Dane

Každá daň raz narazí na strop

Martin Vlachynský, INESS:

„Fajčiarov vlády milujú. Sú spoľahlivými daňovníkmi, ktorí usilovne plnia štátnu kasu. Kým v roku 2019 zaplatili 766 miliónov eur, tento rok už prispejú jednou miliardou. Zvyšovanie sadzieb tabakových a už aj netabakových daní je naplánované aj o rok. Vláda má pri týchto zdrojoch voľnú roku. Môže nimi financovať, čo si len zmyslí – aj 13. dôchodky, aj ministerstvo športu.
Tieto „easy money“ si všimla aj Európska komisia. Podľa uniknutých informácií, ktoré priniesol Euractiv, by sa tabakové dane mali stať príjmom aj európskeho rozpočtu. Komisia hľadá nové vlastné zdroje, ale nejde o výdavky do zdravotníctva. Veď tam má koniec koncov Únia minimálne kompetencie. Treba predsa financovať nové európske programy, obranu či nové výdavky vyplývajúce z rozširovania.“
…

Celý komentár zo dňa 14.7.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.

Zvyšovanie daní z cigariet a tabaku v Európe podľa analytika vytvára ideálne podmienky na rozvoj čierneho trhu

Radovan Ďurana, INESS:

„Zvýšime dane, cigarety zdražejú, ľudia prestanú fajčiť. Menej rakoviny, viac zdravia, vyšší daňový výnos – všetci spokojní. V takomto výpočte sa však zabúda na alternatívne možnosti a ľudské motivácie. Ukazuje sa, že dobré úmysly vlád vybrať viac na daniach a znížiť počet fajčiarov často končia úplne opačne. Prázdnou štátnou kasou a posilneným organizovaným zločinom.“

„Korelácia medzi cenou cigariet a veľkosťou čierneho trhu je veľmi silná. Tam, kde cena krabičky cigariet dosahuje 12 až 15 eur, ako vo Francúzsku alebo vo Veľkej Británii, je čierny trh najväčší. Naopak, v krajinách ako Bulharsko či Rumunsko, kde krabička stojí približne tri eurá, je nelegálny predaj podstatne nižší.“

„Kde sú legálne cigarety lacnejšie, pašeráci a falšovatelia majú menší dôvod riskovať. Vo Francúzsku alebo vo Veľkej Británii je, naopak, rozdiel medzi legálnou a nelegálnou cenou veľký. To vytvára silnú motiváciu pre čierny trh.“

„V krajinách so stále vyššími daňami na tabak nedochádza k úmernému poklesu počtu fajčiarov. Naopak, veľká časť spotreby sa presúva na čierny trh.“

„Pašovanie cigariet je zločin, ktorý sa riadi jednoduchou kalkuláciou. Ak je možné zarobiť viac, čierny trh rastie.“

„Násilie je však neoddeliteľnou súčasťou organizovaného zločinu a európski politici by si mali dať pozor, aby neprilievali olej do ohňa.“

Celý článok zo dňa 15.7.2025 si môžete prečítať na Prešovský večerník, tu.

Štát zarába na fajčení miliardu ročne. Analytik varuje, že prehnané dane môžu pomôcť nelegálnemu trhu

Martin Vlachynský, INESS:

„Fajčiarov vlády milujú. Sú spoľahlivými daňovníkmi, ktorí usilovne plnia štátnu kasu. Kým v roku 2019 zaplatili 766 miliónov eur, tento rok už prispejú 1 miliardou.“

„Treba predsa financovať nové európske programy, obranu, či nové výdavky vyplývajúce z rozširovania.“

„Podľa prognózy daňového výboru by príjem z tejto dane mal byť o 50 miliónov, resp. o 5 % nižší, ako sa predpokladalo minulý rok. Štát by mohol byť teoreticky rád, ak je pokles príjmov spôsobený nižšou mierou fajčenia. Tieto údaje však ešte nemáme. Vzhľadom na výšku sadzieb je dosť možné, že k poklesu výberu dane došlo pre nárast nelegálneho trhu s tabakovými výrobkami.“

„Permanentná snaha o zvyšovanie sadzieb v mene pestúnskeho štátu, ale aj fiškálnej pokladne, viedla v poslednom období v Európe k významnému rastu nelegálneho obchodu s cigaretami.“

Celý článok zo dňa 17.7.2025 si môžete prečítať na Primanews, tu.

