Opakované
pokusy ministrov hospodárstva o posilnenie postavenia poľnohospodárov vo
vzťahu k obchodným reťazcom narážajú na tri základné problémy.
Národná hrdosť Slovákov sa končí pri obchodnom pulte, inými
slovami cena a kvalita vyhráva, na pôvod producenta sa nehľadí. Druhým
obmedzením je skutočnosť, že vláda nemôže reťazcom prikázať nákup od domácich
producentov. Tretím problémom je Protimonopolný úrad. Ten stále „tvrdohlavo“
v súlade so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže EÚ nepovažuje
obchodné reťazce za dominanta.
Zámer novonavrhovaného zákona zostáva rovnaký, umelo
posilniť postavenie poľnohospodárov (potravinárov). Vláda nerešpektuje
dobrovoľnosť ich kontraktu s reťazcami. Nadradzuje záujem producentov predať
ich výrobky za výrobné ceny nad záujem reťazca poskytovať spotrebiteľom
najlepšie služby (v tomto prípade najnižšie ceny). Nie je to nič iné ako umelé
zasahovanie do trhových mechanizmov, ktoré kvôli vyššie uvedeným faktorom
neprinesie želaný úspech. Ak v tejto podobe vstúpi zákon do platnosti,
výsledkom budú nemotivačné zásahy do správania sa aktérov na trhu, ktoré
poškodia celý trh aj spotrebiteľov, poľnohospodárom nepomôžu, akurát posilnia
regulačnú a kontrolnú moc vlády. Výsledkom môže byť aj zatváranie slovenských
fariem.
Zdôvodňovanie potreby nového zákona stojí na vratkých
nohách. Protimonopolný úrad nepovažuje postavenie reťazcov za dominantné na
trhu, pretože stále veľkú časť potravín predávajú malí obchodníci. A aj keby sa
to zmenilo, konkurencia medzi reťazcami neumožní PMÚ len tak ľahko zasiahnuť. Návrh
nového zákona nie je ani reakciou na rozhodnutia súdov, ktoré by reflektovali
obvinenia z protizákonného správania sa reťazcov. Je smutné, že Ministerstvo
hospodárstva ani pôdohospodárstva nezverejnilo analýzu, ktorá by dokazovala, že
pôsobenie reťazcov má negatívny vplyv na trh potravín ako celok. Pokiaľ však
majú silné argumenty, museli by obstáť či už pred súdom, alebo pred PMÚ, ktoré
by mohli zasiahnuť. Prečo takto nepostupujú a namiesto toho vyrvárajú nové
kontrolné mechanizmy? Nový zákon rozširuje bizarnosti, ktorých bol plný už
predchádzajúci zákon. Termíny ako “zjavne” nevýhodné podmienky, závislosť,
prípadne “výrobná” cena patria skôr do učebníc minulého režimu. Vymenovanie a
zakázanie všakovakých fínt, ktorými reťazce tlačia dolu cenu producentov spolu
s dôsledným dodržiavaním ceny na úrovni výrobnej ceny však nebude mať iný
efekt, ako pokles domácej produkcie a zvýšenie cien potravín pre ľudí. Reťazce
sú úspešné práve vďaka tomu, že logistiku a predaj dotiahli do dokonalosti,
takže dovoz v rámci únie im nespôsobuje problémy. Ak výrobná cena slovenských
producentov bude vyššia ako cena zahraničných producentov vrátane dopravy, naši
producenti jednoducho prídu o kšeft.
Práve možnosť dovozu výrobkov zo zahraničia spôsobí, že
prípadný rast cien vyvolaný novým zákonom nebude mať dramatický dopad na
infláciu. Ak by zahraniční producenti dokázali miestnym reťazcom predávať za
podstatne vyššie ceny, ako sú dnes na Slovensku, slovenskí producenti by už
dávno vyvážali a nenaťahovali by sa so slovenskými reťazcami. To, že ceny
významne nevzrastú a teda poľnohospodári si veľmi nepomôžu, si prevdepodobne
uvedomujú aj na Ministerstve hospodárstva. Keby to bolo inak, tak by si tento
zákon pri súčasnej miere premiérovho euronadšenia nikto nedovolil predložiť.
Je zaujímavé, že proti reťazcom sa nahlas neozývajú
dodávatelia iných produktov, ktoré sú pravidelne na regáloch v akciách.
Poľnohospodári však žijú v inom svete –
pokrivenom rozsiahlymi dotáciami a reguláciam z dielne EÚ. A tie nedeformujú
len trh, na ktorom pôsobia, ale aj ich obchodné metódy.
Radovan Ďurana, INESS – Inštitút
ekonomických a spoločenských analýz
Pravda, 21.11.2007 (Vyšlo v skrátenej
podobe)
Ak sa Vám článok páčil, hlasujte zaň na 
, prípadne dajte o ňom vedieť Vašim známym.
