Radovan Ďurana z INESS hodnotil pre
Hospodárske noviny dňa 15.10. 2010 pôsobenie vlády počas prvých 100 dní jej
vládnutia.
Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a
spoločenských analýz
úsporné opatrenia
Je zložité hodnotiť kroky vlády po
krátkom čase, najmä keď prebrala verejnú kasu s obrovskou dierou. Pozitívne
hodnotíme snahu konsolidovať verejné financie, na druhej strane však negatívne
hodnotíme prílišné zvyšovanie daňovoodvodového zaťaženia a nedostatočne
razantné úspory. Hoci nie je možné za taký krátky čas pripraviť a prijať
zásadné reformy, vláda nevypracovala ani plán reformných a úsporných zámerov
koalície do budúceho roka. Vyhýba sa otázkam konsolidácie rozpočtu sociálnej
poisťovne, zvyšuje minimálnu mzdu v čase, keď čelíme vysokej nezamestnanosti, a
nové pracovné miesta takmer nevznikajú. Na druhej strane vyvíja silnú
iniciatívu smerom k transparentnejšiemu nakladaniu s verejnými zdrojmi, čo by z
dlhodobého hľadiska malo priniesť pozitívne efekty.
sociálny balíček
Čo sa týka plošných opatrení vlády z hľadiska bežného občana, najväčší
dosah bude mať návrh na zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia, ktoré spôsobí
navrhnuté zvýšenie DPH, spotrebných daní a zrušenie daňových a odvodových
výnimiek.
Peter Goliaš, analytik Inštitútu pre ekonomické a
sociálne reformy
úsporné opatrenia
Privítal by som väčšie úspory, ale beriem to ako prvú pomoc ekonomike, po
ktorej ešte v ďalších rokoch musí dôjsť k doliečovaniu. Dôležité je naplniť
konsolidačný cieľ – znížiť verejný deficit na 3 percentá HDP do roku 2013 s
výhľadom na skoré dosiahnutie vyrovnanej bilancie tak, aby už nedošlo k
významnejšiemu zvyšovaniu daní. Na to sú nevyhnutné reformy a prehodnotenie
činnosti mnohých organizácií hradených z verejných zdrojov.
sociálny balíček
Vláda je pod tlakom Smeru pri prijímaní úsporných opatrení opatrná a skôr
sa vyhýba nepopulárnym zásahom do sociálnych dávok. Zrejme aj z tohto dôvodu
viaceré dávky pre sociálne slabších ľudí budú v roku 2011 reálne rásť.
Grigorij Mesežnikov, prezident Inštitútu pre verejné
otázky
politická kultúra
Vidíme zásadnú zmenu v oblasti politickej kultúry, aj zmenu atmosféry vo
vnútorných vzťahoch. Nová vláda dodržiava koncept liberálnej demokracie.
Skončilo sa oslabovanie kontrolných mechanizmov parlamentu, bojkotovanie
zasadnutí kontrolných orgánov, mimoriadnych zasadnutí parlamentu, diktát
väčšiny, čoho svedkami sme boli pri predchádzajúcej koalícii. Ostali animozity
medzi súperiacimi blokmi – Matovič a facka, bitka s Kaliňákom.
praktické fungovanie vlády
Vláda je programovo pomerne korektná, zásadné konflikty sa neodohrali. Sme
skôr svedkami rôznych prístupov, umiernenejších, radikálnejších, ale zhoda v
zásadných veciach je. Koalícia má predstavu, ako by mala vyzerať spoločnosť pod
ich vedením – väčší priestor pre trhové mechanizmy, štíhlejší štát, nízky deficit,
problém je, že pri riešeniach konkrétnych problémov ustupuje strategický
prístup do úzadia a nastupuje rozhodovanie ad hoc s vysokou mierou impulzivity
na základe reakcií spoločnosti a záujmových skupín. Ak vláda mení strategické
rozhodnutia na základe reakcií mamičiek alebo pivárov, vzniká dojem, že nie je
dostatočne silná. Tieto názory treba pozbierať v štádiu prípravy opatrenia a po
dohode a prezentácii na verejnosti ich už nemeniť.
Ján Baránek, analytik agentúry Polis
politická kultúra
Štýl politiky koalície je bližší štandardom, na aké by sme mali byť
zvyknutí. Chvalabohu, absentujú vulgarizmy od čelných predstaviteľov koalície.
Koalícia viac-menej normálne komunikuje s médiami, nerobí principiálne
rozdiely.
praktické fungovanie vlády
V tejto oblasti majú čo zlepšovať. Od začiatku nešťastne zvolili
komunikáciu, že najprv sa ide s problémami von a potom sa prerokúvajú. Hoci ide
o koalíciu ideovo rozdielnych strán, napríklad KDH a SaS, nepovažujem ju za
nestabilnú. Určite sú vnútri pnutia či zemetrasenia, ale ak si spomenieme na
predchádzajúcu vládu, nie je to nič nové. Mečiar aj Slota hrozili, že z
koalície vystúpia, nakoniec sa všetko utriaslo. Čaká nás niečo podobné, ale vo
výhľade roku nevidím hrozby rozpadu koalície.
Mária Mihaliková
Hospodárske
noviny, 15.10. 2010
