Podľa Radovana Ďuranu z INESS ESO nie je reforma, ale nekoncepčné konsolidačné opatrenie. Nerozlišuje medzi inštitúciami, ktoré majú efektívne riadenie ľudských zdrojov, alebo inštitúciami, ktoré neprinášajú hodnotu daňovému poplatníkovi, povedal pre Hospodárske noviny dňa 10.5.2013.
Do roku 2016 ušetríme 700 miliónov eur. Takto odprezentovali reformu ESO premiér Fico a minister vnútra Kaliňák v auguste minulého roka. Dodnes však nepovedali, akým spôsobom sa k sume 700 miliónov dopracovali. Podrobnejšie vyčíslenie dosahov si vyžiadala aj vláda pri schvaľovaní ESO, verejnosť sa však dodnes nedočkala. Známe je len, že úspory má priniesť spoločná správa majetku, zmeny v odmeňovaní a posilnenie odborov, ktoré dohliadajú na výber daní, odvodov či kontrolu dávok. „Ministerstvo realizuje ESO len na základe interných analýz, ktoré odmieta zverejniť. Realistickosť plánovanej sumy úspor na úrovni 700 miliónov eur nie je možné overiť, ide, takpovediac, o „čísla z brucha“,“ vraví Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Hodnotiť sa dnes reálne dajú len úspory z prvých dvoch fáz ESO. Zrušenie krajských úradov a integrácia do okresných úradov má ročne získať celkovo 15 miliónov, čo je 700 miliónom veľmi vzdialené. „To sú zatiaľ jediné doložené systémové úspory, ktoré má ESO priniesť,“ dodáva Sloboda.
Potom už poznáme len plány. V tomto roku chcela vláda vďaka ESO ušetriť pôvodne 50 miliónov, v apríli však svoj cieľ zvýšila na 127 miliónov. 30 miliónov chce ušetriť na mzdách úradníkov. V rámci rozpočtového záväzku totiž znížila o päť percent rozpočet na platy. „To nie je reforma, ale nekoncepčné konsolidačné opatrenie. Nerozlišuje medzi inštitúciami, ktoré majú efektívne riadenie ľudských zdrojov, alebo inštitúciami, ktoré neprinášajú hodnotu daňovému poplatníkovi,“ tvrdí Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS.
Zostávajúcich 97 miliónov má priniesť lepšie hospodárenie štátu, najmä vďaka nižším výdavkom na tovary a služby. Nové veľké úrady totiž budú formálne spadať pod ministerstvo vnútra, ktoré bude za ne centrálne obstarávať. „Budeme môcť vo veľkých objemoch nakupovať elektrinu či plyn, čím môžeme dosiahnuť nižšiu cenu. Po audite budov budeme ešte tento rok vedieť, v akom stave sú, ktoré z nich môžeme využívať, ktoré nepotrebujeme a môžeme ich prenajímať či odpredať. Od budúceho roka by sme tak mohli postupne na energiách ušetriť až 35 percent, teda 60 až 70 miliónov ročne,“ vraví Adrián Jenčo, generálny riaditeľ sekcie verejnej správy na ministerstve vnútra. Analytik je však opatrnejší. „Analýzu nehnuteľností navrhol už za prvej vlády minister Počiatek a nedokázal to urobiť. Spomeňme si na rušenie rekreačných zariadení, keď bolo zrušených pár drobností, unimobuniek. Práve vzhľadom na toto zlyhanie by som bol pri odhadovaní úspor opatrný,“ dodáva Ďurana.
