Európski
výrobcovia sviečok sa sťažujú a žiadajú ochranu zavedením obchodných
bariér! Nie, nejedná sa o ekonomický vtip, ktorý naráža na slávnu esej Frederica
Bastiata Petícia výrobcov
sviečok ironizujúcu absurdnú podstatu protekcionistických opatrení. Európski
výrobcovia sviečok naozaj žiadajú
o ochranu, tento krát voči lacnejším čínskym dodávateľom a to
vo forme antidampigových ciel.
Pre
tých, ktorí Bastiatove dielo nepoznajú:
Fréderic Bastiat:
Petícia výrobcov sviečok, svietnikov, voskovíc, lámp, lustrov, svietnic,
kandelábrov, knôtov, zhasínadiel, ako i výrobcov loja, oleja, živíc, alkoholu a
všeobecne všetkého, čo súvisí s osvetlením.
Páni!
Ste na dobrej ceste. Odmietate abstraktné teórie a neprikladáte veľký význam
hojnosti a nízkym cenám. Venujete sa predovšetkým starostlivosti o dobro
výrobcu. Vašim prianím je oslobodiť ho od zahraničnej konkurencie, alebo, aby
sme to vyjadrili jedným slovom, chcete docieliť, aby domáci trh slúžil výhradne
domácemu priemyslu.
Obraciame sa na vás, pretože vám chceme ponúknuť vynikajúcu príležitosť, aby
ste mohli uplatniť vašu… teraz sme ale v rozpakoch, aký názov máme použiť.
Vašu teóriu? To nie, nič nie je tak klamné ako teória. Vašu doktrínu? Váš
systém? Váš princíp? Vy však nemáte radi doktríny, máte hrôzu zo systémov a čo
sa týka princípov, vy predsa prehlasujete, že v politickej ekonómii neexistujú
žiadne princípy. Použijeme preto názov: vaše praktiky – vaše praktiky bez
teórie a bez princípov. Naše priemyslové odvetvie je vystavené neznesiteľnej a
nekalej konkurencii zo strany istého zahraničného rivala, ktorého výrobné podmienky
pri produkcii svetla celkom zjavne prevyšujú všetky naše možnosti a schopnosti,
a to v takej obrovskej miere, že tento konkurent zaplavuje náš domáci trh
svetlom za rozprávkovo nízke ceny; v okamihu, keď sa objaví, je koniec s našim
predajom, všetci spotrebitelia sa obracajú k nemu a celé jedno veľké francúzske
priemyslové odvetvie so svojimi bezpočetnými špecializovanými výrobami je zrazu
prudko zasiahnuté úplnou stagnáciou. Tento rival a konkurent, ktorým nie je
nikto iný ako slnko, vedie proti nám tak nemilosrdnú vojnu, až to v nás
vzbudzuje reálne podozrenie, že ho proti nám štve perfídny Albion (majú tam v
poslednej dobe vynikajúcu diplomaciu); hlavnou indíciou pre toto podozrenie je
fakt, že slnko sa správa k tomuto nafúkanému ostrovu so zvláštnou šetrnosťou,
ktorú však okamžite odkladá, len čo sa obráti k nám1.
Žiadame vás, aby ste vo svojej láskavosti prijali zákon, ktorý nariadi
bezpodmienečné zamurovanie všetkých okien, vikierov, svetlíkov, škárok a
priezorov, zavretie a pribitie všetkých vonkajších aj vnútorných okeníc, ako aj
zatiahnutie všetkých závesov, záclon, opôn a roliet – jedným slovom úplné
zahladenie všetkých otvorov, dier, štrbín, trhlín, prasklín a špár, ktorými si
slnečné svetlo zvyklo bezohľadne prenikať do našich domov, čo nesmierne
poškodzuje naše krásne a počestné odvetvie, o ktorom môžeme hrdo prehlásiť, že
poskytlo pracovné miesta robotníkom v celej našej zemi, od ktorej by bolo
hrubým nevďakom, keby sa teraz nepostavila na našu stranu v tom úžasne nerovnom
boji, ktorý musíme každý deň viesť.
