Regulácia marží a cien vedie buď k nedostatku, alebo k
nižšej kvalite poskytovaných služieb. K zmenám v daňovom systéme treba pristupovať systémovo a nie je možné ich plánovať bez adekvátneho škrtania vo verejných výdavkoch, uviedol pre Aktuálne.sk Radovan Ďurana z INESS dňa 27.4.2009.
Bratislava –
Slováci platia za potraviny jedny z najvyšších cien v strednej Európe napriek
tomu, že hospodárska kríza utlmila rast inflácie.
Drahotu čiastočne spôsobilo zavedenie eura, keďže meny
okolitých krajín zaznamenali pokles. Aj preto je v móde nakupovanie v
zahraničí, čím štátna pokladnica prichádza o nemalé sumy.
Potraviny by mohli zlacnieť po znížení DPH. Takýto postup
však dôrazne odmieta rezort financií. "Ministerstvo o znížení DPH na
potraviny neuvažuje, nakoľko by to neviedlo k zníženiu cien, respektíve len
krátkodobo a v konečnom dôsledku by to znamenalo len výpadky v príjmoch
štátneho rozpočtu," uviedol pre Aktuálne.sk hovorca rezortu Miroslav Šmál.
Prezradil však, že ministerstvo pripravuje so zástupcami
obchodných reťazcov návrhy, ktoré by mohli viesť k zlepšeniu situácie v tomto
sektore. Konkretizovať ich však zatiaľ nechcel. "Mali by byť vypracované
ešte pred najbližším rokovaním cenovej rady," konštatoval Šmál.
Podľa premiéra Roberta Fica sa vláda v súčasnosti znižovať
DPH na potraviny nechystá. "Keď nám to umožní finančná situácia, budeme
nad znižovaním DPH uvažovať. Pri 19-percentntej priamej dani nemôžeme byť
veľkorysí. Nechceme zvyšovať dane, chceme ich nechať na úrovni
19-percent," uviedol pre Aktuálne.sk.
Vláda pritom na svojom poslednom rokovaní vzala na vedomie
návrhy Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK), ktorých súčasťou je
aj požiadavka na zníženie DPH na potraviny. Následne ich vrátila SOPK na
doplnenie.
V súčasnosti používajú členské štáty EÚ susediace so
Slovenskom zvýhodnenú aj štandardnú sadzbu DPH. Česká republika používa 9 a
19-percentné sadzby, Maďarsko 5 a 20-percentné. V Rakúsku sú v platnosti 10 a
20 percentné sadzby. Poľsko má dve zvýhodnené sadzby na úrovni 3 a 7 percent,
pričom štandardnou je 22-percentná. Na Slovensku platí 10 a 19-percentná
sadzba.
Nezhoduje sa koalícia ani opozícia
Poslanec za koaličnú SNS Jozef Ďuračka považuje cezhraničné
nákupy lacnejších potravín za problém. "Z hľadiska občana by som súhlasil
s tým, aby bola DPH čo najnižšia, ale iba na vybrané potraviny, nie
luxusné," poznamenal pre Aktuálne.sk.
Ďuračka dodal, že si vie predstaviť 6-percentnú sadzbu, čo
by podľa neho neohrozilo verejné financie. Práve naopak. "Zlepšil by sa
tok peňazí, ktoré by ostali doma," povedal pre Aktuálne.sk.
Predseda finančného výboru Jozef Burian zo Smeru-SD so
znížením DPH na potraviny nesúhlasí, keďže nie je istota, že by sa to prejavilo
na spotrebiteľských cenách. Rezervy by hľadal u predajcov. "V prvom rade
by sme sa mali zamerať na predajný systém," konštatoval. "Ak by sme
pristúpili k plošnému riešeniu, je otázne, či pomôžeme všetkým. Nie je jasné,
kde sa stratí DPH. Skôr je na mieste riešiť parciálne oblasti, teda tých ľudí,
ktorí v dnešnej hospodárskej kríze sú najviac ohrození," povedal Burian.
Podľa Pavla Freša z SDKÚ-DS by zníženie DPH na potraviny ako
jednorazové opatrenie nezabralo. "Dávame návrhy, aby sme znížili dane ako
také a táto vládna koalícia to odmieta. Keď máme hovoriť o znížení DPH, tak ako
celku. To, čo dnes SDKÚ-DS navrhuje, sú systémové opatrenia," konštatoval
pre Aktuálne.sk.
KDH by naopak podľa slov podpredsedu hnutia Júliusa Brocku
bolo ochotné podporiť zníženie sadzby DPH na potraviny napriek tomu, že sú
zástancami rovnej dane. "Situácia je neštandardná a vyžaduje si aj
neštandardné riešenia," poznamenal pre Aktuálne.sk.
Podobne hodnotí nabúranie rovnej dane aj Iván Farkas z SMK.
Varuje však pred tým, že znížením DPH na potraviny by sa spustila lavína
požiadaviek na znižovanie sadzieb na ďalšie tovary a služby, kedy by vznikla
nevhodná situácia a bolo by nutné rozlišovať priority.
Podľa neho by mohlo na cezhraničné nákupy zabrať zníženie
DPH na potraviny až na 5 percent. "Ale s tým by štátna pokladnica nebola
naplnená," doplnil pre Aktuálne.sk. Farkas by sa pri hlasovaní rozhodoval
až po predošlej analýze takéhoto kroku.
