne pripomenú „hĺbku“ verejnej diskusie s väčšinovým voličom, ktorý to všetko rozhodne. A hlavne nás opäť čaká záplava sľubov.
No politické strany to budú mať tentoraz výrazne ťažšie. Hospodárstvo potácajúce sa na pokraji recesie, obrovský deficit verejných financií, vysoká nezamestnanosť, hroziaci rozpad menovej únie a krachujúce európske banky. Ako v takomto prostredí sľúbiť modré z neba bez toho, aby strana okamžite po prvom rokovaní vlády nevyzerala ako družina chronických klamárov?
Prvé plody volebnej úrody možno vidieť už dnes. Ľudia si zaslúžia istoty! A štát dokáže garantovať len jednu – vyššie dane. Minimálna mzda zaručujúca dôstojný život pre každého! Tak ju dajme rovno na 2000 eur mesačne.
Tých 70tisíc Slovákov, ktorí si v následnom kolapse trhu práce udržia formálne zamestnanie, bude mať naozaj dôstojný život. Práca alebo prax pre každého absolventa! Kde? V straníckej centrále? Kto ich bude platiť?
Štát dnes, po údajných úsporách a konsolidovaní verejných financií, míňa na jedného Slováka 5000 eur ročne napriek tomu, že z daní a odvodov vyberie len 4380. Zároveň u investorov výrazne ochladla túžba kupovať slovenský dlh.
Nie, po voľbách sa nebude rozdávať, ale šetriť. Na vás. Treba to mať pri počúvaní sľubov stále na pamäti. A z času na čas družnú náladu na predvolebných mítingoch podporenú teplým gulášom pokaziť konkrétnou otázkou, čo s tým 600-eurovým deficitom na hlavu plánujú politici spraviť.
Juraj Karpiš (Autor je analytik INESS)