Apelujeme na vašu dobrú vôľu, vážení páni poslanci, aby ste nepokladali našu
požiadavku za nejakú formu satiry a nezmietli ju bez toho, aby ste si aspoň
nevypočuli argumenty, ktoré tu vznášame na jej podporu. Takže najskôr, ak
uzavriete, nakoľko to len bude možné, všetky prístupy k prirodzenému svetlu, a
takto vytvoríte potrebu svetla umelého, nájdeme potom vo Francúzsku také
priemyselné odvetvie, ktoré by tým nebolo v konečnom dôsledku stimulované? Ak
bude vo Francúzsku väčšia spotreba loja, bude treba viac hovädzieho dobytka a
oviec a my budeme svedkami zväčšenia výmery pastvín a obhospodarovanej pôdy ako
takej, ako i zvýšenia produkcie mäsa, vlny, kože a obzvlášť hnojiva, ktoré je
základom všetkého poľnohospodárskeho bohatstva. Ak sa vo Francúzsku zvýši
spotreba oleja, budeme svedkami expanzie v produkcii maku, olív a repky
olejnatej. Tieto bohaté, aj keď pôdu značne vyčerpávajúce plodiny, prídu v
pravý čas, aby nám umožnili zo ziskom využiť bonitu pôdy, ktorá vznikne v
dôsledku rozvoja chovu dobytka a s tým súvisiacim zvýšením produkcie hnojív.
Naše močiare, slatiny a pieskové pláne sa pokryjú stromami bohatými na živicu.
V našich horách budú početné roje včiel zbierať voňavé poklady, ktoré dnes bez
akéhokoľvek úžitku vyprchávajú a strácajú sa, podobne ako kvety, v ktorých
emanujú. Nebude teda ani jedno poľnohospodárske odvetvie, ktoré by
nezaznamenalo obrovský rozvoj. To isté platí o lodnej doprave. Tisíce nových
lodí vyplávajú na lov veľrýb a v krátkej dobe potom budeme mať námornú flotilu,
ktorá bude obhajovať česť Francúzska a zodpovedať patriotickej nedotklivosti
nižšie podpísaných žiadateľov, obchodníkov so sviečkami atď.
Ale čo povieme o špeciálnych parížskych artikloch? Hľa, veď práve v Paríži sa
bude vyrábať bronz, krištáľ, pozlátenia i jemne tepané zlato na svietnikoch,
lampách, lustroch a kandelábroch, ktoré budú žiariť v priestorných obchodných
domoch, v porovnaní s ktorým sú tie dnešné iba púhymi krámikmi.
V tej dobe už nenájdeme na piesčitých dunách ani jedného úbohého zberateľa
živice a ani jedného biedneho baníka v hlbinách jeho tmavej diery, ktorí by
nepoberali zvýšené mzdy a netešili sa rastúcemu blahobytu. Vážení páni, nie je
tu treba nič iné, len aby ste sa trochu zamysleli, a hneď sa presvedčíte, že
neexistuje snáď ani jeden Francúz, začínajúc bohatým akcionárom Anzinskej
spoločnosti2 a skromným predavačom zápaliek končiac, ktorému by
úspech našej petície nezlepšil jeho hospodársku situáciu.
Predvídame vaše námietky, páni; ale nebude medzi nimi ani jedna jediná, ktorú
by ste neboli našli v tých plesnivých starých knihách spísaných prívržencami
slobodného obchodu. Osmeľujeme sa vás vyzvať, aby ste proti nám vyslovili čo i
len jedno slovo, ktoré sa v tom okamihu neobráti proti vám samotným, ako i
proti zásade, ktorou sa riadi celá vaša politika.