Nič nie je návykovejšie ako dane (názor Radovana Ďuranu)

Radovan Ďurana, INESS:

„Švédsko je jedinou krajinou v EÚ, kde je povolený predaj snusu, tabakového vrecúška umiestňovaného medzi hornú peru a ďasno. Zároveň je krajinou s absolútne najnižšou prevalenciou fajčenia v EÚ, blížiacou sa k piatim percentám. Pohľad do štatistík úmrtí na rakovinu pľúc, priedušiek a priedušnice zase ukazuje, že Švédsko je absolútnym lídrom EÚ s najnižším výskytom týchto ochorení medzi mužmi. Čitateľovi iste napadne – prečo je snus vo zvyšku EÚ potom od roku 1992 zakázaný? Oficiálne zdôvodnenie je, že Európska komisia predaj snusu zakázala kvôli vysokému riziku rozvoja rakoviny v ústnej dutine, na čo upozorňovala Svetová zdravotnícka organizácia. Štatistiky sú však proti. Hoci v súčasnosti Snus vo Švédsku užíva pravidelne odhadom 22 percent dospelých mužov a desať percent žien, výskyt rakoviny ústnej dutiny je tam skôr podpriemerný. Krajiny ako Dánsko alebo Veľká Británia ho majú výrazne vyšší. Tento text nemá byť návodom na užívanie nikotínu v akejkoľvek forme. Má predovšetkým poukázať na to, že regulácia a zdanenie návykových látok sa často viac riadi pocitmi ako faktami. A že nesprávne nastavená regulácia, ako napríklad zákaz predaja snusu, v skutočnosti spôsobuje viac úmrtí.“
…

Celý komentár zo dňa 17.7.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.

Zle nastavená regulácia znamená viac úmrtí. Jedna krajina EÚ to však robí správne (názor Radovana Ďuranu).

Radovan Ďurana, INESS:

„Švédsko robí jasný rozdiel medzi škodlivým fajčením a menej škodlivými nikotínovými a tabakovými vrecúškami. Pre porovnanie, Slovensko uplatňuje päťkrát vyššiu sadzbu dane na nikotínové vrecúška.“

Celý článok zo dňa 18.7.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.

Školstvo

Učiteľom po bakalárskych štátniciach

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Určite nie, na Slovensku príliš mnoho študentov trávi príliš mnoho rokov príliš teoretickým vzdelávaním, a to sa netýka len pedagogických fakúlt a učiteľov, v zásade aj ďalších mnohých odborov. Takže aj oni by si mohli zobrať z tohto inšpiráciu. Zároveň treba povedať, aby to prinieslo nejaké pozitíva, tak bude potrebné, aby školy boli na toto pripravené, aby mali zavedené nejaké procesy, ktorými pomôžu týmto začínajúcim novým učiteľom, aby dokázali kvalitne poskytovať vzdelávanie. Ale koniec koncov to už museli robiť školy aj dnes pri študentoch, ktorí študovali tradičných 5 rokov a zároveň treba povedať, že vo svete existuje mnoho krajín, ktoré dokážu vzdelať a kvalitne vytrénovať učiteľa aj za 4 roky, takže z tohto pohľadu na Slovensku vôbec nejde o nejakú veľkú raritu.“
…

TV Markíza (15.7.2025)

Je to zlý návrh, ktorý nič nerieši vo vzťahu k nekvalitnému vzdelávaniu pre deti

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Je to zlý návrh, ktorý nič nerieši vo vzťahu k nekvalitnému vzdelávaniu pre deti zo znevýhodneného prostredia. Nič nerieši z pohľadu verejných financií. Nič nerieši z pohľadu chýbajúcich učiteľov. Nič nerieši z pohľadu kurikulárnej reformy. Jediné, čo tento návrh robí, je, že stavia súkromné školy pred Sofiinu voľbu.“

Celý článok zo dňa 17.7.2025 si môžete prečítať na Postoj, tu.

