Po kríze pri poskytovaní úverov sa v roku 2009
kríza prejaví na reálnych ekonomikách krajín. Dôjde k nutnej reštrukturalizácii
v hospodárstve. Niektoré výroby budú zatvorené, nezamestnanosť vzrastie. Celý
budúci rok bude práve toto vo svete aj na Slovensku tou najdôležitejšou témou,
takto prognózoval vývoj v tomto roku pre Aktuálne.sk Juraj Karpiš z INESS
dňa 19.12. 2008.
Bratislava – Kríza je najskloňovanejším pojmom
pri hodnotení roka 2008, rovnako tak aj pri prognózach na budúci rok.
Aktuálne.sk sa pýtalo viacerých odborníkov:
1. Ktoré udalosti a fenomény roka 2008 vo svete
ekonomiky považujú za najvýznamnejšie?
2. Čo bude najviac rezonovať v nasledujúcom roku?
Mnohé podniky budú podľa nich potrebovať reštrukturalizáciu.
Je však otázne, do akej miery sa ujmú fiškálne stimuly, v súčasnosti
populárne najmä medzi politikmi.
Tie pozitívnejšie hlasy hovoria, že v roku 2009 by mohlo
dôjsť aj k zotaveniu svetovej ekonomiky. Slovensko by na tom malo byť napriek
krízovej situácii dobre aj v budúcom roku.
Prechod na euro nebude bezbolestný, odpovedá prognostik
Ivan Švejna:
1.
"V roku 2008 bola jednoznačne najrezonujúcejším fenoménom finančná kríza,
ktorá mala dve fázy. Menší prepad nastal na prelome januára a februára, čo bolo
takým predvojom väčšej krízy, ktorá následne prišla. Prvý polrok tohto roka bol
pre Slovensko veľmi úspešný vo všetkých kritériách hodnotenia ekonomiky. Ale už
jeseň predznamenala dopady krízy aj na slovenskú ekonomiku. Do leta bežalo
hospodárstvo na plný plyn."
2.
"Pri vyhliadkach na rok 2009 som skôr realista. Budúci rok však bude
veľmi ťažký. Postupne sa budú prejavovať dôsledky globálnej krízy. Dotkne sa to
rôznych sfér rôznymi spôsobmi. Každý rozumný podnikateľ musí začať s
reštrukturalizáciou. Dôjde k prehodnoteniu troch základných ekonomických otázok
– čo vyrábať, ako vyrábať, pre koho vyrábať a pribudne k nej ešte jedna otázka:
kto to zaplatí? Pokiaľ celosvetovo klesá dopyt, je jasné, že klesne aj na
Slovensku. Najhoršia je pritom neistota. Nikto si presne nevie vypočítať, čo
bude koľko stáť.
Navyše uvidíme, ako Slováci prijmú novú menu. Obávam sa, že
pre mnoho ľudí prechod na euro nebude bezbolestný.
Vláda by si mala poriadne premyslieť, aké bude mať kríza
dopady. Určite by sa mala vyhnúť kadejakým výmyslom. Vláda sa musí prispôsobiť
situácii. Keď sa bude menej vyrábať, nemá zmysel zvyšovať dopyt, treba to
akceptovať. Násilné investičné stimuly by sa nemuseli prejaviť pozitívne. Treba
sa vyhýbať "geniálnym" riešeniam."
Akciové trhy pôjdu až na dno, tvrdí ekonóm Richard Sulík:
1.
"Najvýraznejšou udalosťou tohto roka bola finančná kríza. A v roku 2009
bude tiež. Prijatie eura bude z hľadiska Slovenska významnou udalosťou, ale
nezmení očakávania ľudí."
2.
"Podľa odborníkov by mali v budúcom roku akciové trhy dosiahnuť dno. Nedá
sa však s istotou vopred povedať, ako sa kríza v budúcom roku
prejaví."
Reštrukturalizácia bude nutná, hovorí Juraj Karpiš
(INESS):
1.