Poviete nám, že toto protekcionistické opatrenie síce môže priniesť zisk pre
nás, ale Francúzsko ako celok nič nezíska, pretože spotrebiteľ bude musieť
hradiť náklady? My máme na to pripravenú túto odpoveď: Vy už nemáte žiadne
právo dovolávať sa záujmov spotrebiteľa. Keď nastal rozpor medzi jeho záujmami a
záujmami výrobcu, obetovali ste spotrebiteľa za každých okolností. Robili ste
to kvôli podpore priemyslu a zvyšovaniu zamestnanosti. Z rovnakého dôvodu je
vašou povinnosťou urobiť to aj teraz.
Skutočne ste vy sami anticipovali túto námietku. Keď vám bolo povedané, že
voľný dovoz železa, uhlia a textilu je v záujme spotrebiteľa, odpovedali ste:
"Áno. Ale je zase v záujme výrobcu, aby bol tento dovoz zakázaný"
Vynikajúco! Je teda isté, že pokiaľ je v záujme spotrebiteľa, aby mal prístup k
prirodzenému svetlu, tak naopak v záujme výrobcu je, aby ten bol spotrebiteľovi
znemožnený zákazom.
"Ale", môžete povedať, "výrobca a spotrebiteľ sú jedna a tá istá
osoba. Ak výrobca profituje z ochranárskych opatrení, tak tiež umožní
prosperovať sedliakovi. A naopak, ak prosperuje poľnohospodárstvo, otvára sa
tým odbytisko pre priemyslové výrobky." Vynikajúco! Ak nám udelíte monopol
na produkciu svetla vo dne, tak okamžite začneme nakupovať veľké množstvá loja,
uhlia, živíc, vosku, alkoholu, striebra, železa, bronzu a krištáľu, aby sme náš
priemysel zásobovali surovinami; a okrem toho ak my spolu s našimi dodávateľmi
zbohatneme, zvýši sa tým ohromne naša spotreba, a staneme sa tak žriedlom
prosperity pre všetky odvetvia domáceho priemyslu. A ak poviete, že slnečné
svetlo je dar, ktorý nám dobrotivá príroda poskytuje zadarmo, a že odmietnuť
takýto dar neznamená nič iné ako odmietať bohatstvo ako také pod zámienkou
stimulácie rozvoja prostriedkov, ktorými sa získava?
Ak však zaujmete túto pozíciu, zasadíte tým smrteľný úder svojej vlastnej
politike; nestrácajte zo zreteľa, že doposiaľ ste bránili dovozu zahraničného
tovaru, pretože a nakoľko sa tento tovar svojim charakterom podobal daru, ktorý
dostávame zadarmo. Na to, aby ste vyslyšali požiadavky iných monopolistov, máte
iba polovičnú motiváciu, zatiaľ čo na to, aby ste vyhoveli našej žiadosti, máte
motiváciu dokonalú, pretože táto žiadosť je v dokonalej zhode s politikou,
ktorú vediete; a založiť vaše zamietnutie našej žiadosti iba na tej
skutočnosti, že naša žiadosť má pevnejšie základy ako iné požiadavky, by
znamenalo to isté, ako položiť rovnicu (+) x (+) = (-); inými slovami by to
znamenalo navršovať absurditu na absurditu. Na to, aby bol vytvorený výrobok,
je nutná súčinnosť ľudskej práce a prírody, pričom vzájomná proporcia medzi
týmito činiteľmi závisí vždy od konkrétnej zeme a na príslušných klimatických
pomeroch. Časť, ktorá je príspevkom prírody, je vždy poskytovaná zadarmo,
zatiaľ čo časť, ktorou prispieva ľudská práca, je práve tým činiteľom, ktorý je
zdrojom hodnoty a za ktorý je nutné platiť.
Ak sa pomaranč, ktorý k nám prichádza z Lisabonu, predáva o polovicu lacnejšie
ako pomaranč z Paríža, tak je to kvôli skutočnosti, že prírodné teplo, ktoré je
ako také k dispozícii zadarmo, robí v prospech lisabonského pomaranča to, čo
parížski pestovatelia môžu dosiahnuť iba pomocou umelého vykurovania, za ktoré
sa musí platiť.