Odborníci: Áno aj nie
Ekonóm a líder mimoparlamentnej strany Sloboda a Solidarita
Richard Sulík nepovažuje zníženie sadzby DPH na potraviny za vhodné riešenie,
keďže by sa opäť selektívne pristupovalo k výberu, ktoré výrobky by takejto
sadzbe podliehali. "Som skôr za to, aby sa znížila DPH plošne. Bol by to
dobrý krok, ale plošne," reagoval pre Aktuálne.sk.
Podľa neho by zníženie DPH na potraviny výraznejšie
neutlmilo cezhraničné nákupy. Štát by však plošným znížením DPH podporil domácu
a oficiálnu spotrebu.
Ekonóm Ivan Švejna by selektívne zníženie daní akceptoval.
"Čím nižšie dane, tým lepšie pre občanov, je jedno, či je kríza, či
nekríza," tvrdí. "Vôbec by mi nevadilo, keby potraviny mali nižšiu
daň. Na druhej strane treba presne kvantifikovať, čo by to znamenalo pre
rozpočet," povedal pre Aktuálne.sk.
Samotné zníženie DPH na potraviny by podľa predsedu SOPK
Petra Mihóka neriešilo situáciu cezhraničných nákupov. "Len by sa ďalej
znižovali príjmy štátneho rozpočtu," uviedol Mihók.
Opačný názor má Radovan
Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Nižšie ceny by podľa
neho pravdepodobne znížili aj výhodnosť nákupov v zahraničí. "Časť
Slovákov by opätovne nakupovala doma," domnieva sa Ďurana.
"Ak má byť
znižovanie DPH reakciou na krízu, tak efektívnejším nástrojom je znižovanie
odvodov. Ak má byť podpora nákupov slovenskej produkcie, tak nižšia DPH rovnako
zlacní aj zahraničné produkty," dodáva Ďurana, podľa ktorého treba k
zmenám v daňovom systéme pristupovať systémovo a nie je možné ich plánovať bez
adekvátneho škrtania vo verejných výdavkov.
Poslanci riešia strop pre marže
Okrem zníženia DPH na potraviny sa v súčasnosti diskutuje aj
o spornom návrhu novely zákona o cenách poslankyne za ĽS-HZDS Zdenky Kramplovej
a Ivana Vargu zo Smeru-SD, ktorý v utorok poslanci posunuli do druhého čítania.
K lacnejším potravinám sa chce poslanecký návrh dopracovať
obmedzením obchodných marží pre najväčších predajcov. Podľa poslaneckého návrhu
by nemala obchodná marža presiahnuť 20 percent pri tých predajcoch, ktorí dosiahnu
za predošlé účtovné obdobie tržby nad 50 miliónov eur (1,51 miliardy korún).
Podľa Kramplovej by tým malo dôjsť aj k spravodlivejšiemu
prerozdeleniu zisku medzi výrobcom a predajcom. Nedomnieva sa, že by ceny
potravín klesli len znížením DPH.
"Ak by o 10 alebo 15 percent klesla DPH, určite by
neklesli ceny. Ak by ceny aj klesli, pre výrobcu to nemá význam. Výrobca bude
určitými sieťovými obchodmi tlačený do najnižšej ceny," uviedla Kramplová
pre Aktuálne.sk a doplnila, že po takejto úprave by bolo možné diskutovať aj o
znížení DPH na základné potraviny.
Ak by neexistoval žiaden iný mechanizmus, ako znížiť ceny,
iba za nižšiu DPH na potraviny by však určite v parlamente nehlasovala.
Reguláciu marže nepovažuje za priveľký zásah do trhu. Podľa nej na Slovensku
nefungujú pravidlá štandardného trhu a konkurenciu určujú obchodné reťazce.
Proti takejto právnej úprave sa zásadne postavilo aj
ministerstvo financií. Poslaneckému návrhu vytklo najmä nesúlad s inými
zákonmi. Podľa rezortu by mala novela dopad aj na štátny rozpočet. Aj preto
Burian nevylučuje, že v druhom čítaní na júnovej schôdzi parlamentu budú
pripomienky rezortu do novely zapracované.
Hlboký socializmus
Mihók obmedzenie marží nepovažuje za šťastný krok, pretože
ide o administratívne opatrenie. "Trh by nemal byť administratívne
riešený. To, čo presadzujem, je otázka spoločného rokovania všetkých
zúčastnených subjektov o tom, ako zmeniť situáciu na trhu. Momentálne všetci
strácajú," povedal predseda SOPK pre Aktuálne.sk.
Podľa neho predajcovia verbálne deklarovali, že by
100-percentne premietli zníženie DPH aj do cien potravín. "To by bol
momentálny stav, ale ako by sa to vyvíjalo ďalej na cenách, je ťažké povedať.
Pôsobenie tohto efektu vidím ako veľmi obmedzené," pripustil Mihók pre
Aktuálne.sk. Cesta k lacnejším potravinám podľa neho vedie
cez znižovanie nákladovosti.
O niečo ostrejšie hodnotil poslaneckú iniciatívu Sulík.
"To je úplne chorý nápad, hodný Kramplovej. To je hlboký socializmus. Je
to proti hlavnej zásade voľného trhu a síce, že cenotvorbu si určuje
predávajúci a kupujúci. Do toho štát nesmie vstupovať, iba napríklad pri
monopoloch. Tento návrh je vo svojej podstate neprijateľný," poznamenal
pre Akutálne.sk.
Regulácia
marží a cien vedie buď k nedostatku, alebo k nižšej kvalite poskytovaných
služieb, upozorňuje Ďurana. "Ak sú marže predajcov tak vysoké, nie je
jasné, prečo prvovýrobcovia nekonkurujú vlastnými obchodnými sieťami a
nevyužívajú tak možnosť vysokých ziskov," uzavrel.
