Zdravotníctvo

Ako hodnotíte audity štátnych nemocníc?

Martin Vlachynský, INESS:

„Výsledky auditu neprekvapili, potvrdzujú medzery v efektivite nemocníc. Mňa viac ako konkrétne zistenia pri konkrétnych nemocniciach zaujíma skôr reakcia ministerstva. Tú zatiaľ nepovažujem za ideálnu. Niežeby predložených osem bodov bolo zlých, ale za zásadnú otázku považujem to, prečo tieto konkrétne body (centrálny nákup, dochádzkový systém, ozdravný plán…) nevychádzajú priamo od nemocníc, prečo v systéme nie je motivácia na takéto správanie. Opäť je výsledkom mikromanažment zo strany ministerstva, ktorý bude fungovať len dovtedy, kým naň bude svietiť svetlo mediálneho a politického záujmu. Téma centrálneho obstarávania či ozdravných plánov má predsa už roky. Systémová zmena je taká, keď sú motivácie a mantinely pre manažment nastavené tak, že ho vedú k takémuto rozhodovaniu. Systémovou zmenou by bola transformácia nemocníc (a automatické štandardné auditovanie), stanovenie cieľov (KPI), zrušenie platového automatu a ďalšie. Transparentné zverejňovanie dát by zlepšilo verejnú kontrolu a umožnilo lepšie porovnávanie.”

Medicína (4.5.2026)

Sedem hlavných zmien v Šaškovej novele: obmedzí vývoz liekov do cudziny, ľuďom s vážnou diagnózou sa uľaví

Martin Vlachynský, INESS:

„Celkovo sa k návrhu vyjadrili všetci zainteresovaní a spolu predložili až 1090 pripomienok.“

„Ak sa na to pozrieme z pohľadu všetkých nových liekov, ide podľa mňa skôr o sprísnenie podmienok vstupu. Aké výrazné to bude, ukáže až prax.“

„Zmeny vo výnimkových liekoch môžu zlepšiť ich dostupnosť. Upozorňuje však aj na konflikt s programovou vyhláškou, ktorá nastavuje prísne finančné limity na tieto výnimky.“

„V zásade to platí pre celý liekový sektor – konečným limitom dostupnosti nových liekov sú financie.“

Celý článok zo dňa 6.5.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Ak sa chcete sťažovať na lekára, zaplaťte. Úrad zvažuje novinku, ktorú kritici pred pár rokmi zmietli zo stola

Martin Vlachynský, INESS:

„Úrad predstavuje základný pilier vo vynucovaní kvality zdravotnej starostlivosti na Slovensku a je aj hlavným dôvodom existencie tejto inštitúcie. Rozumiem, že symbolický poplatok má mať motivačný efekt a prípadne odradiť zopár chronických sťažovateľov, ktorých pozná asi každý úrad.“

„Veľmi podobný počet bol aj rok predtým, rovnako v predcovidovom roku 2019 aj 2018, nebadám teda výraznejší nárast podaní. Aj percento opodstatnených podnetov je dlhodobo stabilné.“

Celý článok zo dňa 6.5.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Štátnym nemocniciam poisťovne vyplatili o 94.000.000 EUR viac, ako bol stanovený štandard

Martin Vlachynský, INESS:

„Tak isto súkromné nemocnice dostávajú o niečo naviac, ale nie toľko ako štátne najmenej, ale stále vo veľmi miernom pluse sú aj mestské, resp. krajské.“

Rádio Slovensko (10.5.2026)

Trh práce

Zamestnanec v priemysle stojí o takmer dvetisíc viac, ako dostane

INESS:

„Počas nich však narástli výdavky štátu, čo sa následne premietlo do zmeny daňových sadzieb a ďalších konsolidačných opatrení.“

„Čistá mzda zamestnanca v Česku tvorí 55 percent nákladov na zamestnanca, kým na Slovensku len 50 percent.“

Celý článok zo dňa 4.5.2026 si môžete prečítať na Trend, tu.

Dôchodky

Sociálna poisťovňa oddnes ľuďom posiela prvé prognózy

Radovan Ďurana, INESS:

„Nikde v tej prognóze nie je uvedená informácia, že hospodárenie Sociálnej poisťovni je už dnes deficitné. Keď budem vidieť informáciu, že ten poistný systém je v hlbokom deficite, tak teraz si budem šetriť viac.“

Rádio Slovensko (5.5.2026)

Štúdio 24: Potrebujú 13. dôchodky zmeny?

