Magazín Profit citoval dňa 30.7. 2009 analytikov
INESS v článku o dopadoch hospodárskej krízy na verejné financie
a o možnom šetrení.
Posolstvo štátu a vlády pre občana, podnikateľa, zamestnanca
je prosté. Hovoria, že ich zaujímajú ľudské osudy, a myslia peniaze.
Predstierajúc ochranu, žmýkajú. Kým existuje možnosť zvýšiť dane a odvody,
hynie nádej, že vlády budú šetriť.
„Slovensko bude musieť podrobnejšie preskúmať svoj daňový
systém, keďže jeho rozpočtový deficit v dôsledku hospodárskej krízy prudko
stúpa,“ zhruba takto to povedal pre britský hospodársky denník Financial Times
slovenský šéf rezortu financií Ján Počiatek. Pochválil sa tiež, že Slovensko má
v pomere k hrubému domácemu produktu najnižšiu daň v Európskej únii.
Keby bol nepovedal, že „tento fakt musíme v budúcnosti
zvážiť“, nemusel sa o niekoľko dní dušovať: „Táto vláda neplánuje do volieb
zvyšovať žiadnym zásadným spôsobom dane. Nielenže to je nepopulárne, ale v
tento samotný moment alebo v najbližšom roku, dvoch to ani nie je nevyhnutné.“
Richard Wilmann, riaditeľ spoločnosti Crooce.com, napísal v
Trend Barometri: „Ministri raz povedia tak, o pár hodín inak. Minister Počiatek
nie je výnimka. V stredu uvažuje, počíta a nevylučuje. Vo štvrtok, poučený, si
to so slovami, že nie je až tak zle, rozmyslí. Stabilné podnikateľské
prostredie si skutočne predstavujem inak. V každom prípade zvyšovanie daní a
odvodov je cesta do pekla.“ Nejednoznačnosť, ba rozporuplnosť vyjadrení
ministra financií naozaj môže znamenať všeličo, len nič dobré.
Veršujúci minister
Keď sa to hýbe, zdaňte to! Autor bonmotu, bývalý americký
prezident Ronald Reagan už nežije, o to ťažšie je pre vyznávačov myšlienky
pochopiteľná irónia jej obsahu. Všade na svete prejavujú vlády neuveriteľnú
vynachádzavosť a v zdôvodňovaní nových a vyšších daní dosahujú ekvilibristické
intelektuálne výkony.
Minister financií J. Počiatek povedal: „Daňový systém, ktorý
máme, je daňový systém do dobrého počasia. Určite nie je do zlého počasia. Otázka
teraz je, či je možné predpokladať, že sa celý svet vráti po roku-dvoch naspäť
ku konjunkturálnym časom, aké boli posledných šesť rokov.“
Metafora s počasím je síce pochopiteľná. Napokon, čo viac si
môže krajina želať ako poetického ministra. Počiatkov predchodca sa vo
veršovaní nevyzná, zato daňový systém reformou z roku 2004 výrazne presunul
váhu zdanenia na nepriame dane. Kým v roku 2001 tvorili priame dane 64,4
percenta celkových daňových príjmov, v roku 2007 to už bolo len necelých 60
percent.
O priamych daniach nielen teória vie, že v časoch výkyvov či
dokonca kríz reagujú citlivejšie. Naopak nepriame a majetkové dane fungujú v
daňových príjmoch ako stabilizátor. Kým výnos dane z príjmu fyzických osôb sa
oproti novembrovému odhadu ministerstva financií prepadol v priemere o 14
percent (priemer prepadu za roky 2009 až 2011) a výnos dane z príjmu
právnických osôb dokonca o 23 percent, prepad príjmu z dane z pridanej hodnoty
predstavuje 4,6 percenta a pri spotrebných daniach len 2,3 percenta. Pri majetkových
daniach ministerstvo dokonca ráta s nárastom ich výnosov o dvadsať percent.
Zdaniť sa dá naozaj všetko alebo takmer všetko. V
kalifornskom meste Oakland zaviedli daň z marihuany. Droga sa v meste legálne
predáva na zdravotné účely v štyroch registrovaných kluboch. Nová daň z jej
predaja by mala regionálnej metropole ročne vyniesť približne 294-tisíc
dolárov. Spokojní sú aj majitelia klubov, ktorí dúfajú, že nová daň prispeje k
ďalšej legitimizácii ich podnikania.
