Podľa Juraja Karpiša budú musieť časom politici presadiť
aj ďalšie opatrenia, aby v budúcnosti malo Slovensko dostatok peňazí na vyplácanie
penzií. Potrebné je uskutočniť aj ďalšie kroky, ako sú napríklad zmena veku
odchodu do dôchodku, povedal dňa 1.8. 2010 pre ČTK.
BRATISLAVA. Výnosy z plánovaného rozšírenia povinných
odvodov by mohli poskytnúť peniaze aj na očakávaný rast nákladov na penzie. ČTK
to povedal minister práce Jozef Mihál (SaS). Ten chce odvodmi zaťažiť napríklad
podiely na zisku, pričom podľa skorších vyjadrení ministra mali získané zdroje
slúžiť na krytie zamýšľanej odvodovej reformy. Mihál pripúšťa aj spomalenie
valorizácie penzií. Podľa osloveného analytika však budú výdavky na dôchodky
postupne také vysoké, že je potrebné napríklad zvýšiť vek odchodu do dôchodku z
terajších 62 rokov.
Na Slovensku by mali v nasledujúcom období penzisti výrazne
pribudnúť. Kým v máji tohto roka poberalo starobný dôchodok asi 935.000 ľudí, v
roku 2025 by podľa skoršej prognózy Výskumného demografického centra malo mať
62 a viac rokov približne 1,25 milióna ľudí. Zároveň sa zúži skupina obyvateľov
v produktívnom veku. Odborníci preto už dlhšie vyzývajú politikov, aby
predĺžili vek odchodu do dôchodku. Takáto zmena sa však považuje za nepopulárnu
a odmieta ju aj súčasná pravicová vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS).
"Jedno z prvých opatrení, ktoré sa premietne do
legislatívy a malo by to byť k prvému januáru 2011, bude zalepenie tých
najväčších dier v zákone o sociálnom poistení," priblížil minister svoje
plány, kde chce získať peniaze na penzie. Očakáva sa, že ministerstvo by mohlo
zaťažiť odvodmi podiely na zisku spoločností s ručením obmedzeným. Mihál zatiaľ
nespresnil, akú sumu by mala zmena priniesť. V minulosti navyše predpokladal,
že zvýšený výber poistného by mal umožniť, aby sa po reforme odvodového systému
– spustení takzvaného odvodového bonusu, neprehĺbila strata vo verejných
financiách.
Minister taktiež pripustil, že zvyšovanie výdavkov by zase
mohla tlmiť zmena mechanizmu každoročného zvyšovania penzií. V súčasnosti sa
pri valorizácii zohľadňuje nárast cien – inflácia aj zvyšovanie priemerného
platu. Niektorí odborníci v minulosti navrhovali, aby dôchodky rástli len o
úroveň inflácie.
Analytik inštitútu
INESS Juraj Karpiš však očakáva, že politici budú musieť časom presadiť aj
ďalšie opatrenia, aby v budúcnosti malo Slovensko dostatok peňazí na vyplácanie
penzií. "Potrebné je uskutočniť aj ďalšie kroky, ako sú napríklad zmena
veku odchodu do dôchodku," povedal. Hospodárstvo sa totiž bude musieť
vyrovnať nielen s nárastom penzistov, ale aj s úbytkom v skupine ľudí v
produktívnom veku.
Vláda Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) z rokov 2002 až 2006
reagovala na nepriaznivú demografickú situáciu penzijnou reformou a 1,5 milióna
ľudí si šetrí na dôchodky aj na súkromných účtoch v dôchodkových správcovských
spoločnostiach (DSS). Z nich by v budúcnosti mali dostávať časť penzie, zvyšok
by mala naďalej uhrádzať Sociálna poisťovňa.
Spustenie druhého dôchodkového piliera však v súčasnosti
Sociálnej poisťovni odčerpáva zdroje. Štát sa bude musieť v nasledujúcich
rokoch vysporiadať s tým, kde nájsť peniaze na vklady do dôchodkových
spoločností a zároveň vyplácanie penzií pribúdajúcim dôchodcom. Mihálova strana
SaS by prostredníctvom odvodového bonusu chcela zmeniť aj systém platieb do
DSS. Namiesto Sociálnej poisťovne by ich mali uhrádzať prostredníctvom
osobitného odvodu ľudia.
SME
1. 8. 2010 14:44 | Copyright © ČTK
2010
