Verejné financie

Smer ostal sám. Zvyšok koalície ostro kritizuje konsolidáciu, Danko chystá legislatívnu smršť

Radovan Ďurana, INESS:

„Je to také kopírovanie maďarskej rodinnej politiky, ktoré nemá za cieľ konsolidovať, ale vytvárať dojem, že vláda podporuje plodnosť, avšak neúspešne. Miera plodnosti v Maďarsku je v posledných dvoch rokoch nižšia, ako v čase zavedenia tohto stimulu.“

„Vláda musí pracovať na tom, aby odstránila zo Slovenska nálepku krajiny, kde nové dane vznikajú náhodne a zároveň majú vysoké sadzby.“

Celý článok zo dňa 9.2.2026 si môžete prečítať na Sport, tu.

Zdravotníctvo

INESS: Domnienky a fakty o prepoistení

Martin Vlachynský, INESS:

„Našťastie po 20 rokoch už vychladla debata o jednej zdravotnej poisťovni.“

„Novým politickým ideálom mnohých strán už nie je jedna zdravotná poisťovňa, ale v kombinácii s cenovými reguláciami a programovou vyhláškou premeniť poisťovne na mŕtve škrupinky, ekonomicky a manažérsky nesvojprávne zúčtovacie centrá pre vykonávanie ministerských politík bez reálnej šance odlíšiť sa v konkurenčnom boji a ponúknuť pridanú hodnotu.“

„Je verejne známym tajomstvom podporeným štatistikami, že časť prepoisťovania sa odohráva masovým náborom v marginalizovaných skupinách. Nie že by ho poisťovne priamo organizovali, no môžu privierať oči, keď zrazu dostanú na stôl kôpku prihlášok z podozrivej adresy.“

„Ak štátu vadí podozrivé prepoisťovanie, mal by najskôr začať od svojej poisťovne. V nej má vplyv ako na manažment, tak dozornú radu.“

„Miesto výchovy k lepšej spolupráci s verejným zdravotným systémom sa v ňom stávajú hračkou niekoho iného.“

„Celá diskusia má ale tú zlú vlastnosť, že odvádza pozornosť od skutočného problému. Tým je relatívne nízka miera prepoisťovania medzi širokou populáciou. Kým v Holandsku ročne zmení poisťovňu 6-9% poistencov, na Slovensku okolo 2%.“

„Problém nadmerného prepoisťovania by štát mal riešiť na úrovni svojej poisťovne a systémovo sa sústrediť nie na obmedzenie možnosti prepoistenia ale naopak, na posilnenie konkurenčného procesu v zdravotníctve.“

Celý článok zo dňa 9.2.2026 si môžete prečítať na Ozdravme, tu.

Domnienky a fakty o prepoisťovaní

INESS:

„Našťastie po 20 rokoch už vychladla debata o jednej zdravotnej poisťovni. Jej miesto zabrala nástupná téma – regulačné obmedzenie priestoru pre zmenu zdravotnej poisťovne. Niekto by chcel predĺžiť pravidlo možnosti zmeny poisťovne len raz za dva roky, iný obmedziť formy oslovenia poistencov, zaviesť povinnú návštevu pobočky, notárske overovanie podpisov a podobne. Novým politickým ideálom mnohých strán už nie je jedna zdravotná poisťovňa, ale v kombinácii s cenovými reguláciami a programovou vyhláškou premeniť poisťovne na mŕtve škrupinky, ekonomicky a manažérsky nesvojprávne zúčtovacie centrá pre vykonávanie ministerských politík bez reálnej šance odlíšiť sa v konkurenčnom boji a ponúknuť pridanú hodnotu. To je v rozpore s logikou slovenského systému, ktorý je aj po 20 rokoch postavený na „holandskom“ koncepte manažovanej konkurencie. Pre jeho fungovanie je jasné oddelenie úloh regulátora a vykonávateľa nevyhnutné a napriek dvom dekádam legislatívneho mrzačenia priniesla konkurencia poisťovní do systému mnoho dobrého.“

…

Celý komentár zo dňa 9.2.2026 si môžete prečítať na Denník N, tu, alebo na INESS, tu.

Keď vôľa nestačí: prečo obezita nie je zlyhanie, ale ochorenie?

Martin Vlachynský, INESS:

„Každý percentuálny bod, o ktorý sa podarí tieto náklady znížiť, znamená obrovský priestor na zlepšenie starostlivosti o všetkých pacientov.“

„Podľa dát a skúseností zo zahraničia ľudia podstupujúci liečbu pod vedením odborníka menia svoje stravovacie návyky, spôsob nakupovania aj celkové spotrebiteľské správanie. Nejde teda len o váhu, ale o dlhodobú zmenu fungovania a životného štýlu.“

Celý článok zo dňa 13.2.2026 si môžete prečítať na Casprezeny, tu.