"Za najdôležitejšiu udalosť roka 2008 z hľadiska rozsahu vplyvu považujem
záchranu investičnej banky Bear Stearns zo strany americkej centrálnej banky
(FED). Bear Stearns sa ocitla na pokraji krachu, pričom ju nasledovali ďalšie
veľké investičné banky. A práve to, že sa FED po dlhých rokoch rozhodol
zachrániť súkromnú inštitúciu pred krachom, predznamenalo, akým spôsobom sa
americká vláda postaví k prebiehajúcej kríze. Kríza sa časom preliala do celého
sveta."
2.
"Po kríze pri poskytovaní úverov sa v roku 2009 kríza prejaví na reálnych
ekonomikách krajín. Dôjde k nutnej reštrukturalizácii v hospodárstve. Niektoré
výroby budú zatvorené, nezamestnanosť vzrastie. Celý budúci rok bude práve toto
vo svete aj na Slovensku tou najdôležitejšou témou."
Euro uchránilo korunu pred turbulenciami, odpovedá Marek
Gábriš, makroekonomický analytik ČSOB:
1.
"Uplynulému roku dominovala finančná kríza a začiatok jej prelievania do
reálnej ekonomiky. A to predovšetkým v zahraničí. Doma sa začína prejavovať
dosah ekonomickej krízy v západnej Európe až v druhej polovici roka, respektíve
až v poslednom štvrťroku 2008. Čo sa týka domácej scény, nesmieme zabúdať na
rozhodovanie o pozvánke na vstup do Eurozóny, o ktorej sa rozhodovalo na jar
2008. Za možné riziko sa považovala najmä inflácia, avšak tak ECB ako aj EK nás
vyhodnotila pozitívne, čiže oficiálne kritériá krajina splnila. Praktické
zafixovanie EUR/SKK po stanovení konverzného kurzu v polovici roka vlastne
uchránilo korunu pred väčšími turbulenciami. Tie zasiahli susedné meny – zlotý,
forint aj českú korunu."
2.
"Vo svete ekonomiky bude jednoznačne aj v roku 2009 dominovať finančná
kríza, alebo presnejšie jej dopady na reálnu ekonomiku a riešenia problémov ako
naštartovať hospodársky rast v USA a západnej Európe. Slovensko nie je
izolovaným ostrovom a taktiež pocíti dôsledky krízy. Napriek tomu by však malo
zaznamenať na európske pomery stále solídny ekonomický rast."
Vláda bude pre krízu štedrejšia, myslí si Kamil Boros,
analytik X-TRADE BROKERS:
1.
"Každopádne je udalosťou číslo jeden finančná kríza, ktorá je asi
najskloňovanejšou témou posledných mesiacov roka 2008. Priniesla svetu recesiu,
ale aj ponaučenie ohľadom rizík vyplývajúcich z agresívneho investovania do
zložitých derivátových nástrojov, ktorých efekt nedokázal nikto odhadnúť, a
tiež potrebu prísnejšej regulácie trhu s takými nástrojmi."
2.
"Svetové vlády a centrálne banky čaká obrovská výzva, ako sa vysporiadať
so súčasným stavom a dostať svetovú ekonomiku opäť do zabehnutých koľají
hospodárskeho rastu. Podobne ako koncom roka 2008, bude rokom 2009 rezonovať
ďalšia vlna opatrení na podporu reálnej ekonomiky v podobe masívnych fiškálnych
stimulov, znižovaní úrokových sadzieb a ďalších krízových opatrení. Balíčky s
najväčšou pravdepodobnosťou neobídu ani Slovensko, ktoré sa bude musieť
vyrovnať s neustále klesajúcim zahraničným dopytom po slovenských
exportoch."
Hlasy proti slobodnému trhu sa mýlia, tvrdí Pavol Frešo,
poslanec SDKÚ:
1.
