Zdá sa, že mámeniu eura dokáže odolať máloktorý
slovenský politik, bez ohľadu na jeho pravo – ľavú orientáciu.
Sociálnodemokratický premiér, ktorý bol v časoch svojho núteného pobytu
v opozícii voči euru značne rezervovanejší, je dnes v záujme
spoločnej európskej meny ochotný plošne zmrazovať platy a riskovať
zrýchlenú infláciu. Pravdepodobnosť vysokej inflácie na Slovensku po
budúcoročnom vstupe do eurozóny, ktorú pocítia najviac tí chudobnejší, dnes
ešte zvyšujú posledné udalosti na svetových finančných trhoch.
To, že euro so sebou
prinesie vážne inflačné riziká, dnes už nie je obskúrnym a zatracovaným
názorom, ako tomu bolo ešte pred pár rokmi. Tento názor si už osvojili viacerí
slovenskí ekonómovia, jedna politická strana, a o inflačných hrozbách
pre Slovensko v prípade budúcoročného prijatia eura už hovorí aj samotná
Európska komisia. O to zarážajúcejšia je horlivá podpora eura zo strany
sociálnodemokratickej vlády. Asi ťažko by ste hľadali inú politiku, ktorá by
viac a selektívnejšie škodila chudobným. „Kto najviac trpí infláciou? Koho najviac trápia stúpajúce ceny?
Chudobných, nie bohatých. Bohatí sa pred infláciou môžu chrániť. Chudobní túto
možnosť nemajú,“ povedal nedávno guvernér
Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet. Ľudia s vyššími
príjmami majú viacero investičných stratégií, ktorými môžu efekty inflácie na
svoj majetok eliminovať. Okrem kombinácie rôznych druhov finančných nástrojov
môžu svoje peniaze uložiť napríklad do nehnuteľnosti alebo kúpiť podiely v podniku,
ktorých cena narastie spolu s infláciou. Chudobnejší občania, ktorí väčšinu
svojho príjmu minú na potraviny a bývanie, takúto možnosť nemajú. Ich
prípadné úspory sú zvyčajne na účtoch v bankách, kde sa budú vďaka
inflácii vyššej ako úrokové sadzby postupne vyparovať ako gáfor.
Rastúce ceny nespôsobia
vládou démonizované obchodné reťazce alebo kaderníčka, ktorá 95 korunový strih
zaokrúhli na 3 eurá. Infláciu prinesie odstránenie možnosti približovania
slovenskej cenovej hladiny k európskej cestou posilňovania koruny voči
okolitým menám. Ekonomická teória hovorí, že z dlhodobého hľadiska nie je
udržateľný stav, keď obed v reštaurácii v rakúskom Kittsee stojí dvakrát
viac ako rovnaké jedlo v susednej Bratislave. Kým doteraz sa naša cenová
hladina blížila k európskej hlavne posilňovaním koruny, prijatím eura to
bude možné iba absolútnym rastom cien potravín, energií, bývania, tovarov
a služieb. Samozrejme rásť budú následne aj platy. Problém je však
v tom, že oneskorene.
Turbulencie na svetových
trhoch pravdepodobnosť zrýchlenej inflácie na Slovensku výrazne zvyšujú.
Európska centrálna (ECB) banka zareagovala na krízu likvidity radikálnou
monetárnou expanziou. Na neželaný efekt množstva novo vytlačených eur
v obehu nebolo nutné dlho čakať. ECB, od budúceho roku aj naša centrálna
banka, zlyhala v dodržaní 2 % inflačného cieľa a inflácia
v eurozóne poskočila v medziročnom porovnaní z augustových 1,75
% na decembrových 3,1 %. Nedávne šoky na kapitálových trhoch a snaha chrániť
európskych exportérov pred padajúcim dolárom znehodnocovaním vlastnej meny
povedú pravdepodobne k ďalšiemu uvoľňovaniu monetárnej politiky
v Európe. Energie, potraviny
a iné komodity vyjadrené v eurách tak budú v budúcnosti výrazne
rásť, čo by nás – budúcich členov eurozóny – malo bytostne zaujímať.
Snaha zaviesť euro na
Slovensku nepochybne priniesla pozitíva.
Spomeňme hlavne fiškálny obojok pre slovenských politikov vo forme
Maastrichtských kritérií, ktorý upokojil zahraničných investorov a podržal
slovenskú korunu pri jej posilňovaní. Aj napriek údajne sociálnodemokratickej
vláde sa však podceňuje riziko výraznej inflácie vyplývajúce z priskorého
zavedenia eura a expanzívnej monetárnej politiky ECB. Prezident Ivan
Gašparovič obavy nemá, keďže je presvedčený, že „odvážnym šťastie praje.“
Súdiac podľa vývoja v slovenskej ekonomike a udalostí na svetových
finančných trhoch sa zdá, že to šťastie budeme naozaj potrebovať.
Juraj Karpiš
www.INESS.sk
Pravda, 1.2.2008
Ak sa Vám článok páčil, hlasujte zaň na 
, prípadne dajte o ňom vedieť Vašim známym.
