To číslo nemá oporu v žiadnom strategickom dokumente, povedal na margo plánu šetrenia dňa 3.9.2013 Radovan Ďurana z INESS.
Ak chcú Fico a Kažimír dodržať vlastné plány šetrenia, musia byť oveľa tvrdší ako Radičová a Mikloš.
BRATISLAVA. Ak by mala vláda dodržať predbežný plán ušetriť v budúcom roku na výdavkoch na chod štátu približne 400 miliónov eur, musela by okrem iného šetrenia prudko prepúšťať.
Či o tom niekto naozaj aj uvažuje, nie je jasné. Ministerstvá financií a vnútra, ktoré dávajú plán šetrenia dokopy, tvrdia len, že je na ministerstvách, koľko úradov zrušia a koľko úradníkov prepustia.
Reálne plány neukázali
„To číslo nemá oporu v žiadnom strategickom dokumente,“ hodnotí reálnosť šetrenia analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.
Pravdepodobnejšie bude držať sa tabuliek z augustového návrhu rozpočtu, ktoré pre budúci rok rátajú so zvýšením výdavkov štátu na mzdy o 2,4 percenta. O toľko sa odhaduje, že porastú v priemere platy na Slovensku budúci rok.
Na platy a odvody úradníkov minie štát ročne okolo dvoch miliárd eur. Ak by teda Kažimír chcel na platoch ušetriť len polovicu zo sumy 400 miliónov eur, musel by peniaze na platy skresať o desatinu. Doteraz sa nič podobné žiadnej vláde nepodarilo.
Napríklad Robert Fico chcel v roku 2007 znížiť počty štátnych úradníkov o dvadsať percent, no nebol na to dosť silný. „Opäť sa potvrdilo, že úradníci sú majstri v tom, ako to nejde,“ povedal vtedy Fico.
Najviac štátnych úradníkov ubudlo v roku 2011 za Ivety Radičovej a Ivana Mikloša. Vláda vtedy znížila počet ľudí, ktorých platila, o 5-tisíc, ostalo ich 122-tisíc.
Spravidla nešlo o skutočné prepúšťanie, len sa napríklad neobsadili miesta po zamestnancoch, ktorí odišli do dôchodku.
Platy im nerastú
Odvtedy už počet zamestnancov štátu neklesá a ani im v priemere významne nerastú príjmy. „Platy v štátnej správe neboli výraznejšie valorizované od krízy v roku 2009,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž.
Medzi profesiami rozdiely sú. V roku 2011 sa napríklad šetrenie nedotklo vojakov. Ich príjmy dokonca stúpli. Za ministrovania Daniela Lipšica a Roberta Kaliňáka museli šetriť menej ako ostatní aj policajti a hasiči. Zo šetrenia bývajú vyňatí aj učitelia. Ich mzdy sú v priemere nižšie ako úradníkov či policajtov.
No ak by aj ministerstvá prepúšťali tak, že by ušetrili 200 miliónov eur, ešte by im k méte 400 miliónov eur chýbala rovnako veľká položka. Mohli by to byť len prevádzkové náklady, ktoré by tak museli klesnúť o 15 percent.
Ak by rezorty predávali majetok, nezlepšilo by to dlhodobú udržateľnosť verejných financií. „Takéto príjmy nemožno považovať za konsolidáciu,“ hovorí člen rozpočtovej rady Michal Horváth.
Marianna Onuferová