Radovan Ďurana, INESS:

„Mali by sme si povedať, ktorí dôchodcovia sú vlastne tí, ktorí potrebujú pomoc.“

Celý článok zo dňa 5.5.2026 si môžete prečítať na Noviny, tu.

Dôchodky už nie sú istota: Čo všetko sa mení a koho sa to dotkne najviac

Radovan Ďurana, INESS:

„Dôchodkový systém na Slovensku nie je dobrý z pohľadu dlhodobej stability. Priebežný systém je čoraz viac pod tlakom starnutia populácie a slabšieho pomeru medzi počtom pracujúcich a počtom poberateľov dôchodkov. Aby toho nebolo málo, politici prišli s 13. dôchodkom, ktorý stratu výrazne prehĺbil.“

„Valorizácia dôchodkov je problém, dôchodcom sa pri priznaní dôchodku valorizuje dávka v podstate dvakrát. To prehlbuje stratu v dôchodkovom poistení. Štandardná valorizácia už priznaných dôchodkov je postavená na dôchodcovskej inflácii, čo je v súlade s požiadavkou zachovania kúpnej sily pri priznaní. V každom prípade treba hovoriť o tom, že súčasný stav nebude udržateľný už v blízkom čase a bude závislý od obrovských transferov zo štátneho rozpočtu, čo znamená menej zdrojov na zdravotníctvo či obranu. Bude musieť prísť reforma.“

Celý článok zo dňa 5.5.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Koalícia sa rozchádza pri 13. dôchodkoch. Tomáš hovorí o „červenej čiare“, Gašpar o adresnosti

INESS:

„Plošné rozdávanie 13. dôchodkov je selektívna podpora odtrhnutá od príjmovej reality.“

„Ide o plytvanie verejnými zdrojmi, keďže dávku dostávajú aj relatívne bohatí ľudia.“

Celý článok zo dňa 5.5.2026 si môžete prečítať na Standard, tu.

Potrebujú 13. dôchodky zmeny?

Radovan Ďurana, INESS:

„Je to celkom jednoduché. Slovenský dôchodkový systém stojí na platení odvodov, ktoré odvádzajú zamestnanci a SZČO každý mesiac zo svojich príjmov a týchto príjmov je 12 do roka, takže na ten trinásty dôchodok nie sú odvody a my ich musíme dotovať zo štátneho rozpočtu, tzn. tie trináste dôchodky vlastne vyplácame cez Sociálnu poisťovňu vďaka štátnemu rozpočtu a štátny rozpočet je v hlbokom deficite. Slovenský štát si musí požičať každé jedenáste euro zo svojich výdavkov, požičiava si viac ako 6 miliárd eur a tzn. že aj na tento trinásty dôchodok si vlastne musíme požičiavať.“

…

TV JOJ (5.5.2026)

Trináste dôchodky ekonómovia kritizujú

Radovan Ďurana, INESS:

„Môžeme si na ne akurát požičať. Sociálna poisťovňa potrebuje tento rok dotáciu 2,5 miliardy eur, čo je 1,7 % HDP, aby bola vôbec schopná vyplatiť starobné dôchodky. Nemôžeme si ich dovoliť z jednoduchého dôvodu. Pokiaľ zamestnanci nemajú trináste mzdy, tak neexistujú trináste odvody, z ktorých by mohli byť trináste dôchodky platené. A tento problém bude narastať s tým, ako nám bude rásť populácia seniorov, pretože to demografické starnutie na Slovensku bude výrazné a rýchle.“

„Mne sa veľmi nepáči ten spôsob komunikácie, že bohatší dôchodcovia, pretože to je taká terminológia, ktorú používal minulý režim. Ja si myslím, že by sme sa ale mali vrátiť k tej pôvodnej funkcii, k sociálnemu systému a tzn., že ak poskytujeme nejakú dávku, tak, ako bol pôvodne vianočný príspevok, tak by sme si mali povedať, prečo ju poskytujeme. Mali by sme vedieť povedať, že aká skupina ľudí má príliš nízke príjmy, že má problémy relatívne dostatočne prežívať a iba týmto ľuďom to poskytovať.“

…

TA3 (6.5.2026)

Trinásty dôchodok sa naposledy vyplácal v sume 667 EUR a 30 centov

Radovan Ďurana, INESS:

„Limitom by mohol byť podiel dôchodcov, ktorí sú podľa Eurostatu ohrození príjmovou chudobou.“

Rádio Slovensko (6.5.2026)

Otázka za milión: Kto naozaj potrebuje 13. dôchodok? INESS ukázal, kto by oň mohol prísť!

