Schopnosť ľudskej spoločnosti produkovať dostatočné množstvo potravín sa za posledné storočie neuveriteľne zlepšila a štatistické údaje o výžive sa dramaticky zlepšili vo väčšine krajín sveta s výnimkou zopár vojnou sužovaných oblastí, komentoval hroziacu potravinovú krízu Martin Vlachynský z INESS pre Finweb dňa 6.9. 2012.
Hrozí svetu nová potravinová kríza? Analytici odpovedali v Téme týždňa pre Finweb.
Jaroslav Brychta, X-Trade Brokers
Hovoriť o potravinovej kríze je podľa môjho názoru zatiaľ predčasné. Hoci sme sa dočkali výrazného nárastu cien obilnín, index cien potravín je stále o približne 9% nižší, než bol pred dvanástimi mesiacmi. Reálne sú potom ceny potravín o 15% nižšie, než v rokoch 2008/2009 a 2011, kedy sa o potravinovej kríze hovorilo najhlasnejšie.
Tomáš Plavec, Trim Broker
Ceny komodít dosahujú obvykle vrcholy pred zberom úrody, kedy sa množia dohady o tom, nakoľko je úroda poškodená. Postupne pribúdajú reálne dáta a slabne efekt predzásobenia, preto počas žatvy ceny obilnín už väčšinou klesajú. Máme za sebou veľmi zlú úrodu hlavne v USA, ale z hľadiska stavu zásob k spotrebe nejde o katastrofu – zásoby už boli v tejto dekáde aj nižšie. Preto sú nové historické maximá, ktoré dosiahla sója aj kukurica pravdepodobne vrcholom na najbližšie mesiace – ak sa teda nevyskytnú nové negatívne skutočnosti. Sója vzhľadom na to, že ešte dobieha kukuricu ešte môže čiastočne vzrásť, ale zatiaľ sa nečaká výrazná rely. Varovania OSN sú opodstatnené hlavne v rozvojových krajinách, kde sú výdavky na potraviny na úrovni 20 – 30% HDP čo je dosť. Väčšina vyspelých krajín vrátane Slovenska dáva na potraviny 8 – 15% HDP. V rozvojových krajinách by sme teda mohli vidieť nepokoje (podobne ako začala Arabská jar), úplne v bezpečí nie sú ani krajiny OPEC a celý Blízky východ + Čína a Rusko. Do ceny potravín sa samotné komodity premietajú váhou približne 20%, zvyšnú časť tvorí balenie a služby tvorené so spracovaným, výrobou a prepravou potravín. Takže na Slovensku, ak priemerná rodina míňa na potraviny približne 15% svojho príjmu by aj 10% rast cien potravín (príklad) spôsobil rast výdavkov o 1.5%, čo je nepríjemnosť, ale hladomor určite nie.
Martin Prokop, Next Finance
Vyspelé ekonomiky sa s týmto cenovým nárastom dokážu zmieriť. Avšak chudobné krajiny budú mať veľký problém sa s drahými cenami poľnohospodárskych komodít vysporiadať. Videli sme v minulosti, že vysoké ceny základných poľnohospodárskych potravín sa môžu zvrhnúť až v občiansku vojnu. Niečo také nemožno ani tentoraz vylúčiť.
Martin Vlachynský,INESS
Schopnosť ľudskej spoločnosti produkovať dostatočné množstvo potravin sa za posledne storočie neuveriteľne zlepšila a štatistické údaje o výžive sa dramaticky zlepšili vo väčšine krajín sveta s výnimkou zopár vojnou sužovaných oblastí. Technicky nie je problém vyprodukovať dostatok potravin pre niekoľko desiatok miliard obyvateľov. Nanešťastie, kopiace sa chybne ekonomické rozhodnutia vlád ako vyspelého, tak rozvojového sveta môžu viesť k nedostatočnej produkcii potravín v niektorých častiach sveta. Týmito rozhodnutiami sú najme kroky centrálnych bánk, vedúce k rastu inflácie niektorých aktív, ako sú ropa a potraviny, vynútená produkcia technických plodín a dotačne programy, ktoré výrazne narúšajú medzinárodný obchod s potravinami.