Druckerova dilema pre súkromné školy

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Ministerstvo školstva v rámci svojho plánu Veľký skok vpred plánuje znížiť normatívny príspevok pre deti navštevujúce súkromné školy o 20 percent. Ide o významnú zmenu, ktorú ministerstvo obhajuje potrebou „spravodlivosti“. Spravodlivosť je však veľmi ohybný pojem a pravdepodobne sa nezhodneme na všetkých kritériách spravodlivosti ani na ich významnosti.
Poďme preto radšej diskutovať o faktoch, ktoré sú normatívne neutrálne. Pozrime sa na to, do akej situácie táto zmena dostane súkromné školy.
Po novom budú mať súkromné školy na výber dve možnosti. Buď budú fungovať ako doteraz a dostanú o 20 percent nižší normatívny príspevok, to znamená na žiaka o 500 eur ročne menej, alebo prestanú vyberať poplatky a budú dostávať 100 percent normatívu. Pre nezainteresovaného človeka to môže vyzerať „fér“ – súkromné školy majú na výber. Nikto ich do ničoho nenúti. Buď jedno, alebo druhé.“
…

Celý komentár zo dňa 17.7.2025 si môžete prečítať na Postoj, tu.

Čo si myslia o Druckerových ústupkoch a v čom podľa analytikov nehovorí minister pravdu

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Spomínaných 3,4 milióna eur je len „účtovne“ hradených zo školného. Navyše toto číslo je podľa neho určite podhodnotené, pretože vychádza z administratívnych údajov vypĺňaných samotnými školami, ktoré do položky „nájomné“ automaticky nezahŕňajú všetky náklady na priestory – od opráv a údržby až po investície.“

„Za analyticky nesprávne považujem aj porovnávanie tejto sumy s celkovými vybranými poplatkami súkromných škôl, ktoré dosahujú 44 miliónov eur. Minister určite čítal revíziu výdavkov, kde samotní analytici upozorňujú, že výber týchto poplatkov je značne nerovnomerný. Väčšina škôl vyberá poplatky vo výške 0 až 100 eur ročne, zatiaľ čo veľmi malá časť škôl vyberá veľmi vysoké poplatky.“

„V komentári k návrhu sa síce dočítate, že samosprávy by mali pomôcť súkromným školám s financiami na prevádzku. Ale v doložke dosahov nenájdete v budúcich výdavkoch samospráv ani euro. Aj tento rok by obce mali celkovo skončiť v deficite, určite nebudú mať záujem financovať konkurenciu nimi zriaďovaných škôl.“

Celý článok zo dňa 18.7.2025 si môžete prečítať na Postoj, tu.

Zdravotníctvo

Klesajúca dôvera v bezpečnosť vakcín a dezinformácie

Martin Vlachynský, INESS:

„Vakcinácie osýpok, údaje zo Spojených štátov hovoria, že tá ekonomická výhodnosť je zhruba 10 ku 1. Tzn., že pri jednom dolári investovanom do vakcín sa to vracia v podobe desiatich dolárov ušetrených v zdravotnom systéme.“

Rádio Slovensko (15.7.2025)

Keď je prístup lekára kľúčový

Martin Vlachynský, INESS:

„Kľúčovú rolu v tomto všetkom zohráva lekár. Vyplýva to z našej analýzy publikovanej v časopise Vakcinologie. Miera očkovanosti, a teda aj riziko hospitalizácie sú závislé od jeho prístupu. Preto sa snažíme pomôcť aj my. Pediatri a pediatričky si u nás môžu zvoliť hodnotiace kritérium „Vakcinácia proti rotavírusom“. Ak ho splnia, od nás získajú viac peňazí, ale najmä budú mať vo svojej starostlivosti zdravšie deti.“

