Slovenskí daňovníci pred 12 rokmi zaplatili zhruba 10 percent HDP za ozdravenie domáceho bankového sektoru. Z nášho pohľadu je spoluzodpovednosť za cudzie banky nevýhodná, hoci už dnes sa jej nedá úplne vyhnúť, vysvetľoval Martin Vlachynský z INESS dňa 18.10. 2012 pre Finweb.
Pomôže banková únia Európe v boji s dlhovou krízou? Poznáme názory analytikov.
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers
Problémom ekonomiky eurozóny sú nerentabilné investície, ktoré vznikli vďaka stimulačným opatreniam vlád a centrálnych bánk, ktoré bez prísunu nového dlhu nedokážu prežiť. To sa nevyrieši tým, že rekapitalizujeme banky, aby mohli rozdávať ešte viac úverov, aby sa tieto nerentabilné investície udržiavali pri živote.
Stanislav Pánis, analytik J&T Banka
Ak pod bankovou úniou rozumieme centralizovaný dohľad nad bankami s vyššími kompetenciami na celoeurópskej úrovni, potom rizikom je skutočnosť, že harmonizácia dohľadu a regulácie môže viesť k podstupovaniu rovnakého správania sa všetkými subjektmi, označované ako stádovitosť, čo môže viesť k spoločných zlyhaniam.
Martin Vlachynský, analytik INESS
Slovenskí daňovníci pred 12 rokmi zaplatili zhruba 10 percent HDP za ozdravenie domáceho bankového sektoru. Z nášho pohľadu je spoluzodpovednosť za cudzie banky nevýhodná, hoci už dnes sa jej nedá úplne vyhnúť.