Môžeme teda povedať, že keď sa ku nám dovezie pomaranč z Portugalska, tak ho
dostávame spolovice bezplatne, alebo inými slovami, že jeho cena je v porovnaní
s pomarančmi vyprodukovanými v Paríži polovičná.
Nuž a práve táto napolbezplatnosť spôsobuje, že presadzujete zákaz jeho dovozu.
Hovoríte: "Ako môžu francúzski výrobcovia vzdorovať zahraničnej
konkurencii, ak sú nútení vykonať všetku prácu, zatiaľ čo výrobcom v zahraničí
postačí, aby vykonali púhu jej polovicu, pretože o tú druhú sa postará
slnko?" Ak vás však ona napolbezplatnosť nejakého produktu vedie k snahe
vylúčiť ho z konkurencie ochranárskymi opatreniami, ako je potom možné, že úplná
bezplatnosť pri inom produkte vás vedie k tomu, aby ste mu umožnili účasť v
konkurenčnom boji? Buď teda nie ste vôbec dôslední vo svojej logike, alebo by
ste potom, ako z konkurencie vylúčite napolbezplatnosť, mali z nej vylúčiť a
fortiori a s dvojnásobnou horlivosťou tiež onu úplnú bezplatnosť.
Povedzme to teda ešte raz: Keď nejaký výrobok – uhlie, železo, obilie alebo
textil – k nám prichádza zo zahraničia a keď ho môžeme získať s menším
množstvom práce, ako keby sme ho sami vyrobili, tak zodpovedajúci rozdiel nie
je nič iné ako dar, ktorý dostávame bezplatne. Veľkosť tohto daru je úmerná
výške onoho rozdielu. Je to štvrtina, polovica alebo tri štvrtiny z hodnoty
produktu – pokiaľ od nás cudzí výrobca požaduje štvrtinu, polovicu alebo tri
štvrtiny toho, čo musíme zaplatiť, keď si kúpime ten istý produkt vyrobený u
nás doma. Ten dar môže byť tiež taký veľký, že sa ním pokryje celá hodnota
produktu: vtedy sa ten, kto nám produkt ponúka, stáva darcom, ktorý od nás nič
nepožaduje, a to je práve prípad slnka, ktorí nás bezplatne obdarováva svetlom.
Otázka, ktorú vám teraz rýdzo formálne kladieme a na ktorú chceme poznať
odpoveď znie: Čo chcete pre Francúzsko – dobrodenie bezplatnej spotreby, alebo
výrobu, ktorá síce musí byť zaplatená, ale podľa nášho názoru je aj tak
výhodnejšia? Zvoľte si jednu z týchto alternatív, ale riaďte sa logikou;
pretože ak ochraňujete domáci trh – a vy to skutočne robíte – pred zahraničným
uhlím, železom, obilím a textilom a vaša rozhodnosť pritom rastie v priamej
úmere k tomu, ako sa ceny tohto tovaru blížia k nule, tak zvážte, aká by to
bola nedôslednosť, keby ste povolili prístup slnečnému svetlu, ktorého cena sa
rovná nule po celý boží deň?
1 Typický francúzsky Bastiatov esprit sa tu prejavuje narážkou na
známe anglické hmly; jeho irónia naviac odráža skutočnosť, že v 40. rokoch XIX.
storočia boli vzťahy medzi Anglickom a Francúzskom často značne napäté.
2 Anzinská spoločnosť bola významným priemyslovým podnikom, ktorého
aktivity boli založené na ťažbe uhlia v severovýchodnom Francúzsku; v dobe, keď
Bastiat písal svoju "Petíciu", existovala už skoro 100 rokov.
Fréderic Bastiat, 1850
Z knihy Frédéric Bastiat: Co je vidět a co není vidět preložil Richard Ďurana
Via: Tim Worstall
Ak sa Vám článok páčil, hlasujte zaň na 
, prípadne dajte o ňom vedieť Vašim známym.