Podnikanie a regulácie

Prišla vám už nižšia výplata? Konsolidácia udrela na zamestnancov aj živnostníkov (podcast)

Radovan Ďurana, INESS:

„Ak živnostník bude musieť zaplatiť minimálne 425 eur štátu na odvodoch, mnohých to môže odradiť od začiatku podnikania. Deficit navyše nebude nižší, takže rozhodne nejde o dobre investované peniaze. Navyše, tieto opatrenia posúvajú Slovensko oveľa nižšie v rebríčkoch kvality podnikateľského prostredia.“

Celý článok zo dňa 9.2.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.

Najhoršia možná konsolidácia je tu: Menšie platy, vyššie odvody a zhoršenie podnikateľského prostredia

Radovan Ďurana, INESS:

„Každý podnikateľ posudzuje čistý príjem, ktorý mu ostane. Pokiaľ vzrastie daňové a odvodové zaťaženie, tak to rozhodne istú časť ľudí demotivuje od toho, aby podnikali, alebo budú hľadať cesty, ako podnikať mimo oficiálneho sektora a pôjdu na čierny trh.“

„Tento druh konsolidácie je ten najhorší z možných scenárov, pretože nielen zvyšuje daňové zaťaženie, ale slovenské podnikateľské prostredie posunul na úplný koniec všetkých rebríčkov, keďže máme najvyššie sadzby, máme osobitné odvody a dokonca máme raritu s názvom transakčná daň.“

Celý článok zo dňa 10.2.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.

Balada o cukrovare

Martin Vlachynský, INESS:

„Zároveň ale uznajme, že existujú aj dôvody mimo dosah slovenských vlád. Európskemu trhu dominujú repní giganti Francúzsko, Nemecko a Poľsko. Priemerné hektárové výnosy vďaka vyššej efektívnosti poľnohospodárov narástli za 30 rokov zhruba o tretinu, pričom západné štáty (DE, FR, BE, NL) majú klimatickú výhodu vyššej cukornatosti repy. Počet európskych pestovateľov repy klesol za dekádu o 30 percent, počet cukrovarov v EÚ len behom 6 rokov klesol o 15 percent. Spotreba cukru klesá vďaka zmene životného štýlu, aj nástupu GLP-1 liekov. Globálna cena cukru zažila boom, ktorý však skončil na jeseň 2023 a odvtedy cukor strmo padá. Zopár cukrovarov aj pestovateľov repy to ešte zabalí aj bez slovenských politikov.“

…

Celý komentár zo dňa 13.2.2026 si môžete prečítať na HN online, tu, alebo na INESS, tu.

DPH

Kamenický opäť pritvrdzuje: Pre daňové úniky chce oživiť opatrenie s DPH, experti ho však varujú!

Radovan Ďurana, INESS:

„Tí, čo plánujú podvádzať na DPH, sa zariadia tak, že si kúpia existujúcu spoločnosť ako platcu DPH a budú podnikať s ňou. Začínajúcemu podnikateľovi, ktorý si založí firmu, to akurát odčerpá peniaze, ktoré by mohol použiť na nákup zásob alebo úhradu nájmu.“

Celý článok zo dňa 10.2.2026 si môžete prečítať na Topky, tu.

Peniaze

Štátne zlaté rezervy a ich návrat domov

Juraj Karpiš, INESS:

„Ono to súvisí s tým, že rastie nedôvera v ten finančný systém, nedôvera vo svetovú rezervnú menu v podobe amerického dolára, preto viaceré centrálne banky začali nakupovať aj zlato, snažia sa diverzifikovať od toho dolára. No a niektoré z nich teda to chcú mať čo najbližšie. Dá sa to pochopiť, akurát v prípade Slovenska mám pocit, že tá lokalita, kde my máme naše zlato, čiže v Londýne, je dostatočne bezpečná a zatiaľ by som masívne nepristupoval k tomu, aby sa to presúvalo ku nám.“

„Aj toto je dôvod, prečo by som nemal pocit, že to treba presúvať to zlato. Na slovenskom zlate sa robí výnos formou prenajímania, že sú tam rôzne lízingové produkty. Čiže slovenské zlato tým, že leží v nejakom konkrétnom londýnskom sklade, kde je dostupné týmto obchodníkom, tak môže zarábať nejaký výnos a o ten by sme presunom na Slovensko prišli, keďže tie slovenské sklady nie sú v sieti týchto obchodníkov.“

