Radovan Ďurana z INESS hodnotil pre tlačové
agentúry prvých sto dní vlády. V hodnotení vyzdvihol snahu o znižovanie
výdavkov štátu, aj keď priestor na škrtanie nebol v dostatočnej miere využitý, ako
povedal dňa 14.10. 2010.
Základná agenda vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) za prvých
sto dní pripomína podľa politológa prvé mesiace po roku 1998 v tom, že vláda
komunikuje "naprávanie" chýb svojho predchodcu.
Analytici hodnotia prvé mesiace vlády premiérky Ivety
Radičovej (SDKÚ-DS) skôr pozitívne. Kabinet sa sústredil najmä na opatrenia,
ktoré majú zlepšiť stav verejných financií. Ekonómovia zmeny privítali, vláda
však podľa nich mohla viac šetriť na výdavkoch štátu. Komunikácia v koalícii
niekedy pôsobila rozpačito, keď ministri návrhy predstavili a neskôr stiahli
alebo sa výrazne korigovali. Najbližší víkend uplynie prvých sto dní kabinetu
vo funkcii.
Radičovej vláda zložená zo strán SDKÚ-DS, SaS, KDH a
Most-Híd vystriedala predchádzajúcu garnitúru pod vedením Roberta Fica
(Smer-SD) začiatkom júla. Po výmene kabinetu sa Slovensko ako jediný člen
eurozóny postavilo proti finančnej pomoci zadlženému Grécku, za čo si vyslúžilo
kritiku viacerých predstaviteľov únie. Naopak, krajina sa pripojila k
takzvanému záchrannému fondu eurozóny na pomoc štátom vo finančných
ťažkostiach.
Prvé mesiace vládnutia v ekonomickej oblasti boli
predovšetkým v znamení snahy zlepšiť kondíciu verejných financií. "I napriek krátkosti času bola
nedostatočne razantná na strane výdavkov a kládla príliš vysoký dôraz na
zvyšovanie príjmov," myslí si analytik Inštitútu ekonomických a
spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana. Vláda počíta v návrhu štátneho
rozpočtu na budúci rok so skresaním verejného deficitu na 4,9 percenta výkonu
ekonomiky z tohtoročných očakávaných 7,8 percenta.
"S ohľadom na čas, ktorý mala pre zavedenie razantných
opatrení, sa určite prikláňam k pozitívnemu hodnoteniu vlády," poznamenal
analytik UniCredit Bank Dávid Dereník. K spomaleniu zadlžovania krajiny má
napomôcť úsporný balík, ktorý obsahuje napríklad zvýšenie dane z pridanej
hodnoty (DPH) a ďalšie zmeny. Nepopulárnym čiastkovým opatreniam sa podľa
Dereníka dalo vyhnúť výraznejším zdvihnutím DPH, ktoré by vraj ľudia nepocítili
na peňaženkách v takej miere, ako iné chystané zámery.
Ďurana negatívne
hodnotil napríklad zvýšenie minimálnej mzdy o tri percentá na 317 eur, čo je
podľa neho v rozpore s vysokou nezamestnanosťou a nízkou tvorbou pracovných
miest. Naopak, vyzdvihol snahu o znižovanie výdavkov štátu. "Aj keď
priestor na škrtanie nebol v dostatočnej miere využitý," doplnil
Ďurana.
Radičovej vláda si ako jednu z priorít vytýčila tiež
sprehľadnenie vynakladania peňazí štátu. Od konca augusta sa začali zverejňovať
na internete kontrakty uzatvorené so štátom. Kabinet predstavil tiež návrh
zákona, podľa ktorého majú mať úrady povinnosť zverejňovať všetky nové obchodné
zmluvy, ktoré dohodnú.
"V niektorých oblastiach (vláda) postupuje rozpačito,
ale v podstate by som to celé obdobie hodnotil ako úspech," povedal
politológ Grigorij Mesežnikov. Základná agenda vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS)
za prvých sto dní pripomína podľa neho prvé mesiace po roku 1998 v tom, že
vláda komunikuje "naprávanie" chýb svojho predchodcu. "Samozrejme,
miera ‚napravovania‘ v roku 1998 bola oveľa vyššia, pretože tam bolo treba
naozaj ‚hasiť‘. Podmienky sú iné, vtedy bolo integračné zlyhanie, teraz sme v
Európskej únii," doplnil Mesežnikov.
Ocenil, že kabinet sa v začiatkoch funkčného obdobia pokúsil
zlepšiť komunikáciu so susedným Maďarskom, ktorá utrpela trhliny počas
predchádzajúcej vlády. Citlivými miestami vzájomných vzťahov sú viaceré sporné normy,
ktoré rozdeľujú Bratislavu a Budapešť. Ostrý tón vyvolal napríklad maďarský
zákon o dvojakom občianstve a následná slovenská protireakcia.
Vládna koalícia sa len čiastočne vysporiadala s
kontroverzným jazykovým zákonom, ktorý presadil Ficov kabinet. Radičovej vláda
z neho úplne nevypustila kritizované sankcie. Nezmenila zatiaľ tiež spornú
novelu zákona o štátnych symboloch, ktorá školám ukladá povinnosť hrať dvakrát
do roka štátnu hymnu a vybaviť triedy štátnymi symbolmi.
čtk, TASR
Hospodárske
noviny, 14.10. 2010
