Nič nie je návykovejšie ako dane

Švédsko je jedinou krajinou v EÚ, kde je povolený predaj snusu, tabakového vrecúška umiestňovaného medzi hornú peru a ďasno. Zároveň je krajinou s absolútne najnižšou prevalenciou fajčenia v EÚ, blížiacou sa k 5 %.

Pohľad do štatistík úmrtí na rakovinu pľúc, priedušiek a priedušnice zase ukazuje, že Švédsko je absolútnym lídrom EÚ s najnižším výskytom týchto ochorení medzi mužmi.

Čitateľa iste napadne – prečo je snus vo zvyšku EÚ potom od roku 1992 zakázaný? Oficiálne zdôvodnenie je, že Európska komisia predaj snusu zakázala kvôli vysokému riziku rozvoja rakoviny v ústnej dutine, na čo upozorňovala WHO. Štatistiky sú ale proti. Hoci v súčasnosti snus vo Švédsku užíva pravidelne odhadom 22 % dospelých mužov a 10 % žien, výskyt rakoviny ústnej dutiny je tam skôr podpriemerný, krajiny ako Dánsko alebo Veľká Británia ho majú výrazne vyšší.

Tento text nemá byť návodom na užívanie nikotínu v akejkoľvek forme. Má predovšetkým poukázať na to, že regulácia a zdanenie návykových látok sa často viac riadi pocitmi ako faktami. A že nesprávne nastavená regulácia, ako napríklad zákaz predaja snusu, v skutočnosti spôsobuje viac úmrtí.

Mužský zvyk

Čo je snus? Ide o mletý tabak zmiešaný s vodou, soľou a príchuťami. Je bezdymový a používa sa tak, že sa umiestni pod hornú peru. Po stáročia bol snus dostupným každodenným potešením pre ťažko pracujúcich ľudí, ktorí potrebovali mať voľné ruky a byť pripravení na manuálnu prácu – napríklad námorníkov, železničiarov a poľnohospodárskych robotníkov. Nebol vynájdený ako výrobok znižujúci škodlivosť tabaku alebo alternatíva k cigaretám. Bol jednoducho praktický a pohodlný pre používateľa.

Keď sa v 70. rokoch 20. storočia rozšírili správy o rakovine pľúc medzi fajčiarmi, švédski muži už mali použiteľnú náhradu. V tom čase sa snus používal v nebalenej forme a vyzeral ako vlhká kávová usadenina. Hoci sa snus považoval za vidiecky, zaostalý a dokonca špinavý, jeho používanie znamenalo, že ste si mohli šetriť pľúca. Neskôr sa vďaka vynálezu vrecúšok stal snus aj čistejším. Ešte viac švédskych mužov prestalo fajčiť – 30 % prevalencia fajčenia v roku 1980 klesla podľa údajov švédskeho ministerstva zdravotníctva na 5,4 % v roku 2024. Na Slovensku je to viac ako 25 %.

Ženy však mužov dlho nenasledovali. Prečo? Pretože snus bol považovaný za „mužský zvyk“, švédske ženy naďalej fajčili cigarety. Po celé desaťročia švédske ženy fajčili viac ako muži, čo je tiež unikát. Vie niekto o nejakej skupine žien, kdekoľvek na svete a kedykoľvek v histórii, ktorá by sa správala menej zdravo a rizikovejšie ako podobná skupina mužov? Dnes stále fajčí viac švédskych žien než mužov, hoci prevalencia je už len 5,8 %.