Hospodárske noviny (17.7.2025)

Pri zdraví prehrávame. Susedné štáty sú ďaleko pred nami, Slovensko brzdia dva hlavné problémy

Martin Vlachynský, INESS:

„Ak sa pozrieme na štatistiky OECD, Slovensko vynakladá na včasnú ochranu zdravia približne 0,2 percenta HDP. Ide skôr o nižšiu, no nie nezvyčajnú hodnotu – rovnaký podiel vykazujú aj krajiny ako Česko, Dánsko či Írsko. Najvyššie hodnoty v EÚ dosahujú Nemecko, a to 0,6 percenta HDP, Fínsko a Rakúsko, obe po 0,5 percenta.“

„Rôzne formy prevencie môžu byť zahrnuté napríklad v bežných návštevách lekára, ale aj v komerčných službách, ktoré medzinárodné štatistiky nemusia zachytávať presne.“

„Preto by som z týchto údajov nerobil silné závery.“

Celý článok zo dňa 18.7.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.

Investovanie

Smeráci sa postavili za prepusteného robotníka vo VW. Takáto obhajoba však ničí slovenskú ekonomiku

Radovan Ďurana, INESS:

„Myslím, že aj zahraniční investori vedia, o koho ide, rovnako vidia vládne pokusy o zmenu ústavy. Atraktivitu krajiny pre investorov ovplyvňujú nielen ‚tvrdé‘ faktory ako výška daní, či kvalita dopravnej infraštruktúry, ale aj ‚mäkké‘ okolnosti, ako je vymožiteľnosť a rešpektovanie práva, politická kultúra či korupcia.“

Celý článok zo dňa 15.7.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.

Medzinárodný obchod

Trump hrozí 30-percentnými clami na tovar z EÚ. Rozbehne sa colná vojna, akú sme za 100 rokov nevideli?

Martin Vlachynský, INESS:

„Za zhruba pol roka, čo je Donald Trump pri moci, veľa sa o clách narozprávalo.“

„V realite neustále vidíme, ako sa to mení a odsúva. Čiže hoci august je už pomerne blízko, je možné, že opäť príde k nejakým zmenám.“

„Samozrejme, ešte sa to môže rôznym spôsobom otriasť. Veľmi dôležité bude, aká bude odpoveď Európskej únie. Pokiaľ odpovie tvrdo, Spojené štáty možno znova zvýšia tieto clá. Čiže sa môžeme veľmi rýchlo dostať do špirály obchodnej vojny, ktorej konečný výsledok nevieme predikovať. Vieme len povedať, že to bude rozhodne zlé z hľadiska Slovenska.“

„Druhá možnosť je, že sa rozbehne colná vojna, akú sme tu nevideli za posledných 100 rokov. Posledná veľká colná vojna takýchto rozmerov sa odohrala v 30. rokoch minulého storočia a bola to predohra k veľkej hospodárskej kríze.“

Celý článok zo dňa 15.7.2025 si môžete prečítať na TV Noviny, tu.

Energetika

Ako premiér Fico rokuje s Bruselom: Koľko si priplatíme za plyn od 2028? Výpočet analytika

Martin Vlachynský, INESS:

„Dovoz tankerovej ropy do EÚ z Ruska je zakázaný od jari 2022. Potrubnú ropu z Ruska odoberá už len Slovensko a Maďarsko. Slovensko mohlo výrobky z tejto ropy predávať len na domácom trhu a na výnimku v Česku, tá však skončila v júni. Nahradiť ruskú ropu do roku 2027 aj pre domácu spotrebu však nie je problém. Česko (resp. spoločnosť Orlen prevádzkujúca rafinérie) pred pár týždňami ukončilo odber ruskej ropy, dopad na trh nebol žiaden. Ceny na českých pumpách sú nižšie, ako na Slovensku. O niečo podstatnejšia je otázka plynu. Okrem Slovenska a Maďarska, ktoré odoberajú potrubný plyn, niekoľko ďalších štátov nakupuje skvapalnený ruský plyn. Celkovo sa však jedná o zlomok množstva, ktoré z Ruska do EÚ pritekalo pred rokom 2022. Aj tu však platí, že globálna ponuka plynu sa neustále zväčšuje a do roku 2027 by nemal byť problém nahradiť ani tieto zvyšky.“

Celý článok zo dňa 16.7.2025 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.