Poďme na pivo
Na Slovensku je legálnou drogou alkohol. Aj naň dôjde.
Pravda, podľa vyjadrení ministerstva financií však nie na pivo a víno. Na
otázku, prečo má byť víno a pivo uchránené, existujú dve odpovede. Prvá
presviedča o tom, že odbyt piva a vína prospieva slovenským výrobcom, podieľa sa
na tvorbe krajiny.
Podľa druhej je ochrana dielom silného lobingu a obavou
vlády pred reakciou konzumentov. Kým argumentácia za vyššie zdanenie ostatného
alkoholu rada používa pojmy ako zbytočný luxus, ochrana zdravia, boj s
alkoholizmom, pivo a víno sú asi potrebné a zdravé. Ktovie, aký je rozdiel
medzi „opicami“ z lacného vína a z drahej whisky?
Veľkú aktivitu vyvinulo ministerstvo financií aj pri zdanení
hazardu. Nové budú pravidlá pre zdanenie videohier, elektromechanickej rulety,
kociek a „mimokasínového“ pokra, ktorého organizátori doteraz neplatili odvody.
O mariáši ani slovo, hoci ho hrá možno viac ľudí ako komplikovaný poker. Odvody
z pokra neplatia niektoré kluby, ktoré vystupujú ako športové alebo občianske
združenia.
Ministerstvo financií má pocit, že poplatky by nemali byť
pre pokrové kluby likvidačné. Úradníci zároveň tušia, že časť z nich prejde do
„ilegality“. V disente možno začnú hrať aj takí, ktorí doteraz nehrali. Druhá
zmena sa bude dotýkať skupiny hazardných hier, pri ktorých aktuálny
percentuálny odvod nahradí paušálny. Zjednoduší sa kontrola zo strany štátu a
zároveň budú vyššie príjmy.
Teraz prevádzkovateľ hry platí štátu a obci 29 percent z
rozdielu medzi vkladmi a výhrami, po novom to má byť za každé herné miesto
celoročný poplatok. Pri elektromechanickej rulete to bude 1 500 eur, pri
videohrách štyritisíc eur. Hazard a alkohol štátny rozpočet nezachránia.
Vlani štát na spotrebnej dani z liehu, piva a vína vybral
zhruba 8,6 miliardy korún. Hazard priniesol 3,35 miliardy korún. Príjmy
verejného rozpočtu boli zhruba 330 miliárd korún. V tomto roku štát získa z
daní a odvodov o 2,5 miliardy eur menej oproti plánu a deficit verejného
sektora dosiahne okolo šesť percent hrubého domáceho produktu.
Až do penzie
Na vyššie dane vláda odvahu nenájde. Na odvody do Sociálnej
poisťovne zrejme áno, prinajmenšom už teraz uvažuje o zvýšení maximálnej
hranice vymeriavacieho základu pre výpočet sociálnych odvodov. Dnes je
maximálny vymeriavací základ na úrovni štvornásobku priemernej mzdy, teda niečo
vyše 2 892 eur.
Ak by kabinet zvýšil strop na päťnásobok priemernej mzdy,
pocítili by to najviac ľudia s mesačným zárobkom nad 3 615 eur. Tým by mesačne
stúpli odvody takmer o 190 eur. Skutočnosť, že zaplatia Sociálnej poisťovni
viac, by však na dôchodku z prvého piliera nepocítili. Do penzie sa totiž
momentálne zarátavajú odvody najviac z trojnásobku priemernej mzdy.
Ministerstvo financií tvrdí, že zlúčenie výberu daní, ciel a
poistných odvodov, ktoré pripravuje, bude znamenať aj úsporu verejných financií.
„Len tak môže dôjsť aj k poklesu odvodov. Okamžité zníženie odvodov z dôvodu
nárokov na verejné financie nie je možné,“ informoval hovorca ministerstva
Miroslav Šmál.
A just nie
Monitorovací výbor pri ministerstve hospodárstva navrhol ako
jedno z opatrení paušálnu daň pre živnostníkov s ročným obratom do 50-tisíc
eur. Ochota rezortu hospodárstva však stačiť nemusí. Ministerstvo financií
hovorí návrhu nie. Paušálna daň už na Slovensku v minulosti platila.
Podnikatelia pri nej mali jednoduchšiu evidenciu činnosti, nemuseli napríklad
viesť účtovníctvo.
