Najprv
to boli vlajočky, nálepky, perá. Neskôr prišli povinné reklamné spoty
a bilboardy pri čerpaní eurofondov. Potom programy, ktorých primárnym cieľom
je posilňovanie európskeho občianstva, integrácie. Naoko so vznešeným cieľom
(napríklad výmena študentov), v skutočnosti však jednoduchá PR aktivita,
ako popularizovať únijné inštitúcie a ďalšiu integráciu.
Analytici Open Europe sa pokúsili spočítať, koľko
vynakladá únia ročne na programy, ktorých cieľom je priamo (nepriamo)
propagovať úniu a jej ďalšiu integráciu.
Dopočítali sa závratného čísla €2,4 mld. (72 mld. Sk) ročne.
Na jedného euroobčana cca. €5 ročne. Pre ilustráciu – €2,4 mld. je viac ako dvojnásobok
oproti sume, ktorú Slovensko vydáva na zabezpečenie armády a obrany
krajiny. Je to vyššia suma ako celosvetové výdavky Coca coly na reklamu.
Vo
viac ako 100 stranovej analýze zdôvodňujú,
ktoré výdavky do kategórie PR zaradili, a ktoré nie (prehľad zahrnutých
výdavkov je od strany 134). Napríklad Európsky parlament minul v roku 2008
€28,5 mil. na skupinové návštevy vrátane programu Euroscola, ktorého cieľom je
komunikovať s mládežou – tieto výdavky sa uskutočňujú s cieľom
„Zvýšiť povedomie mladých o vplyve EÚ na ich budúcnosť“. Takto definovaný
cieľ nie je dostatočne presný ako napríklad – „podpora znalosti o EÚ“,
preto nebol medzi výdavky zaradený, hoci v praxi to asi na stretnutiach
vyzeralo rovnako.
Samotná suma
by pritom podľa správy mala byť chápaná ako podhodnotená, nakoľko mnohé
výdavky EÚ nevykazuje v celej výške, a ciele bývajú často definované
veľmi vágne.