"Prepuknutie finančnej krízy v druhej polovici roka, ktorej prejavy boli
badateľné už v druhej polovici roka 2007 je najvýznamnejšia udalosť v rámci
svetovej ekonomiky.
Jej príčiny vidím v umelom ťahaní hospodárskeho rastu cez
rast spotreby "na úver", ktorý sa ukázal ako nekrytý. Nekryté úvery v
oblasti hypoték potom vyvolali reťazovú reakciu nedôvery v celom finančnom
sektore. Táto mala za následok pády bankových domov a celkový nedostatok
kapitálu. Vo veľkej miere sa začali objavovať hlasy proti slobodnému trhu, hoci
opak je pravdou – krízu spôsobili práve štátne zásahy do slobodného trhu, ako
sú napríklad štátom garantované hypotéky pre menej bonitných klientov.
Pre Slovensko je dôležité, že vďaka ozdravenému bankovému
sektoru a jeho zdravej opatrnosti, inak povedané trhovému konaniu, sme túto
prvú vlnu krízy úspešne prečkali. Kríza je aj príležitosťou pre rast. Pokiaľ
ekonomika prijme rastové opatrenia, ako sú zlepšenie a zjednodušenie
podnikateľského prostredia, ďalšie zníženie daní a/alebo odvodov a šetrenie v
oblasti štátnych výdavkov. Táto šanca je zatiaľ zo strany vlády nevyužitá.
Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií je pre
Slovensko dôležitá aj otázka dôchodkového systému. Dvojité otvorenie II.
piliera v roku 2008 a čiastočne 2009 a súčasná zmena podmienok účasti v II.
pilieri sú rizikom pre verejné financie. Hlavne nepovinný vstup a predĺženie
povinnej doby sporenia sú zlým veľmi signálom pre stabilitu II. piliera. Hrozí,
že rola II. piliera bude marginalizovaná a Slovensko vojde späť do dôchodkovej
pasce, ktorú zatiaľ nezdolali ani mnohé štátý s pomedzi starých členských
krajín EU. Zároveň sa neriešil problém I. piliera, ktorý je v súčasnej podobe
dlhodobo neudržateľný, a to napriek tomu, že vo viacerých vládnych materiáloch
sa k tomu vláda zaviazala."
2.
"Najväčšou výzvou pre svetovú ekonomiku bude dopad krízy na výrobné
odvetvia. Prepad v objednávkach na budúci rok napovedá, že podniky sa
pripravujú viac na dlhšiu krízu, ako na kratšiu. Tu vnímam riziko návratu
rôznych socialistických koncepcií na báze štátnych zásahov, regulácií či
dokonca štátneho plánovania. Snaha zastaviť pokles cez nekrytú spotrebu znamená
krízu prehlbovať, nie sa od nej vzďaľovať.
Práve preliatie krízy do výrobných odvetví zasiahne
Slovensko v roku 2009 a tu je priestor pre rastové opatrenia vlády, ktoré môžu
krízu tlmiť.
Naopak zvyšovanie výdavkov štátu zvyšuje riziko prehĺbenia
krízy. Najväčšie riziko vidím v snahe sanovať dopady krízy z peňazí sporiteľov
v II. pilieri. Inak povedaném podporiť dnešnú spotrebu na úkor budúcich
dôchodkov."
Vzrastie hrozba deflácie, konštatuje Michal Lehuta,
analytik TREND Analyses:
1.
"Najdôležitejším fenoménom v roku 2008 bol rast cien potravín a iných
komodít a zároveň ich následný pokles pre krízu. Významnými fenoménmi boli tiež
príčiny krízy – štátna úverová politika, ratingové agentúry, krehkosť dôvery,
finančné trhy ako stávka na budúcnosť."
2.
"V roku 2009 bude rezonovať hrozba deflácie, zvyšovanie nezamestnanosti,
odvetvová reštrukturalizácia v západnom svete a snáď aj postupné zotavenie
svetovej ekonomiky."
Aktuálne.sk | 29.12.2008
| Marek Ročkár
