Zvyšovanie daní a odvodov v navrhnutom rozsahu je
príliš vysoké. Vyššia váha mala byť na úsporách vo výdavkovej časti štátneho
rozpočtu, povedal o vládnom úspornom balíčku pre Pravdu dňa 18.10. 2010 Radovan
Ďurana z INESS.
Občania si budú musieť od januára utiahnuť opasok o viac
dierok, ako tvrdí vláda. Kým podľa ministerstva financií výdavky priemernej
domácnosti stúpnu po zavedení úsporného balíčka len asi o deväť eur,
sociológovia aj ekonómovia predpokladajú ťažší dosah.
Hlbšie do peňaženky budú musieť načrieť všetci. Najhoršie
však na tom budú skupiny s nízkymi príjmami a populácia žijúca v zaostalých
regiónoch krajiny.
Vláda vyčíslila, že spotrebiteľské ceny v priemernom koši sa
jej úspornými opatreniami nezvýšia viac ako o percento. Aj minister financií
Ivan Mikloš však pripúšťa, že v skutočnosti budú vyššie, keďže na ne budú
vplývať aj iné faktory. Napríklad tohtoročná neúroda či svetové ceny energií.
"Šetriace opatrenia vlády sa najviac dotknú
nízkopríjmových domácností, ktoré majú najväčší podiel výdavkov na základné
životné potreby," mieni sociologička SAV Monika Čambáliková. Najťažšie to
podľa nej budú mať osamelí rodičia s deťmi, viacdetné rodiny či domácnosti
dôchodcov. Ako pripomína, zvýšenie DPH sa dotkne všetkých potravín bez výnimky.
Na 20 percent stúpne aj DPH najbežnejších potravín, doteraz zdaňovaných
šesťpercentnou sadzbou.
Návrhy odborárskych predstaviteľov, aby sa nižšia DPH
zachovala, ba rozšírila aj na detské ošatenie, lieky a ďalšie tovary nevyhnutné
pre život, a, naopak, na luxusný tovar uvalila DPH oveľa vyššia, Radičovej
kabinet neakceptoval.
Ak ministerstvo financií vypočítalo, že domácnosti minú po
zavedení balíčka navyše len asi desať eur mesačne, ide podľa Čambálikovej o
značne "redukovanú sumu", ktorá sa môže súčinnosťou rôznych
prepojených efektov znásobiť. Okrem DPH bude napríklad na rast cien potravín
pôsobiť aj zdraženie diaľničnej známky, zrušenie daňových výhod pre
poľnohospodárov, zvyšovanie cien elektriny či benzínu atď.
"Za reálnejší považujem odhad odborárov, ktorí sa
obávajú, že ľudia zaplatia mesačne až o desiatky eur viac," tvrdí
sociologička. Hoci vláda priznáva, že ďalšie zvyšovanie nákladov domácností
spôsobia iné okolnosti, na ktoré nemá dosah, podľa Čambálikovej nemá takéto
"delenie príčin" pre občana nijaký význam. "Ľudia nevnímajú, o
koľko viac budú musieť platiť pre úsporný balíček a koľko z ostatných dôvodov.
Zdražovanie na nich ťaživo dopadne ako celok," zdôrazňuje.
"Problém je, že popri vládnom balíčku sa v rovnakom
čase a priestore nakopilo niekoľko ďalších aspektov, ktoré situáciu občana ešte
viac zhoršujú," varuje aj sociológ Ľubomír Falťan.
Radí k nim nepriaznivé počasie, keď letné povodne spôsobili
tisícom ľudí značné materiálne škody, zničili všetko, čo si sami mohli
dopestovať v záhradkách a v neposlednom rade sa podpísali pod ich zlý psychický
stav. Ale takisto veľkú zadlženosť Slovenska, ktorá štát núti brať si nové
úvery. A tiež pretrvávajúcu hospodársku krízu, keď mierne oživenie zaznamenali
zatiaľ iba niektoré výrobné odvetvia, najmä automobilový priemysel. Lenže také
stavebníctvo, inokedy dôležitý zdroj pracovných príležitostí, naďalej stagnuje.
Firmy preto stále nevytvárajú nové pracovné miesta či nezvyšujú mzdy, aj rast
dôchodkov sa po zmenách valorizačného systému očakáva len minimálny.
"Všetky tieto faktory naznačujú, že najviac sa pohorší sociálnym skupinám
s najnižšími príjmami a tým, ktorí žijú v najproblémovejších regiónoch
Slovenska," hodnotí Falťan.
Príjmy občanov sa navyše vláda chystá zaťažiť vyššími daňami
a odvodmi. Dokonca aj úsporným opatreniam naklonení ekonomickí analytici sa
preto domnievajú, že záťaž, akú vláda v budúcom roku prenesie na obyvateľstvo,
je priveľká. "Zvyšovanie daní a
odvodov v navrhnutom rozsahu je príliš vysoké. Vyššia váha mala byť na úsporách
vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu," myslí si Radovan Ďurana z INESS.
Politológ Michal Horský síce pripúšťa, že proces prijímania
balíčka je zatiaľ rozkolísaný, protirečivý, vyvoláva protesty verejnosti a
niektoré navrhované systémové šetriace kroky treba ešte dôkladne zvážiť.
"Oceňujem však, že táto vláda sa konečne odhodlala k reštriktívnej
politike. Jej predchodkyňa občanom len márne nahovárala, že svetová hospodárska
kríza sa ich nijako nedotkne," uzatvára Horský.
Pravda,
Soňa Pacherová | 18. októbra 2010
