Ekonomika
Zmätok okolo sviatku 8. mája. Nemocnice obmedzujú prevádzku, školy aj firmy váhajú
Martin Vlachynský, INESS:
„Slovenský jazyk má na túto situáciu krásne slovo ‚fušerina‘. Od predkladateľa, ako aj od poslancov a ich tímu asistentov sa predpokladá istá odbornosť – schopnosť vyhodnotiť dôsledky hlasovania, schopnosť posúdiť, ako sú zákony navzájom previazané, a nastaviť novelu takým spôsobom, aby ošetrila všetky prepletené zákony. A keď vznikne chyba, mala by prísť rýchla náprava. Namiesto uznania chyby sa však vláda tvári, že ona vlastne chcela toto štvorcové koliesko a je to tak dobre.“
„Jeho pôvodne rozumným zámerom bolo zvýšiť ekonomickú aktivitu v krajine, a tým veľmi potrebný hospodársky rast. Ale pokiaľ si polovica ekonomiky aj tak vezme dovolenku alebo skončí doma s OČR, tak sa ani tento zámer nenaplní.“
Celý článok zo dňa 27.4.2026 si môžete prečítať na Standard, tu.
Brzdí nás praveký inštinkt? Ekonóm vysvetľuje, prečo sa na Slovensku pozeráme na úspešných a bohatých cez prsty
Róbert Chovanculiak, INESS:
„V knihe spomínam také prirovnanie: keby sa nám podarilo teleportovať v čase do roku nula, keď sa narodil Ježiš, a ľudia by sa nás pýtali, prečo sme o 2000 rokov neskôr takí bohatí, nebolo by vysvetlením to, že máme lepšie prírodné bohatstvo. Jediné vysvetlenie, ktoré ostáva, je, že dnes máme lepšie vedomosti, zručnosti, inovácie a technológie, niečo, čo v knihe volám „užitočné bajty“. Sú to informácie, ktoré nám pomáhajú z rovnakého množstva vzácnych atómov „vymačkať“ viac hodnoty. To je zdrojom nášho bohatstva.“
„My potrebujeme nielen extrémne produktívne fabriky, ale aj vysoký dopyt po práci a veľkú konkurenciu medzi zamestnávateľmi. Dnes sú u nás dve tretiny domácich malých a stredných firiem s veľmi nízkou produktivitou práce, ktoré nemajú priestor na razantné zvyšovanie miezd. Zásadný podiel na tom má fakt, že odvody platené zamestnávateľmi sú u nás druhé najvyššie v EÚ. U nás sa na úspešných ľudí pozerá cez prsty. Je to skôr kultúrny problém, zakorenený v presvedčení, že kto príliš vyskakoval a niečo nahromadil, zákonite vzal ostatným. Preto sa prirodzene pozeráme skepticky na tých, ktorí zbohatnú.“
Celý článok zo dňa 30.4.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Zdravotníctvo
Štátne nemocnice dostávajú viac financií než súkromné, no aj tak končia v strate. Experti menujú príčiny
Martin Vlachynský, INESS:
„Ide o zle nastavené motivácie, ktoré vedú k nižšej efektivite fungovania systému, nevhodnú právnu formu nemocníc a historický investičný dlh. K tomu sa pridávajú aj systémové chyby, napríklad nejasne definovaný nárok pacienta, čo následne prispieva k nadmerne rozsiahlej sieti poskytovateľov.“
Celý článok zo dňa 27.4.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.
Vizionári: Oddlžovanie nemocníc nestačí, Slovensko potrebuje zásadnú systémovú zmenu
Martin Vlachynský, INESS:
„Manažment štátnych nemocníc má dlhodobo zviazané ruky pri personálnych otázkach, nemá k dispozícii kapitál, je vystavený vysokému riziku odvolania. Výsledkom je, že ministerstvo mikromanažuje.“
Celý článok zo dňa 27.4.2026 si môžete prečítať na TV Noviny, tu.
Excelentné dáta
Martin Vlachynský, INESS:
„Britský zdravotný systém má množstvo slabín, najmä dlhé čakacie doby a rastúce náklady. O niektorých z nich sme písali v minulosti. V čom však exceluje, sú dáta. Napríklad údaje o nemocniciach. Na webe je dostupná prehľadná databáza všetkých predstaviteľných údajov, rozdelených podľa jednotlivých trustov (v NHS je lokálny trust zodpovedný za prevádzku skupiny nemocníc na svojom území) a porovnaných v rámci celého systému. Môžete si pozrieť údaje o produkcii, nákladoch, priestorovom využití či PN-kách pracovníkov. Chcete vedieť, koľko gastroenterologických pacientov bolo prvýkrát vyšetrených na diaľku v rámci NHS Airedale? Máte to tam. Či sú liekové náklady na pacienta v rámci NHS Leeds nižšie ako celoštátny priemer? Máte to tam. Koľko percent pacientov s podozrením na rakovinu bolo vyšetrených do 28 dní v severocentrálnom Londýne? Máte to tam. Porovnať si vývoj v čase? Samozrejme.“
…
Zdravotnícke noviny (30.4.2026)
Podnikanie a regulácie
Nemocnica ako továreň, železnica ako developer
Martin Vlachynský, INESS:
„Radi sa porovnávame s inými ekonomikami sveta a hľadáme zdroj rozdielov. Majú lacnejšie energie? Nižšie dane? Lepšie univerzity? Disciplinovanejších zamestnancov a nižšie mzdy? Či nebodaj lepších politikov?!
