Prítomnosť elektriny vyrobenej z hnedého uhlia
vyvoláva na trhu ilúziu dostatku, čím sa obmedzujú možnosti nových investorov
do výroby elektriny na vstup na trh, povedal pre Trend dňa 20.8. 2009 Radovan
Ďurana z INESS.
Štyria baníci zomreli v roku 2006 pri závale v hnedouhoľnej
bani v Novákoch. Začiatkom ďalšieho roka zavalil kus uhlia pracovníka v bani
Dolina pri Veľkom Krtíši. Zosuv horniny zabíjal aj v bani v Nižnej Slanej. V
roku 2007 i o rok neskôr. Pred pár mesiacmi prišiel o život ďalší baník. Opäť v
Novákoch. Po prepočte na objem vyťaženého uhlia na Slovensku vychádza, že za
posledné roky bolo každých 700- až 800-tisíc ton suroviny vykúpených jedným
ľudským životom. Podobne ako v Číne – symbole neľudských pracovných podmienok
baníkov. A to ešte do počtov nevstúpila dvadsiatka obetí minulotýždňového
výbuchu v bani Handlová. Stojí zato držať pri živote takýto biznis?
Sociálne bane
V ideálnom prípade by spoločnosť takúto dilemu riešiť
nemusela. Odpoveď by závisela od záujmu investora a jeho schopností nájsť a
zaplatiť dostatok pracovníkov ochotných v podzemí podstúpiť vysoké riziko. A
najmä od reálneho dopytu po hnedom uhlí. Ak by bol hnedouhoľný biznis odkázaný
len na takéto jednoduché ekonomické počty, na Slovensku by v súčasnosti nemusel
existovať. Lenže do vzorca o ponuke a dopyte vstúpil štát.
Ešte za socializmu sa plánovači rozhodli umiestniť medzi
Strážovské vrchy a Vtáčnik veľkého výrobcu elektriny. Novácka tepelná
elektráreň pohlcuje práve hnedé, na energiu chudobnejšie a neekologické uhlie z
okolitých baní. Energia, ktorú vyrába, je v porovnaní napríklad s atómovými
zdrojmi drahšia. A je, prinajmenšom, otázne, či by o ňu niekto mal záujem nebyť
pokynov od politikov. Teraz nie tých zo socializmu, ale tých, čo sedeli vo
všetkých porevolučných vládach. Prestať dotovať ťažbu hnedého uhlia a
zabezpečovať odbyt nováckej elektrárni sa neodhodlala žiadna. Projekt sociálnej
ťažby z čias Vladimíra Mečiara prežil aj za pravicových vlád Mikuláša Dzurindu.
Súčasný premiér Robert Fico sľubuje podporu baníckej profesii programovo.
Logika je jednoduchá. V Hornonitrianskych baniach Prievidza
(HBP), najväčšej banskej firme na Slovensku, má v súčasnosti prácu zhruba 4 200
ľudí. "Od baní očakávame, že budú mať dobré hospodárske výsledky, ktoré im
umožnia poskytnúť baníkom silné sociálne programy," rečnil premiér pred
vyše dvoma rokmi. Vtedy sa bane borili s problémom, kde nájsť skúsených
zamestnancov. Pomáhali si ľuďmi z Rumunska. "Žiaľ, dnes má navrch opäť
zamestnávateľ," sťažuje sa banícky odborársky predák Ľubomír Novák. Baníci
pracujúci pod zemou zarábali v prvom polroku tohto roka 843 eur mesačne, čo je
zhruba pätinu nad národným priemerom. Ľ. Novák tvrdí, že firma by zvládla i
vyššie mzdy a aj nových zamestnancov. Samozrejme, za predpokladu, že sa nebude
znižovať ťažba. Ešte prednedávnom by si aspoň časť baníkov vedela nájsť prácu
inde. Dnes, keď kríza katuje pracovné miesta v celom hospodárstve, by ukončenie
ťažby znamenalo, že väčšina z nich by sa v málo perspektívnej doline hlásila na
úradoch práce. Otázka je, či so zachovaním pracovných miest nie je spojené
neúmerné riziko. Za ostatné tri roky zomrelo pri banských nešťastiach na
Slovensku 28 ľudí. Čo znamená jeden stratený život na necelých dvesto baníckych
pracovných miest so "silným sociálnym programom".
