Príbeh
“malej” novely zákona o sociálnom poistení sa blíži ku koncu. Počas svojho
štvormesačného putovania musela novela prežiť niekoľko kotrmelcov, na záver ju ešte
poslanci prinútili k ukážkovému saltu, kvôli ktorému sa tam bude musieť znovu predviesť.
Čo je však podstatné, smer putovania
novely sa nezmenil, akurát ciele ostali nenaplnené.
Oplatí sa pripomenúť si niektoré momenty, ako aj to, čo mala
novela dosiahnuť a čo je nakoniec schválené.
Zámerom novely bolo zvýšenie finančnej stability priebežného
piliera. Na ministerstve vypracovali úpravy, ktoré mali už v roku 2008 zlepšiť
bilanciu Sociálnej poisťovne o 11,5 mld. korún. Schválená novela však žiadnu
stabilitu neprinesie, pretože dodatočných zhruba 5 mld. Sk nedokáže pokryť ani
deficit prvého piliera, ktorý poisťovňa predpokladá aj bez vplyvu
kapitalizačného piliera. Navyše z toho, čo poisťovňa naviac dostane, poputuje
zhruba 1 mld. na jej správu (napríklad aj na autá za milión korún). Vyššie
príjmy mali poisťovni priniesť najmä zrušené maximálne vymeriavacie základy. Potom,
čo aj jednoduché prepočty ukázali, že by táto zmena postihla aj priemerných
zamestnancov, ministerstvo návrh obmedzilo na zvýšenie súčasného stropu
z trojnásobku na 4 násobok, nemocenské poistenie bolo zo zmien vynechané
úplne.
Ďalším dôvodom predloženia novely bola snaha riešiť situáciu
sporiteľov v II. pilieri, pre ktorých by toto sporenie mohlo byť nevýhodné. Nechajme
bokom skutočnosť, že posúdenie „výhodnosti“ nie je možné vypočítať, veď pre
mnohých sporiteľov môže byť možnosť dediť úspory dôležitejšia ako
o desiatky korún vyšší dôchodok. Možnosť dobrovoľného vystúpenia z druhého
piliera pre ľudí, ktorí skutočne z nevedomosti vstúpili do systému sporenia, je
len kozmetickou úpravou systému. Len jednou vetou si pripomeňme, že pôvodný návrh
ministerstva im mal umožniť vybrať úspory v hotovosti (a to účelom novely bolo
zvýšiť stabilitu prvého piliera…). Lenže aj ministerstvo si bolo vedomé, že
takýchto prípadov by nebolo toľko, aby to malo na priebežný systém
zaznamenateľný vplyv. Preto zvolilo taktický manéver a umelo rozšírilo skupinu
ľudí, ktorým sa v druhom pilieri neoplatí sporiť. Povinnú dobu sporenia
predĺžilo z 10 na 15 rokov. Zhruba 10% sporiteľov (vo veku nad 45 rokov) tak
bude “donútených” k návratu do prvého piliera. Ministerka síce hovorí, že aj po
odchode do dôchodku by si mohli do 15 rokov dosporiť dobrovoľne, ale uznajte,
čo je to za dôchodkový systém, v ktorom si dôchodca sporí na dôchodok?
Mementom schválenej novely je výrok “Slobodná voľba je
dobrá” z úst ministerky Tomanovej na margo možnosti mamičiek ostať
v druhom pilieri. Čo si má však verejnosť z tohto výroku vziať, keď
jednou vetou schvaľuje slobodnú voľbu mamičiek a druhou vetou zakazuje voľbu
invalidom? Čo znamená termín sloboda v myslení ministerky? Je to plastelína,
ktorú možno tvarovať podľa potreby? Slobodná voľba zrejme nehrá dôležitú úlohu
medzi hodnotami na ministerstve.
Treba poznamenať, že prijatá novela priniesla aj množstvo
užitočných úprav, a dôchodkový systém ešte ďalšie zmeny čakajú. Čo ale
prinesie návrh „veľkej“ novely, to si dnes aj na základe premenlivosti hodnôt
na ministerstve netrúfne predikovať nikto.
Ešte pred jej predložením je dôležité pripomenúť niektoré
finančné vzťahy, z ktorých na ministerstve vychádzajú. Druhý pilier nie je
jedinou príčinou deficitu Sociálnej poisťovne. Ak by aj všetky úspory z druhého
piliera prešli do prvého piliera, stále by vznikal deficit, v budúcom roku
až 9 mld. Sk (pred započítaním efektov malej novely). O tomto deficite sa
nahlas nehovorí, máloktorí zamestnanci vedia, že ho dotujú z ostatných
vysoko prebytkových fondov (z úrazového poistenia sa na dôchodky presúvajú až dve
tretiny). Jednoducho poisťovňa vypláca viac ako vyberie, sporenie nesporenie.
Ak sa nezníži miera zásluhovosti vo vyplácaných dôchodkoch, problém bude
naďalej pretrvávať. Druhý pilier zároveň neohrozuje prijatie a udržanie Eura. Objem
úspor (výpadku príjmov prvého piliera) by mal v roku 2010, to jest v roku
po vyčepraní privatizačných rezerv, dosiahnuť 30,2 mld., čo predstavuje menej
ako 1,4% HDP. Maastrichtské kritéria by pritom “zvládli” dvojnásobný schodok.
Štátny rozpočet generuje a bude generovať dostatok príjmov na vykrývanie takto
vzniknutého schodku. Veď v období od roku 2006 do roku 2010 vzrastú daňové
príjmy o 75 mld. Sk! Schodok Sociálnej poisťovne je možné kryť aj zo štátneho
rozpočtu, nielen zvyšovaním odvodov. Financií na krytie dôchodkovej reformy je
dosť, stačí zostavovať vyrovnaný rozpočet, a nezneužívať hospodársky rast na
zvyšovanie výdavkov vlády. Je zaujímavé, že vláda v rozpočte nájde 10 mld. na
dotácie pre 77 tisíc poľnohospodárov, ale 30 mld. na pokrytie reformy týkajúcej
sa milióna dôchodcov už predstavuje zdanlivo neriešiteľný problém.
Schválená novela odhalila karty tejto vlády v oblasti
dôchodkového sporenia. Lipnutie na jej prijatí, aj po výraznom okresaní
finančných dopadov dokazuje, že dôležité nebolo riešiť finančnú stabilitu
prvého piliera, ale ukázať široké plecia a nechuť voči kapitalistickej forme dôchodkového
zabezpečenia.
Radovan Ďurana
www.iness.sk
Pravda, 3.11.2007
