Dňa 28.2. 2012 sa Radovan Ďurana z INESS pre Hospodárske noviny vyjadril na tému načasovania konsolidácie verejných výdavkov.
Škrty, ktoré ministerstvám naordinoval šéf rezortu financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS), uviazli na mŕtvom bode.
Časť rezortov totiž zatiaľ opatrenia na zaplátanie diery, ktorá vznikla pre spomaľovanie ekonomiky Slovenska, nechystá. Návrh opatrení majú pritom priniesť na najbližšie rokovanie kabinetu a nazbierať tak 87 miliónov eur, ktorými by pokryli časť zo 140-miliónového výpadku v štátnej kase.
Čakajú na oficiálne požiadanie
O opatreniach mala rokovať vláda ešte minulý týždeň. Pre vlnu kritiky, ktorá sa zdvihla po ohlásení škrtov, nechal Mikloš ministerstvám čas navyše, počas ktorého mali prísť samy s vlastnými návrhmi. Niektoré z nich napriek tomu čakajú, kým škrty schváli najskôr vláda. „Ministerstvo zdravotníctva bude prehodnocovať potenciálne voľné zdroje až po schválení krátenia vládou, ktoré sa tak stáva záväzným pre všetky kapitoly,“ povedala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Katarína Zollerová.
Rezort obrany zase podľa svojho hovorcu Ivana Rudolfa nedostal od Mikloša oficiálnu požiadavku na uvoľnenie zdrojov. „Preto sa nevieme bližšie vyjadriť,“ povedal. Vedením rezortu obrany je pritom poverená premiérka Radičová, ktorá na poslednom rokovaní vlády bola a sama navrhla, či by sa nemohli škrty nechať až na budúcu vládu. S tým súhlasí napríklad aj ministerstvo dopravy Jána Figeľa (KDH).
Rozhodnutie padne tri dni pred voľbami
Či sa nakoniec budú opatrenia prijímať tak kabinet rozhodne na svojom najbližšom zasadnutí. To však bude až o týždeň, teda tri dni pred voľbami. Napriek tomuto termínu však včera Mikloš pre HN potvrdil, že sa pokúsi škrty presadiť.
Podľa riaditeľa Nadácie F.A. Hayeka Matúša Pošvanca je práve termín schvaľovania krátko pred 10. marcom obmedzujúci. „Je pár dní pred voľbami. Aj keď je konanie ministra sympatické, nemyslím si, že má nejaký reálny základ,“ povedal Pošvanc. Ten si však myslí, že zníženie výdavkov o päť percent, ktoré presadzuje Mikloš, je namieste.
Podľa Radovana Ďuranu z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS by však vláda stále mohla predložiť opatrenia parlamentu, ktorý dôveru nestratil. „Občania sa môžu pýtať, ako je možné, že platená vláda a parlament nereagujú na rastúce zadlžovanie úspornými opatreniami,“ doplnil.
Marcela Šimková
Hospodárske noviny, 28.2. 2012
