Tlačová správa: 28. REŽIM PRE FIRMY: VEĽKÝ POTENCIÁL, ŤAŽKÁ REALIZÁCIA

Európska komisia zverejní v prvom štvrťroku 2026 návrh voliteľného „28. režimu“ – jednotného právneho rámca pre obchodné spoločnosti pôsobiace v celej Európskej únii. Iniciatíva má ambíciu znížiť komplikácie, ktorým čelia firmy na jednotnom trhu EÚ, spôsobené 27 rôznymi národnými právnymi predpismi.

INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz v rámci spolupráce v sieti think tankov Epicenter network pripravil pozičný dokument, ktorý hodnotí možné prínosy plánovanej legislatívy a upozorňuje na viaceré riziká spojené s jej implementáciou. Na dokumente, ktorý si môžete stiahnuť tu, sa autorsky podieľal Radovan Ďurana z INESS a Petar Ganev z bulharského Inštitútu trhovej ekonomiky.

Hlavné výhody 28. režimu

Rýchla a digitálna registrácia: Firmy budú môcť využiť plne digitálnu a rýchlu registráciu bez nutnosti zakladania pobočiek v každom členskom štáte.

Nižšie bariéry vstupu: Veľmi nízke kapitálové požiadavky a jednotný súbor pravidiel výrazne znižujú náklady na založenie firmy a jej vstup na trh, čo je kľúčové najmä pre startupy a rozrastajúce sa podniky.

Jednoduchšie cezhraničné podnikanie: Firmy budú môcť pôsobiť v celej EÚ na základe jedného súboru pravidiel, čím sa eliminuje potreba navigácie v 27 rôznych národných systémoch.

Podpora investícií: Štandardizovaný režim môže uľahčiť investorom orientáciu v cezhraničnom prostredí a zlepšiť prístup k rizikovému kapitálu vrátane flexibilnejších akciových dohôd.

Tlak na modernizáciu: Dobre navrhnutý režim môže vyvinúť zdravý tlak na členské štáty, aby zjednodušili svoje vnútroštátne právne rámce.

Kľúčové riziká a nevyjasnené otázky

Nejasnosť v zdaňovaní: Nie je jasné, ktorej krajiny daňové pravidlá by sa uplatňovali na firmy pôsobiace v niekoľkých členských štátoch, čo môže viesť k pokračujúcej zložitosti namiesto sľubovaného zjednodušenia.

Pracovnoprávne predpisy: Ostáva otázne, či firmy budú musieť naďalej dodržiavať zákonníky práce jednotlivých krajín, alebo sa budú môcť riadiť jediným súborom pravidiel pre všetkých svojich zamestnancov v EÚ.

Nejasný prístup k vládnej podpore: Firmy založené v rámci 28. režimu nemusia mať nárok na národné daňové úľavy, investičné stimuly či podporné programy, ktoré sú často pre začínajúce podniky kľúčové.

Právna neistota: Nie je vyjasnené, ktoré súdy budú riešiť spory týkajúce sa vlastníctva akcií alebo riadenia spoločností, čo môže viesť k ešte väčšej zložitosti namiesto zjednodušenia.

Riziko nezáujmu: Keďže režim je dobrovoľný, firmy ho využijú len vtedy, ak bude jednoduchší, lacnejší a predvídateľnejší ako národné alternatívy. V opačnom prípade môže zostať nevyužívaný.

Možná politizácia: Existuje riziko, že prístup k režimu bude závisieť od spolitizovaných definícií „inovatívnych“ firiem, čím sa môže stať administratívne náročným a selektívnym nástrojom namiesto plošnej, byrokraticky jednoduchej alternatívy pre väčšinu firiem podnikajúcich vo viacerých krajinách naraz.

Na čo by sa mala Európska komisia zamerať pri príprave 28. režimu?