Samotný druhý pilier je pomerne nákladnou a nevýkonnou cestou investovania, napríklad možnosť predčasne splatiť drahú hypotéku z dôchodkových odvodov by bola pre mnoho obyvateľov oveľa výhodnejšou formou zabezpečenia na starobu, povedal pre denník Pravda dňa 13.8. 2012 Martin Vlachynský z INESS.
Pri súkromnom sporení na dôchodok nastanú výrazne zmeny už od septembra. Odvod do druhého piliera sa zníži zo súčasných deväť na štyri percentá.
Zamestnanec s priemernou hrubou mzdou na úrovni 780 eur za mesiac si tak ročne na svoj súkromný dôchodkový účet odvedie približne o 467 eur menej ako doteraz. Opozícia napriek obštrukciám neubránila 9–percentný odvod do druhého piliera.
„V tejto bleskovej vojne bol výrazne osekaný druhý pilier. Celý ten dvojtýždňový zápas o druhý pilier beriem ako záväzok opozície usilovať sa o dôveru ľudí a vrátiť peniaze znovu sporiteľom, pokiaľ sa dostane opäť do vlády,“ povedal Pavol Frešo, predseda SDKÚ. Podľa ľavicovej vlády je, naopak, takýto prístup najlepším riešením, ako sa dostať na grécku cestu.
„Ak by sme druhý pilier dotovali z prebytkového rozpočtu, tak by sme nikdy nepristúpili k znižovaniu odvodov, dnes sme ale v časoch krízy a potrebujeme konsolidovať verejne financie,“ povedal štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian.
Škrty v druhom pilieri prinesú do rozpočtu tento a budúci rok spolu 660 miliónov eur a najviac tak pomôžu dostať na budúci rok defi cit pod tri percentá výkonu ekonomiky, ako požaduje Brusel.
„Nedodržanie plánovaného šetrenia by nám tiež zrátali finančné trhy prostredníctvom zvyšovania úrokov za nákup slovenských dlhopisov,“ dodal Burian. Tie sú momentálne na rekordne nízkych úrovniach. No na prelome rokov, v časoch zamrznutia medzibankového trhu, nedokázalo Slovensko svoje dlhopisy predávať vôbec.
Ekonómovia sa zhodujú, že ľudia by si pre zlý demografický vývoj mali šetriť na penzie už od mladosti. Nie všetci však považujú za najlepšie riešenie práve druhý pilier.
„Podľa nás je otvorenie druhého piliera od septembra do konca januára výbornou príležitosťou, ako sa z neho vyvliecť. Fondy totiž na Slovensku v priemere ľuďom zverené peniaze nezhodnocujú, ale naopak, znehodnocujú,“ povedala česká ekonómka Markéta Šichtařová, riaditeľka spoločnosti Next Finance.
Druhý pilier počas siedmich rokoch svojho fungovania nedokázal svojimi výnosmi poraziť infláciu. „Keď to spojíme s tým, že v ďalších rokoch hrozí v celej Európe o niečo vyššia hladina infl ácie, zdá sa rozumnejšie investovať radšej do štátnych dlhopisov ako do druhého piliera. Po prvé, reálny výnos z dlhopisov je vyšší, po druhé dlhopisy sú likvidnejšie, a teda menej rizikové než fondy,“ dodala Šichtařová.
„Samotný druhý pilier je pomerne nákladnou a nevýkonnou cestou investovania, napríklad možnosť predčasne splatiť drahú hypotéku z dôchodkových odvodov by bola pre mnoho obyvateľov oveľa výhodnejšou formou zabezpečenia na starobu,“ dodal analytik Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Byt by totiž ľudia v penzii mohli predať a zo získaných peňazí žiť v starobe.
V parlamente boli k druhému pilieru prijaté dva pozmeňujúce návrhy. SDKÚ presadila, že od roku 2017 začne odvod do druhého piliera opäť stúpať o štvrť percenta ročne a v roku 2024 by mohol dosiahnuť konečnú úroveň šiestich percent. Ľavica sa nakoniec nerozhodla pre vyššie poplatky za správu majetku v akciových fondoch. Poplatok pri negarantovaných fondoch tak nakoniec zostane na rovnakej úrovni ako pri fondoch garantovaných, a to na úrovni 0,3 percenta zo spravovaného majetku fondu. Poslanci pritom tento pozmeňujúci návrh schválili aj s chybou v texte zákona, keď nesprávne zadefinovali výšku koeficientu.
„Pri skrátenom legislatívnom konaní máte len niekoľko hodín na prijatie zmien. Chyby sa teda môžu stať, no nie je to nič závažné, čo by menilo význam celého zákona a určite tento nedostatok odstránime,“ uzavrel hovorca ministerstva práce Michal Stuška.
Branislav Toma