Daň štátu platili ako určené percento z dosiahnutého hrubého
príjmu, sadzba bola nastavená v závislosti od jeho výšky. J. Počiatek sa
viackrát vyslovil proti znižovaniu daní, ktoré navrhovala aj opozícia. Naopak
pripustil, že daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku by v budúcnosti mohlo
stúpnuť.
Svoju úvahu zdôvodnil hospodárskou krízou, ktorá výrazne
znížila príjmy štátu. „Príčinu návrhov na rast daní a odvodov podnikatelia
vidia v priveľmi expanzívnej rozpočtovej politike a neochote vlády šetriť,“
uviedla Republiková únia zamestnávateľov v tlačovej správe.
Kde si, inšpirácia?
Európske krajiny, lepšie povedané ich vlády, potrebujú
inšpiráciu – inak šetriť nebudú. So železnou pravidelnosťou sa opakuje situácia,
keď dôvodom na úspory vo vládnych výdavkoch je nevyhnutnosť. Predvídavosť sa
nenosí, autority potrebujú poriadny stimul, najlepšie krízu. Nedávno lotyšský
parlament schválil najrozsiahlejšie škrty výdavkov zo všetkých krajín EÚ v sume
714 miliónov eur, čo je zhruba desať percent celkových verejných výdavkov.
Medzinárodný menový fond podmienil týmto krokom uvoľnenie
pomoci 7,5 miliardy eur. Tento balík predstavuje 32,4 percenta lotyšského
hrubého domáceho produktu v roku 2008. Veľká suma peňazí potrebná na ukončenie
hrozby kolapsu Lotyšska svedčí o rozsiahlych problémoch pobaltskej krajiny,
donedávna označovanej za ekonomického tigra.
Výdavky sa dotkli všetkých, zdravotníctvo a sociálnu sféru
nevynímajúc. Minister zdravotníctva preto podal demisiu. Najviac pozornosti
vyvolalo plošné desaťpercentné zníženie dôchodkov, či 70-percentné zníženie
dôchodku pracujúcim dôchodcom. Platy štátnych zamestnancov klesnú o dvadsať
percent. Minimálnu mzdu určili na dvesto eur, teda o 58 eur menej ako predtým.
Podobné kroky na Slovensku by znamenali napríklad pri
platoch štátnych zamestnancov zhruba 424 miliónov eur. To je sedem národných
futbalových štadiónov alebo iných potrebných vecí. Slovensku nehrozí
osemnásťpercentný pokles výkonnosti ekonomiky, čo však neznamená, že nemusí
šetriť.
Do verejných rozpočtov, najmä do štátneho, pritečie menej
peňazí, čo logicky spôsobí menšie výdavky. Minimálna mzda sa napríklad v tomto
roku zvýšila z 268,9 na 295,5 eura, platy v štátnej správe sa neznížili.
Slovenský prístup ku kríze zjavne nevyznáva dogmu úspor.
Do štátneho rozpočtu na rok 2009 zakomponovali, napriek
zreteľným správam o hospodárskom spomaľovaní, o dvanásť percent vyššie výdavky
ako v predchádzajúcom roku. Vláda sa naopak rozhodla ekonomiku podporiť
verejnými investíciami, čo je len eufemizmus pre bohapusté rozhadzovanie. V
konečnom dôsledku – a pomyselný koniec vôbec nie je v nedohľadne – to znamená
zadlžovanie budúcich generácií. Veľký vnútorný a najmä vonkajší dlh sú dobrými
dôvodmi na zvyšovanie daní.
Zlé správy
Hrubý domáci produkt,
čo je meradlo výkonnosti ekonomiky, klesne v tomto roku do záporných čísel.
Podľa INNES, Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdie, to znamená „návrat“ do
roku 2007. „V porovnaní s rokom 2007 však kabinet plánuje minúť o takmer štvrtinu
peňazí viac. V čase krízy naozaj nezvyčajný prístup hospodára s našimi daňami a
budúcnosťou.
Asi ani samotné
ministerstvo financií neprekvapilo, že pozorované daňové výnosy ďaleko
zaostávajú za ich očakávaniami. V rovnakom období roka – k začiatku júna –
vláda na daniach tento rok vyzbierala o tretinu menej očakávaných daňových
príjmov než vlani. Uplynulo 42 percent z kalendárneho roka a štát na daniach
vyzbieral len 31,5 percenta z toho, čo si na celý rok predsavzal. To je zlá
správa pre verejné financie a aj pre vládu,“ píše v jednej analýze Radovan
Ďurana z inštitútu.
