Čím skôr začne vláda šetriť, tým nižší schodok na konci roka, a teda nižšie úrokové náklady rastúceho dlhu.Uviedol pre denník Hospodárske noviny Radovan Ďurana 27.7.2009.
Diera
v štátnom rozpočte sa za posledné týždne výrazne prehĺbila. Kým príjmy
neprichádzajú, výdavky stále plynú. Napriek tomu, že rezort financií
ubezpečuje, že verejné obstarávania na ministerstvách v čase hospodárskej krízy
škrtí, stúpli kapitálové výdavky len za júl o vyše 170 miliónov eur. Hoci
oproti tohtoročnému plánu rezorty míňajú menej, oproti minulým rokom je to
výrazne viac.
Vývoj
kapitálových výdavkov
Kapitálové
výdavky zahŕňajú platby za nákup hmotných a nehmotných vecí či platby za
rekonštrukciu a modernizáciu tohto majetku. Ku koncu minulého týždňa stúpli na
641 miliónov eur. V porovnaní s júlom v minulých rokoch minuli ministerstvá na
kapitálových výdavkoch v tomto roku najviac od nástupu vlády Roberta Fica
(Smer-SD). Za posledné tri roky boli rezorty v tomto čase na úrovni asi o sto
miliónov eur nižšej.
Štátny
tajomník ministerstva financií František Palko už viackrát povedal, že sledujú
jednotlivé výdavky rezortov aj predtým, ako ich uskutočnia a niekedy im ich
prekazia. "Môžem povedať, že rezortom sa dýcha veľmi ťažko,“ povedal pre
HN. Palko zároveň prízvukuje, že z naplánovaného rozpočtu na tento rok minuli
ministerstvá na kapitálové výdavky zatiaľ okolo tridsať percent. Súčasný
rozpočet však už ekonomickej realite veľmi nezodpovedá, keďže rozdelil príjmy
pri predpokladanom raste ekonomiky. Revidovaný rozpočet pritom chce minister
financií Ján Počiatek predstaviť až v septembri.
O
zastavení nákupov na ministerstvách hovoril pred časom aj premiér Robert Fico.
"Ministerstvá nebudú obstarávať, budú sa zabezpečovať iba základné životné
potreby ministerstiev,“ povedal Fico o stave, aký chce dosiahnuť v budúcom
roku.
Šetriť
sa začne na konci roka
Kým
výdavky štátu stúpajú, príjmy napĺňajú štátnu pokladnicu pomaly. Schodok
štátneho rozpočtu tak k 23. júlu prekročil 1,7 miliardy eur. Na celý rok pritom
štát počítal s deficitom len jednej miliardy eur. Hovorca ministerstva financií
Miroslav Šmál podotkol, že "v pripravovanej revízii štátneho rozpočtu,
ktorá bude na jeseň, prídu aj s výraznejšími úsporami v kapitálových
výdavkoch“. Podľa neho sa dajú významné sumy ušetriť práve na konci roka.
Viacero rezortov totiž práve koncom roka najviac míňa, keď už vie, aké možnosti
mu zostali. Ekonóm Ján Marušinec zároveň podotkol, že výdavky rezortov v druhej
polovici roka stúpajú, keď prídu rôzne faktúry, napríklad za stavebné práce,
ktoré sa uskutočňujú zväčša v lete.
Analytička
Eva Sárazová z Poštovej banky dodala, že schodky sa v priebehu mesiacov
zväčšujú, no ku koncu mesiaca sa môžu znížiť, keď sa do rozpočtu nalievajú
hlavné daňové príjmy zo spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty.
Zhoršujú
predpovede
Ekonómovia
už dlhšie upozorňujú, že štát by mal pri nižších daňových príjmoch viac šetriť
na svojej spotrebe a výdavkoch rozpočtových organizácií. "Ak s tým vláda nezačne, dočkáme sa na konci roka vysokého
schodku. Ten bude mať za následok, že v budúcom roku bude väčšia časť našich
daní použitá na splácanie úrokov vyššieho štátneho dlhu,“ ozrejmuje analytik
INESS Radovan Ďurana.
Pred
ekonómami nie veľmi obstoja ani argumenty okolo štátnej dotácie na Národný
futbalový štadión. Fico ju obhajoval s tým, že ekonomiky Francúzska a Nemecka
sa už, zdá sa, odrazili od dna a postupne to príde aj k nám. Predpovede
analytikov sa však zatiaľ zhoršujú. V pravidelnom prieskume Národnej banky
Slovenska bankoví analytici odhadujú, že výsledky našej ekonomiky za druhý
štvrťrok budú ešte horšie ako za prvý. HDP by malo podľa nich klesnúť o 5,9
percenta. Zhoršili aj svoje prognózy na celý rok – očakávajú pokles
hospodárstva o 5,3 percenta.
Zatiaľ
dane z luxusu
Šéf
rezortu financií Ján Počiatek ubezpečuje, že šetriť bude od budúceho roka.
Možno zároveň zvýši dane z hazardu a alkoholu a odvody bohatších ľudí, aby
naplnil štátnu kasu. Ak by vláda hospodárila s vyššími deficitmi viac rokov za
sebou, znamenalo by to podľa analytika Volksbank Vladimíra Vaňa zdraženie
štátnych pôžičiek a možno aj zhoršenie ratingu, "ktorý je zatiaľ najvyšší
v regióne, o päť stupňov vyšší než maďarský,“ povedal.
Hospodárske
noviny, 27.7.2009