Neraz platí, že takéto jednoduché vysvetlenie nestačí. Rozdiel je často v tom, že v iných častiach sveta robia veci jednoducho – úplne inak. Ukážme si to na dvoch príkladoch.
Prvým sú nemocnice. Isto ste postrehli prebiehajúcu bitku názorov o audite štátnych nemocníc a ich (ne)produktivite. Verejné, súkromné, podfinancované či preplatené – chýba nám však porovnanie s úplne iným, dogmatickým prístupom.
Čínske nemocnice sú postavené na princípe päťminútovej konzultácie. Krátkosť konzultácie nie je v Číne symptómom podfinancovania, ale architektonickou voľbou. Systém je rýchly práve preto, lebo si môže dovoliť byť plytký – a plytký môže byť preto, lebo je rýchly.“
…
Celý komentár zo dňa 27.4.2026 si môžete prečítať na HN online, tu, alebo na INESS, tu.
Výplata ukazuje len časť pravdy. Firma platí vysokú sumu, no väčšina peňazí „zmizne“ skôr, než dorazí na účet
INESS:
„Toto číslo nemá pre podnikateľa žiadnu výpovednú hodnotu o nákladoch zamestnávania na Slovensku.“
„Jedná sa teda len o nárast priamych finančných nákladov vyplývajúcich zo zmeny regulácií, nie o nárast samotnej zmluvnej mzdy.“
„Jedná sa o špičkových manažérov, technologických expertov, či lekárov, pre ktorých sa slovenský trh práce stal menej atraktívnym.“
Celý článok zo dňa 28.4.2026 si môžete prečítať na Pravda, tu.
Trh práce
INESS: Cena zamestnanca v priemysle klesla medziročne o 1,1 %, dosiahla…
Martin Vlachynský, INESS:
„V porovnaní so začiatkom projektu v roku 2019 cena zamestnanca narástla o 9 %. Pripomínam, že to je zamestnanec stále s rovnakou mzdou a len z pohľadu zmien legislatívy náklady narástli.“
„Je to dôsledok zvýšenia progresivity dane z príjmu fyzických osôb. Zamestnancov so mzdou vyššou ako 4900 eur mesačne bolo v roku 2025 podľa údajov Sociálnej poisťovne skoro 47.000.“
„Ich čistý príjem je vyšší, daňovo-odvodové zaťaženie je nižšie. Keď sa pozrieme na ďalšie parametre, ktoré sa netýkajú len vysokopríjmových, v Česku je kratšia dovolenka zo zákona a sú tam vyššie úľavy na nefinančné benefity.“
Celý článok zo dňa 28.4.2026 si môžete prečítať na TASR, tu.
Cena zamestnanca vlani mierne poklesla, z dlhodobého pohľadu však ostáva stále vysoká, zhodnotil INESS
Martin Vlachynský, INESS:
„Najväčšou zmenou z pohľadu ceny zamestnanca bolo zníženie počtu sviatkov zo zákona. To spôsobilo nárast reálne odpracovaných hodín modelového zamestnanca za celý rok a mierne zlacnilo reálne odpracovanú hodinu pre zamestnávateľa. Konkrétne o -1,1 % pri modelovom zamestnancovi, ktorý mal zmluvnú mzdu 1 743 eur mesačne.“
Celý článok zo dňa 28.4.2026 si môžete prečítať na Banky, tu.
