Navrhovaný energetický fond je podľa Radovana Ďuranu
z INESS politický projekt sledujúci politické ciele. Za vhodnejší nástroj zvyšovania
efektívnosti považuje neregulované ceny, nie redistribúciu prostriedkov od firiem k
spotrebiteľom. Pokiaľ cena nemotivuje spotrebiteľov k úsporám, dotácie (úvery)
na zvyšovanie efektívnosti budú neefektívne, povedal pre SME dňa 9.4.2008.
Ministerstvo hospodárstva plánuje zriadiť fond. Peniaze z
neho majú prispieť k šetreniu s energiami. Tri roky ho bude platiť štát, potom
majú doň prispievať energetické firmy. Na cenu energií by to nemalo mať vplyv.
BRATISLAVA. Zatiaľ čo predchádzajúce Dzurindove vlády rušili rôzne štátne
fondy, lebo ich považovali za zbytočné a neefektívne, ministerstvo hospodárstva
pod vedením Ľubomíra Jahnátka sa rozhodlo zriadiť fond energetickej
efektívnosti. Majú sa z neho financovať rôzne projekty úspor energie. Dotácie z
neho môžu čerpať tak fyzické osoby, ako aj podnikatelia. Teraz je návrh v
pripomienkovom konaní.
Do roku 2010 má fond financovať štát. Stáť ho to bude 600 miliónov korún.
Potom to budú plynárne, obchodníci s elektrinou a teplárne, ktoré spaľujú uhlie.
Firmy to vyjde dohromady na 300 miliónov korún
ročne.
Ceny sa vraj nezvýšia
Ministerstvo hospodárstva ani regulačný úrad nepočítajú s tým, že to, čo
energetické firmy do fondu zaplatia, si budú môcť uplatniť vo vyšších cenách
energie. „Určite to nebude mať vplyv na ceny. Tieto náklady nebudeme
zohľadňovať,“ povedal Jozef Holjenčík, predseda Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví. Práve ten nakoniec určuje konečnú cenu energie. Ale len pre
domácnosti. Podnikatelia by teda mohli vznik fondu pocítiť v miernom zvýšení
cien energií.
„Ak obchodníkom regulačný úrad
nepovolí premietnuť náklady do cien, budú sa o to pokúšať nepriamo. Nie je však
jasné, či sa im to podarí,“ myslí si Radovan Ďurana z inštitútu INESS.
Oslovené energetické spoločnosti si do včera mysleli, že platby do fondu sa
odrazia vo vyššej cene energií. „Ak si to prerátate, vykúrenie rodinného domu
vyjde zhruba o 90 korún
ročne viac,“ povedala Dana Kršáková, hovorkyňa Slovenského plynárenského
priemyslu. (SPP) Andrea Danihelová, hovorkyňa Východoslovenskej energetiky,
počíta so zvýšením cien energie o 0,1 percenta.
Podľa ministerstva hospodárstva poplatky do energofondu firmám znížia daň,
budú totiž uznané za daňový náklad, povedal Branislav Zvara, hovorca
ministerstva. V návrhu zákona to však zatiaľ nie je vyslovene napísané.
Rozdeľovať má ministerstvo
O tom, aké projekty ohľadom úspor energie sa z energofondu zadotujú, má
rozhodovať správna rada. Štyroch jej členov navrhne ministerstvo hospodárstva
zo svojich zamestnancov a ľudí z podriadených organizácií. Jedného člena v nej
bude mať ministerstvo financií a po jednom taktiež Zväz zamestnávateľov v
energetike a Zamestnávateľský plynárenský zväz. Posledné dve organizácie by
mali zastupovať záujmy spoločností, ktoré majú fond v budúcnosti financovať.
Stanislav Janiš z SDKÚ vníma energofond ako príležitosť klientov vládnej
koalície prísť ľahko k peniazom. „Už len zloženie orgánov Správnej rady z
vládnej moci smeruje ku klientelistickému rozdeľovaniu peňazí fondu,“ povedal.
Ministerstvo hospodárstva to odmieta. „Budú presne stanovené podmienky,
posudky budú robiť odborníci, výsledky sa budú zverejňovať a oprávnenosť
pridelenia peňazí sa bude kontrolovať,“ povedal Zvara. Zastúpenie v orgánoch je
podľa neho také, aké je, lebo ide o štátny účelový fond.
Oslovené distribučné spoločnosti, ako aj SPP myšlienku fondu podporujú, lebo
s energiami sa u nás plytvá.
V roku 2006 boli ochotné vytvoriť fond, cez ktorý by sa prispievalo
chudobným domácnostiam. Tak chceli zoslabiť tlak vlády na zmrazenie rastu cien energií.
SME, 10.
4. 2008 | Daniela Krajanová