INESS:

„Ktorý politik je ale ochotný toto povedať nahlas? OK, poďme sa baviť o adresnosti.“

„Stále málo, skončilo by to tak neefektívne, ako energopomoc pre 90 % domácností. Ak si štát myslí, že pre 90 % dôchodcov máme nízku mieru dôchodkovej náhrady (čo nemáme), nech prekope celý systém, plátanie 13. dôchodkom nemá zmysel.“

„Ísť od dola. Otázka za milión – ktorí dôchodcovia potrebujú dodatočnú dávku?“

Celý článok zo dňa 6.5.2026 si môžete prečítať na OPeniazoch.sk, tu.

„Žiadne 13. odvody, žiadne 13. dôchodky.“ varujú analytici. Adresnosť dávok rozhádala koaličných lídrov

INESS:

„Ak by štát zrušil 13. dôchodok pre seniorov s dôchodkami nad 2 000 eur, ubralo by sa 790 dávok z milióna – teda 0,08 % celkového počtu. Úspora by bola zanedbateľná. Ak by sa hranica stanovila na 1 000 eur, ubralo by sa 12,4 % dávok a úspora by dosiahla necelých 100 miliónov eur. To je menej, ako 15 % celkových nákladov na 13. dôchodky – stále príliš málo na to, aby to výrazne zmenilo stav verejných financií na Slovensku. INESS preto navrhuje inú optiku: nie škrtanie zhora, ale zacielenie zdola. Podľa Eurostatu je 8 % slovenských dôchodcov ohrozených chudobou – to je zhruba 90 000 ľudí. Ak by 13. dôchodok dostávali len oni, úspora by dosiahla 700 miliónov eur. Druhá cesta: dôchodcov s príjmom do 500 eur je 191 000 – úspora pri zacielení na túto skupinu by bola 636 miliónov eur. Tretia cesta je najradikálnejšia: využiť existujúci systém pomoci v hmotnej núdzi, ktorý umožňuje kontrolovať nielen príjem, ale aj majetok – a 13. dôchodok ako plošnú dávku jednoducho zrušiť. Základná myšlienka INESS je pritom jednoznačná: 13. dôchodky by mali byť zrušené, pretože neexistujú 13. odvody, z ktorých by boli financované.”

Celý článok zo dňa 7.5.2026 si môžete prečítať na Startitup, tu.

Štát má problémy s peniazmi, vláda chce siahnuť na svoju vlajkovú loď. Časť dôchodcov môže prísť o stovky eur

Radovan Ďurana, INESS:

„Ani adresnosť nepomôže dávke, ktorá nikdy nemala vzniknúť, pretože v systéme dôchodkového poistenia nemá zdroje a opodstatnenie.“

„Adresnosť by v tomto prípade skončila rovnako zbytočne ako v prípade energopomoci, úspora by bola symbolická.“

Celý článok zo dňa 7.5.2026 si môžete prečítať na Pravda, tu.

Dôchodkový systém a trináste dôchodky

Radovan Ďurana, INESS:

„Tých spôsobov doručenia je viacero a ľudia, ktorí majú vytvorený účet v Sociálnej poisťovni, tak to nájdu na tom svojom účte, prípadne to môžu dostať do e-mailu. A ľudia, ktorí nemajú ešte elektronickú komunikáciu, tak tí to majú dostať poštou v priebehu nasledujúceho obdobia.“

„Ja by som najprv povedal, že nám trvalo 12 rokov spolu s niektorými ekonómami z INEKA, kým sa nám podarilo presadiť tento zámer, pretože už pred 12 rokmi sme chceli, aby štát začal posielať tzv. oranžovú obálku, pretože to je vec, ktorá existuje vo Švédsku už asi 20 rokov alebo koľko. A my sme vraveli, že každý občan, poistenec by mal mať informáciu o tom, koľko platí odvodov a koľko mu z toho vychádza ± aký dôchodok.“

…

Rádio Expres (7.5.2026)

Prognóza mu sľubuje dôchodok vyše 1 500 eur. HN overili, ako vznikajú nové odhady penzií (príklady)

Radovan Ďurana, INESS:

„Dôchodkový systém je dnes hlboko deficitný a odvody ekonomicky aktívnych ľudí už v súčasnosti nestačia na krytie výplaty štátnych dôchodkov.”