Vláda z nepochopiteľných príčin odložila revíziu rozpočtu na
september. Šetriť pritom mala začať dávno, a už po prvom štvrťroku bolo
neskoro. „Pritom platí, že každé euro,
ktoré do septembra minieme, už nebudeme môcť ušetriť,“ hovoria ľudia z INNES.
Apokalyptické predpovede o rozvrate
verejných financií sa zrejme nenaplnia, vláda si na sľubované vianočné dôchodky
či na nových päťtisíc pracovných miest na vidieku požičia.
Ostatne, opäť sa môže
schovať za správy o rekordných deficitoch z iných, aj tých najsilnejších krajín
únie. Nárast deficitu verejných financií však nie je dobrou správou pre
občanov.
Falošná solidarita
Kríza „vyprodukovala“
veľa poškodených ľudí a atmosférou strachu zvýšila priestor pre záchranársku
rétoriku, do ktorej sa balia podivné činy. „Príkladov je mnoho,“ hovorí Juraj
Karpiš z INNES a pokračuje: „Ľavicová vláda zoberie desiatky miliónov eur na
daniach slovenskému zamestnancovi, ktorý sa už trasie pred rastúcou nezamestnanosťou
a pošle ich cestou šrotovného kapitalistovi vlastniacemu automobilku v Nemecku
alebo vo Francúzsku.
A s vážnou tvárou
tento krok obhajuje solidaritou so západoeurópskymi ekonomikami. Slovák
zarábajúci pod priemerom Európskej únie sa rozhodol byť solidárny s ekonomikami
najbohatších krajín sveta? Samozrejme, nejde o slovenské špecifikum.
Záchranárov za cudzie je po celom svete neúrekom.“
Komu, kedy, koľko
Znižovanie výdavkov vláde ide ťažko, preťažko. Keby to
nebola pravda, nesedel by minister dopravy pri stole za 250-tisíc korún, čo je
iba lapália oproti iným výdavkom. Viac ako sedemdesiat miliónov eur na
futbalový štadión alebo investičný stimul na výstavbu lyžiarskeho vleku kdesi
na Orave nepôsobia ako úsporné opatrenia.
Minister J. Počiatek sľubuje, že „ukážeme v budúcoročnom
rozpočte extrémne šetrenie. Cez to už naozaj nebude možné ísť. Nastúpime naozaj
s veľmi radikálnymi škrtmi v rezortoch, avšak nesmie byť dotknutý sociálny
štandard obyvateľov“.
Doteraz urobila vláda na strane výdavkov len symbolické
opatrenia ako skresanie nákupov áut a kopírok. „Výdavky sme výraznejšie
neznížili,“ pripustil J. Počiatek s tým, že Slovensko je v podobnej pozícii ako
mnoho ďalších európskych krajín, ktoré porušia pravidlá o trojpercentnom
schodku verejných financií.
Je nezodpovedné, ak vláda nešetrí pri prudkom poklese
príjmov, ale naopak, zvyšuje svoje výdavky. Nezodpovedné a škandalózne sú aj
predražené verejné tendre, korupcia a klientelizmus. Výsledkom je zhoršovanie
morálky a nárast dlhu, ktorý zaťaží našu budúcnosť.
Výdavkom chýba transparentnosť. To znamená elektronické
aukcie, vylúčenie rôznych nástenkových tendrov a tendrov šitých na mieru
jednému uchádzačovi, zverejňovanie zmlúv aj faktúr na internete. Mala by tiež
zastaviť prudké zvyšovanie výdavkov na mzdy v štátnej a vo verejnej správe.
Zároveň by mala vláda pracovať na dlhodobých reformách, ktoré zaplátajú deravý
odvodový systém, zlepšia podnikateľské prostredie či zdravotníctvo.
Inšpirujúci je americký príklad. Portál USAspending.gov
detailne mapuje kontrakty vlády, granty, pôžičky. Občania majú prehľad, ktorý
štát urobil koľko transakcií a v akom objeme, dokonca aj s kým. Dvaja najväčší
kontraktori americkej federálnej vlády v roku 2009 sú výrobcovia lietadiel
Lockheed Martin a Boeing. Informácie na stránky nedávajú aktivisti, ale vláda a
dokonca zo zákona.
Profit,
30.07.2009 / Eduard Žitňanský