Boj s neoprávnenými PN-kami
Martin Vlachynský, INESS:
„Absentujúci zamestnanci sú zamestnanci, ktorí nevyrábajú a netvoria hodnoty, takže toto je ako jedno z mála, nazvem to kľudne, prorastových opatrení, ktoré vyzerajú, že sa podarili.“
TV Markíza (28.4.2026)
Pracuje za 1 600, firmu stojí 3 600 eur
INESS:
„Ja ešte musím doplniť k vášmu vysvetleniu tej kalkulačky jeden dôležitý faktor alebo fakt, okrem teda tých dodatočných nákladov, ktoré má zamestnávateľ so zamestnancom, ako bolo spomenuté, od rekreačných poukazov až cez sociálny fond a stravné je, my takisto rátame reálne odpracovaný čas, takže tú kalkulačku ešte teda ovplyvňuje napr. aj zloženie štátnych sviatkov alebo dĺžka dovolenky a z toho nám vlastne vychádzajú tieto tri priemerné. Na jednej strane máme tú zmluvnú mzdu, to je klasická hrubá mzda, ktorá sa zjaví na tej zmluve, ktorú podpisujete so zamestnávateľom, ktorá sa zjaví na pracovnom portáli atď. Potom je to tá tzv. cena zamestnanca, to je ten náklad, ktorý je na jeden odpracovaný človekom mesiac, tzn. 174 hodín reálne strávených v práci, tzn., že je odpočítaná aj dovolenka, je odpočítaná práceneschopnosť, návštevy lekára, tam modelujeme atď. A tretí faktor je čistá mzda, ktorá vám pristane na vašom bankovom účte ako zamestnancovi. Tu okrem iného rátame nielen teda jednoduchý prepočet z tej zmluvnej mzdy, ale rátame tam práve aj spomínané príplatky za prácu v noci, cez deň a pod. Ale rátame tam aj napr. platby stravného alebo keďže je to kalkulačka, viete si to vy zadať, môžte si tam zadať aj trinástu, štrnástu mzdu, môžte si tam zadať rôzne benefity, ktoré dostávate, či keď ste zamestnanec alebo ako zamestnávateľ si môžte robiť rôzne výpočty a to je práve tá potom čistá mzda so všetkými prirátanými bonusmi a benefity.“
…
TA3 (28.4.2026)
Cena zamestnanca v priemysle klesla
Martin Vlachynský, INESS:
„Zamestnanci v tomto roku reálne odpracujú viac, pričom suma na odpracovanú hodinu alebo mesiac bude mierne nižšia.“
Hospodárske noviny (29.4.2026)
Štúdio 24: Cena práce zostáva vysoká
Martin Vlachynský, INESS:
„Diváci určite poznajú na webe množstvo kalkulačiek, tzv. superhrubej mzdy alebo nákladov na zamestnávanie. Tie však robia len jednu vec, k tej hrubej mzde prirátajú odvody zamestnávateľa. My sme sa v našej kalkulačke ceny zamestnanca chceli pohnúť ešte ďalej, preto tam rátame s dvoma ďalšími faktormi: priamymi finančnými nákladmi (príplatky, rekreačné preukazy) a reálne odpracovaným časom (dovolenka, PN, sviatky).“
„Cena modelového zamestnanca v priemysle, ktorý pracuje na 3 smeny a má benefity, je cez 3600 eur. Na strane druhej tento zamestnanec dostane na svoj bankový účet v čistom zhruba 1650 eur.“
…
Celý článok zo dňa 29.4.2026 si môžete prečítať na Noviny, tu.
Energetika
Ropa z Družby opäť tečie, no lacnejšie tankovanie nečakajte. Čo drží ceny palív vysoko?
Radovan Ďurana, INESS:
„Cena sa na trhu netvorí len na základe nákladov rafinérie, ale aj dopytu spotrebiteľov. Keďže Slovnaft zásobuje aj Moravu, nejde len o vplyv zo Slovenska. Úlohou podnikateľa nie je ponúkať najnižšie možné ceny, ale dosahovať zisk a udržiavať požadovanú návratnosť investícií.“
„Z pohľadu Slovnaftu, ale aj štátneho rozpočtu to môže znamenať aj vyšší výnos, keďže rafinéria ropu z Družby dokáže spracovať účinnejšie ako komoditu z alternatívnych trás.“
„Nemali by sme byť veľmi optimistickí, ruský útok na Družbu ukázal, že táto cesta nie je dostatočne spoľahlivá. Moskva navyše pred pár dňami ohlásila, že ňou prestane prepravovať kazašskú ropu do Nemecka.“
Celý článok zo dňa 28.4.2026 si môžete prečítať na Plus7dni, tu.
Fico a Orbán sa tešia, no vyschnutá Družba hrozí teraz Nemcom. Je to klasická páka Kremľa, vraví pre HN expert
Radovan Ďurana, INESS:
„Vlani prišli z Kazachstanu do Schwedtu približne dva milióny ton suroviny.”
„Pikantné na celej veci je, že ešte v roku 2021 túto rafinériu prevádzkovala ruská spoločnosť Rosneft.“
Celý článok zo dňa 29.4.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.
Verejné financie
Ktorá slovenská vláda ochráni ekonomiku pred kombom smrti?
Martin Vlachynský, INESS:
„Slovenská ekonomika čelí smrteľnému kombu: od roku 2019 stúpli verejné výdavky najviac v celej eurozóne, Slovensko má tretie najvyššie zvýšenie daní a zároveň tretí najvyšší deficit.“
„Jediný liek je prudké zníženie výdavkov v rádoch miliárd eur. Ktorá vláda toto dokáže?“
Celý článok zo dňa 29.4.2026 si môžete prečítať na Trend, tu.