„Okolo roku 2050, keď pôjde náš príklad do dôchodku, bude deficit tohto systému dvojnásobný a zvýši sa až na štyri percentá HDP. Zároveň budú v tom čase omnoho vyššie nároky na zdravotnícky systém a sociálne služby.“

„Občania by na to mali myslieť a nespoliehať sa len na tento prísľub. Čím vyšší dôchodok vychádza, čím vyšší je osobný mzdový bod nad hodnotou 1, tým vyššia je pravdepodobnosť, že výsledná miera náhrady bude vo finále nižšia.“

„Samostatným rizikom je aj spomalenie produktivity ekonomiky, čo sa môže premietnuť do rastu nezamestnanosti. To by vytváralo dodatočný tlak na verejné financie a na znižovanie výdavkov na dôchodky.“

Celý článok zo dňa 8.5.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Tomáš pretláča zmenu v druhom pilieri. Odvody majú dostať pevnú hranicu, sporitelia by mali mať na výber

Radovan Ďurana, INESS:

„Ak štát dorovnáva alebo mení pravidlá tak, aby niektorí ľudia mali vyšší dôchodok, než zodpovedá ich úsporám, ide de facto o presun peňazí od iných sporiteľov.”

„Dúfam, že tento návrh neprejde. Vyplácanie vyšších dôchodkov, než aká bola nasporená suma, nie je nič iné ako poskytnutie dávky časti sporiteľov.“

Celý článok zo dňa 10.5.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Verejné financie

Prídu Slováci o dva dni pracovného voľna zbytočne? Expert aj zamestnávatelia hovoria o opaku konsolidácie

Radovan Ďurana, INESS:

„Predpokladám, že v tomto roku bude mať zrušenie sviatku zanedbateľný vplyv na HDP a daňové príjmy štátu.“

Celý článok zo dňa 5.5.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Minimálna mzda

Vodičom zdieľanej ekonomiky niet pomoci: nikto im nedokáže zvýšiť hodinové zárobky

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Možno ste zachytili, že na Slovensku pred pár týždňami prebehol protest vodičov platformy Bolt. Ich hlavnou požiadavkou boli vyššie zárobky. Chcú navýšenie sadzieb, minimálne jazdné, príplatky za jazdu v noci a počas sviatkov. Ruku na srdce, kto by vodičom nedoprial viac. Ide o bežných ľudí s poctivou prácou, ktorí si musia doslova odkrútiť desiatky hodín týždenne, aby dokázali uživiť seba a svoje rodiny. Naša paleointuícia s nimi súcití a okamžite by kývla na ich požiadavky. Hlavne, keď na druhej strane stojí zahraničná korporácia, ktorej ide iba o zisk. Emočná jednoznačnosť tejto situácie z nej robí výborný didaktický nástroj pre ekonomický spôsob myslenia. V najbližších troch minútach si prečítate vysvetlenie, prečo sa vodičom platforiem zdieľanej ekonomiky nedá pomôcť. Nikto im nedokáže zvýšiť hodinové zárobky. Ani politik. Ako je to možné?“

…

Celý komentár zo dňa 5.5.2026 si môžete prečítať na Pravda, tu.

Ekonomický rast

Chovanculiak: Slovensko je výhra. O nemecké mzdy nás obrali populisti

Róbert Chovanculiak, INESS:

„To určite áno. Netvrdím to iba ja, ale zhodujú sa na tom v zásade všetci odborníci. Sme súčasťou západného sveta. Zaujímavejšia otázka je, prečo to tak je a ako sme sa stali takými bohatými. Ekonómovia to skúmajú posledných 250 rokov a zjednodušená odpoveď je priemyselná revolúcia. Tam sa to všetko začalo.”