Trh práce

Koľko času zamestnanec odpracuje naozaj?

INESS:

„Štandardný pracovný čas zamestnanca na plný úväzok v jednosmennej prevádzke je podľa zákonníka práce 40 hodín týždenne. To robí zhruba 173 hodín mesačne.
Ak niekde vidíte uvedenú hodinovú mzdu, tá sa odvíja práve od teoretického množstva pracovných hodín. Píšem teoretického – zamestnanec toľko reálne neodpracuje. Reálne množstvo odpracovaných hodín znižuje dovolenka, štátne sviatky, ale aj práceneschopnosť, či návštevy lekára.
Z ekonomického pohľadu je však podstatné, koľko času zamestnanec reálne vykonáva prácu. Obzvlášť, ak je práce pevne naviazaná na prítomnosť na pracovisku, či vykonávanie niektorých aktivít – typicky v doprave, priemysle, ale aj v službách.“
…

Celý komentár zo dňa 16.7.2025 si môžete prečítať na Denník N, tu.

Verejné financie

Štát zarába na fajčení miliardu ročne. Analytik varuje, že prehnané dane môžu pomôcť nelegálnemu trhu

Martin Vlachynský, INESS:

„Ďalšie zvyšovanie sadzieb nie je garanciou vyšších príjmov.“

Celý článok zo dňa 17.7.2025 si môžete prečítať na Pozri.sk, tu.

Prognózy výberu daní s plánom konsolidácie nekorešpondujú, vybralo sa ich však viac ako vlani, eviduje Finančná správa

Radovan Ďurana, INESS:

„Prečo máme, bohužiaľ, aj budeme mať vysoké sociálne a zdravotné odvody z práce, je fakt, že štát platby vyberá s takmer stopercentnou úspešnosťou.“

Celý článok zo dňa 18.7.2025 si môžete prečítať na STVR, tu.

Ekonomika

Slovensko z členstva v EÚ profituje, porovnávať dividendy s eurofondami je zavádzajúce

Martin Vlachynský, INESS:

„Zahraničný investor – pekár prišiel na Slovensko. Zo svojich peňazí tu postavil pec, nakúpil múku, zamestnal ľudí a začal piecť chlieb. Každý 20. napečený chlieb pošle do svojej krajiny ako „chlebovú dividendu”. Znamená to, že zo Slovenska „uteká” jeden chlieb? Nie! Znamená to, že na Slovensku vďaka tomuto investorovi pribudne 19 chlebov, pracovné miesta a pec. Nič z toho by tu bez neho nebolo. Slovenská ekonomika získala násobne viac, ako získal investor. Ak by sme mu zakázali ten jeden chlieb posielať ako dividendu, tak by sme nezískali o jeden chlieb naviac, ale o 19 chlebov menej, pretože žiaden investor nebude investovať tam, kde má dopredu jasnú nulovú návratnosť investície.“

„Takže ešte aj časť toho, čo „odtečie“, „odteká“ aj nazad slovenským občanom.“

„Dividendy sú výnosy súkromných subjektov z ich vlastných súkromných investícií, nemajú nič s rozpočtom EÚ.“

„Naviac toto číslo je len jedna položka rovnice, na opačnej strane rovnice je prítok kapitálu na Slovensko.“

Celý článok zo dňa 18.7.2025 si môžete prečítať na Demagog, tu.

Ostatné

Drsná realita: Na dovolenku nepôjde tretina Slovákov! Ako sú na tom európski susedia?

Radovan Ďurana, INESS:

„Kúpna sila Slovákov výrazne utrpela vysokou infláciou v období 2022 – 2023.“

Celý článok zo dňa 18.7.2025 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.