Norma sa zmenila, dymu ubudlo

V posledných rokoch inovácie pokračujú. Nikotínové vrecúško je podobné tomu snusovému, ale neobsahuje tabak ale vlákninu napustenú nikotínom. Keď vstúpilo na švédsky trh, čoskoro sa stalo preferovaným výrobkom medzi švédskymi ženami. Po vyhlásení všeobecného zákazu fajčenia vo vonkajších reštauráciách v roku 2019 sa spoločenská norma rýchlo zmenila. Zrazu bolo spoločensky akceptovateľné, že si ženy položili krabičky s nikotínovými vrecúškami na stôl. A dymu za 5 rokov ubudlo, podiel fajčiacich žien klesol o 20 %. Počas tohto obdobia boli nikotínové vrecúška regulované švédskym ministerstvom financií osobitnou spotrebnou daňou, dnes vo výške 207 švédskych korún za kilogram (18,37 €/kg) t.j. 26 centov na balenie. Pre porovnanie, krabička cigariet je zaťažená mnohonásobne vyššou daňou 3,56 €. Tabakový snus je zdanený sumou 421 švédskych korún za kilogram (37,37 €/kg), teda dvojnásobnou sumou, pričom ešte v roku 2022 bol zdanený vyššou sadzbou 41 €/kg. Áno, aj dane na tabak môžu klesať, ak cieľom politikov nie je len vyšší výber daní.

Na Slovensku päťkrát viac

Švédsko tak robí jasný rozdiel medzi škodlivým fajčením a menej škodlivými nikotínovými a tabakovými vrecúškami. Pre porovnanie, Slovensko dnes uplatňuje 5-krát vyššiu sadzbu dane na nikotínové vrecúška vo výške 100 € za kilogram. Od roku 2027 má daň stúpnuť na dvojnásobok! Skoro tri eurá za balenie. Nič nie je návykovejšie ako dane a pre slovenských politikov to platí dvojnásobne.

Na rozdiel od Švédska, slovenské ministerstvo zdravotníctva chce začať obmedzovať príchute vrecúšok, s odôvodnením, aby boli menej atraktívne. Koncept prechodu z viac škodlivého fajčenia na menej škodlivé nikotínové vrecúška sa v hlavách slovenských politikov a zdravotníkov bohužiaľ neujal.

Do hry sa ale chystá vstúpiť Európska komisia, ktorá chce nastavovať sadzbu na nové nikotínové produkty. Podľa analýzy dopadov k novej smernici EÚ o tabaku by minimálna hodnota sadzby mala dosahovať 7-násobok súčasnej švédskej dane na nikotínové vrecúška. Bokom musia ísť reálne zdravotné dopady aj schopnosť menej škodlivých nikotínových produktov nahradzovať škodlivejšie fajčenie. Komisia navrhla túto daň napriek skutočnosti, že viaceré krajiny EÚ, napríklad Rakúsko, Slovinsko, Írsko, či Portugalsko, nikotínové vrecúška stále osobitne nezdaňujú.

Totálne neakceptovateľný návrh

Prečo to komisia robí? Chce získať viac peňazí do rozpočtu Európskej únie. Asi vás neprekvapí, že hneď sa ozvala švédska ministerka financií so slovami, že takýto návrh je totálne neakceptovateľný. Nielen kvôli tomu, že tabakové dane by mali končiť v švédskej a nie európskej kase, ale aj kvôli prudkému, zo švédskeho pohľadu nezmyselnému, zvyšovaniu sadzby dane na nikotínové vrecúška. Teda produktu, ktorý (vrátane snusu) spraví so Švédska prvú krajinu na svete, kde fajčí menej ako 5 % dospelej populácie.

Zmeny v daniach musia byť v Únii schválené jednohlasne. Snáď sa nájde okrem Švédska viacero krajín, ktoré sa na konzumentov nikotínu nepozerajú len ako na „zdroj peňazí neschopný zbaviť sa návyku“, a tento pripravovaný návrh v záujme zníženia zdravotných dopadov fajčenia nepodporia. Vysoké zdanenie totiž chuť na nikotín veľmi nezníži. Zato zvýši nelegálny obchod tak, ako to dnes vidíme pri cigaretách. V krajinách s vysokými daňami/cenami dosahuje nelegálny obchod už 20 – 25 % podiel na trhu.

Aktuality, 17.7.2025

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše ocenenia
Copyright © 2006 - 2026 INESS – Institute of Economic and Social Studies | All Rights Reserved