„Neexistuje jedna správna odpoveď. Môžem povedať pár najlepších hypotéz od ekonómov, ktorí dostali Nobelove ceny. Prvá je, že za to môžu inštitúcie a pravidlá hry, ktoré ovplyvňujú, ako ľudia medzi sebou interagujú. Napríklad existencia súkromného vlastníctva a dobrovoľná spolupráca prostredníctvom obchodu. Tieto pravidlá hry sa začali formovať v Anglicku už od 13. storočia. Možno si pamätáte Magnu Chartu. Ide o dokument, v ktorom bol panovník prinútený vzdať sa časti svojej moci, vznikol parlament a prvé zárodky súkromného vlastníctva. Ekonómovia skúmajú práve tie momenty, keď sa inštitúcie zlepšovali a prinášali väčšiu stabilitu a možnosti obchodovať.”

…

Celý článok zo dňa 6.5.2026 si môžete prečítať na Trend, tu.

Školstvo

ChatGPT zrýchlil učenie, no študenti si pamätajú menej: Nová štúdia odhalila veľký problém AI

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Po 45 dňoch dostali študenti neohlásený test retencie vedomostí. Mal 20 otázok a nemeral len memorovanie definícií, ale aj pochopenie pojmov.“

Celý článok zo dňa 8.5.2026 si môžete prečítať na Startitup, tu.

Živnostníci

Mnohých Slovákov čakajú zmeny. Zo živnostníkov sa môžu stať zamestnanci

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Oni si túto prácu vybrali preto, že je flexibilná a že to nie je bežné zamestnanie, kde chodia ráno od ôsmej a sú tam večer do piatej, ale pracujú v zásade, kedy chcú.“

Celý článok zo dňa 10.5.2026 si môžete prečítať na TV Noviny, tu.

Podnikanie a regulácie

Za rovnakú prácu dostanú Slováci najmenej. V okolitých krajinách zarobia viac

Martin Vlachynský, INESS:

„Našim cieľom nie je ukázať len na dane a odvody, ale ukázať, že existujú aj iné náklady, napríklad rekreačné a športové poukazy, aj to, že zamestnávateľ musí po novom hradiť 14 dní práceneschopnosti, je to niečo, čo vstupuje do nákladov a predražuje zamestnávanie na Slovensku, a tým aj záujem investorov.“

„Vlády nie sú schopné dostať pod kontrolu verejné výdavky, a potom sa utiekajú k tomu, aby neustále zvyšovali príjmy, a to sa dá len buď zvýšením daní alebo odvodov. V okolitých štátoch zatiaľ až také výrazné zmeny nevidíme, z tohto pohľadu sa situácia na Slovensku pre zamestnávanie o niečo zhoršila.“

Celý článok zo dňa 10.5.2026 si môžete prečítať na TV Noviny, tu.

Byrokracia

Tabuľkami povinností proti byrokracii

Martin Vlachynský, INESS:

„Asociácia obchodných a priemyslových komôr Eurochambres uvádza, že kým v USA v období 2019 – 2024 vzniklo približne 5 500 regulácií, v EÚ ich bolo 13 000. Toto porovnanie vás zrejme neprekvapilo a nejdem vás trápiť ďalšími únavnými číslami o byrokracii v EÚ. Idem vás potešiť riešením. No dobre, nebuďme príliš optimistickí – zlepšením. Prečo je veľmi ťažké narušiť trend rastúcej byrokracie, hoci si ho všetci, dokonca aj politici, uvedomujú? Vytváranie byrokracie je asymetrické. Koncentrované záujmové skupiny majú z konkrétnych pravidiel výrazný prospech, zatiaľ čo rozptýlená verejnosť znáša len malé individuálne náklady. Podporovatelia regulácie sú vždy lepšie organizovaní než jej odporcovia. Politik, ktorý dereguláciou spôsobí problém, si to od oponentov, médií aj voličov odnesie. Ten, kto reguluje, si naopak pripisuje zásluhy ako zvyšovateľ bezpečnosti či ochranca prírody alebo morálky.“

…

Celý komentár zo dňa 10.5.2026 si môžete prečítať na HN online, tu, alebo na INESS, tu.