…

Rádio Slovensko (10.2.2026)

4. Čo nečakať od zlata, aby vás nesklamalo

Juraj Karpiš, INESS:

„„Zlato sa nedá jesť!“ počúvam často ako námietku voči jeho držaniu. Ako keby sme raňajkovali desaťeurové bankovky poprášené centovými mincami. Ani investorská legenda Warren Buffett dlho nemal pochopenie pre držanie zlata. Keby si mal vybrať medzi investíciou do zlata alebo do poľnohospodárskej pôdy, či ropnej spoločnosti, vraj nezaváha ani na chvíľu. Jeho dlhodobý investičný partner Charlie Munger taký diplomatický nebol: „Zlato je výbornou vecou, ktorú si môžete zašiť do svojich šiat, ak ste židovská rodina vo Viedni v roku 1939, civilizovaní ľudia nenakupujú zlato, ale investujú do produktívnych firiem.“ povedal v rozhovore pre CNBC.

Výroky Warrena Buffetta treba brať s rezervou. Sám v 90. rokoch držal obrovské množstvo striebra, až kým ho nebol nútený predať pre podozrenia z manipulácie trhu. Warrenov otec Howard Buffett – podnikateľ, investor a republikánsky člen americkej snemovne – mal na zlato iný názor: „Sloboda vo svete spočíva na zlatom krytých peniazoch.“ napísal vo svojej eseji z roku 1948.“

…

Celý komentár zo dňa 13.2.2026 si môžete prečítať na Blog.SME, tu.

Školstvo

Začínajú sa podávať prihlášky na stredné školy. Ako vybrať tú správnu. Rebríčky nie sú všetko

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Výber strednej školy je primárne otázkou individuálnych preferencií.“

„Neexistuje objektívne správny postup, ako sa pri výbere školy rozhodovať. Je potrebné zvážiť viacero individuálnych faktorov – záujmy dieťaťa, jeho študijné predpoklady, ochotu dochádzať a podobne.“

„Pre niektorých rodičov a žiakov je kľúčové silné akademické zázemie a príprava na vysokoškolské štúdium, iní kladú väčší dôraz na praktickosť a bezprostrednú uplatniteľnosť stredoškolského vzdelania.“

„Výber strednej školy nie je jediné, osudové rozhodnutie, ktoré nezvratne určí budúcnosť dieťaťa. Výskumy porovnávajúce životné dráhy žiakov, ktorí sa tesne dostali a tesne nedostali na preferované školy, ukazujú, že ich neskoršie výsledky (ďalšie vzdelávanie, uplatnenie na trhu práce či príjem) bývajú veľmi podobné. Dôležité je preto nepreháňať to s tlakom na dieťa.“

Celý článok zo dňa 10.2.2026 si môžete prečítať na Plus JEDEN DEŇ, tu.

Štát už nemôže živiť priemerné školstvo

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Kvalitné vedenie školy si vyžaduje profesionálny manažment. V rozdrobenom systéme sa však odbornosť aj finančné zdroje trieštia medzi stovky zriaďovateľov. Moderné vzdelávanie si preto nevyžaduje len úpravu školskej siete. A keď sa tak stane, študenti budú za vzdelaním cestovať dlhšie ako dnes.“

Trend (12.2.2026)

Ekonomický rast

Prečo môžu Slováci zabudnúť na budúcu prosperitu

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Nalejme si čistého vína. Ekonomická situácia na Slovensku nevyzerá ružovo – deficity neklesajú, zdanenie rastie, inflácia je relatívne vysoká a pomaly začína rásť aj miera nezamestnanosti. To všetko sú však problémy, ktoré sa dajú riešiť v pomerne krátkom čase. Osekať verejné výdavky, znížiť dane a tým skrotiť infláciu a čochvíľa môže byť skôr problém nedostatok zamestnancov než pracovných miest. Slovenská ekonomika však už dlhodobo trpí dvoma závažnými chronickými chorobami, ktoré nebude také jednoduché poraziť. Ľudia si ich príliš nevšímajú, pretože majú asymptomatický priebeh – ich negatívny vplyv zatiaľ nepociťujú. No už dnes môžeme povedať, že aj keby sa nám ich podarilo okamžite „vyliečiť“, zaplatíme za ne nižším ekonomickým rastom v budúcnosti. Lenže my sme nezačali uvažovať ani o prvej pomoci. Naopak, robíme všetko pre to, aby sa stav pacienta ešte zhoršil. Tými dvoma chorobami sú: chronická atrofia ľudského a investičného kapitálu na Slovensku.“

…

Celý komentár zo dňa 10.2.2026 si môžete prečítať na Denník N, tu.