Vzájomná odkázanosť
Udržanie zamestnanosti na hornej Nitre, samozrejme, nie je
jediný prínos baníctva. Zhruba 90 percent produkcie HBP končí v peciach
nováckej tepelnej elektrárne, z ktorej vychádza približne sedem percent domácej
produkcie elektriny. Jej kotly sú uspôsobené práve na spaľovanie hnedého uhlia,
ktoré je v porovnaní s čiernym energeticky chudobnejšie. Kvalitnejšia surovina
z dovozu by ich roztrhala.Úvahy o alternatívnom dovoze hnedého uhlia napríklad
z Poľska alebo z Česka narážajú na počty. Pred vyše piatimi rokmi elektrárne
vypísali medzinárodný tender na dodávku hnedého uhlia. Podľa ekonomického
riaditeľa HBP Daniela Rexu žiadny z vyše pol tucta uchádzačov nedokázal
ponúknuť lepšiu cenu a garantovať objem dodávok. A už vôbec nie v prípade, ak
by elektráreň musela dlhší čas vyrábať na plný výkon. Pri plnom výkone sa v nej
spáli 12-tisíc ton suroviny denne. Pre dodávateľa by to v takom prípade
znamenalo povinnosť vyskladniť a doručiť zhruba 240 vagónov. Logisticky náročná
a drahá úloha. "Hnedé uhlie je komodita, ktorá sa neobchoduje na burze,
pretože vzhľadom na nízku energetickú efektívnosť sa ho neoplatí dovážať na
dlhšie vzdialenosti," vysvetľuje D. Rexa. Bane teda nemajú význam bez
Novák a elektrina z Novák by bola bez hornonitrianskych baní možno ešte
drahšia.
Vo verejnom záujme
Lenže Slovenské elektrárne si logistickou matematikou a
prepočtami, či sa im oplatí v Novákoch vyrábať elektrinu a nakupovať pre ňu
slovenské hnedé uhlie, hlavu lámať nemusia. "Otázka je bezpredmetná, keďže
uhlie odoberáme vo všeobecnom hospodárskom záujme," odbil úvahy o možnosti
nákupu hnedého uhlia zo zahraničia hovorca podniku Juraj Kopřiva. Elektrárňam
prikazuje vyrábať elektrinu v Novákoch z domáceho hnedého uhlia ministerstvo
hospodárstva, odvolávajúc sa na spomínaný "verejný záujem". Bez
takejto štátnej intervencie v prospech domáceho uhlia by HBP mohli podnikanie
zabaliť. Ťažko by produkciu umiestňovali na trhoch okolitých krajín. Nielen pre
spomínanú finančnú náročnosť prepravy na väčšie vzdialenosti, ale aj preto, že
za hranicami jesto viac a spravidla i kvalitnejšieho hnedého uhlia.Keďže v
Novákoch sa elektrina vyrába drahšie ako v iných prevádzkach, na účty za Nováky
sa Slovenským elektrárňam skladajú spotrebitelia v cenách elektriny – v tarife
za prevádzku systému. Tieto prirážky sú súčasť poplatku vyberaného
distribučnými spoločnosťami. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ju na
tento rok určil na úrovni približne 2,7 eura za megawatthodinu. To sú zhruba
dve percentá ceny, ktorú platí konečný spotrebiteľ. Okrem uhlia sú v tarife za
prevádzku systému síce zahrnuté aj náklady na obnoviteľné zdroje, väčšia časť
týchto peňazí putuje na účty elektrární ako kompenzácia za drahšiu výrobu v
Novákoch. Ročne ide o približne 40 miliónov eur. Podstatná časť podpory
baníctva teda nejde priamo z daní. Ale cez skryté "zdaňovanie" v cene
elektriny.
Z rozpočtu
Okrem kompenzácií cez cenu elektriny pomáhajú súkromným
baniam aj priame štátne subvencie. V dotačnom programe schválenom v roku 2002,
ktorý sa skončí na budúci rok, sa pre firmu vyčlenilo takmer 21 miliónov eur
(po prepočte konverzným kurzom). Väčšina týchto peňazí sa už vyčerpala. Na
tento rok dostali bane dotáciu bezmála päť miliónov eur. Dotovanie banských
firiem umožňuje do roku 2010 aj legislatíva Európskej únie. Členské štáty môžu
banským firmám prispieť na presne určené aktivity a investície tridsiatimi
percentami z oprávnených nákladov. Z týchto zdrojov teda firma nemôže sanovať
prebiehajúcu ťažbu. Využíva ich hlavne na jej rozširovanie. Nemalé peniaze tento
rok zhltlo napríklad preloženie toku rieky Nitry nad perspektívnym ložiskom.
Dotácie išli tiež na budovanie nového kostola namiesto starého, ktorý stál v
ceste hnedému uhliu. Ekonomický riaditeľ HBP odmieta, že by firma s
minuloročnými výnosmi na úrovni 129 miliónov eur bola existenčne závislá od
štátnej pomoci. Napríklad otvorenie najnovšieho ťažobného úseku stálo firmu v
starej mene zhruba miliardu korún. Väčšinu z toho si podnik zafinancoval z
vlastného vrecka alebo z úverov. No D. Rexa priznáva, že bez štátneho príspevku
by bane museli postupne obmedzovať ťažbu. "Spomalil by sa rozvoj
firmy," upozorňuje. O prácu by podľa neho prišlo niekoľko stoviek
zamestnancov.
Energetická
(ne)bezpečnosť
HBP sú od čias mečiarovskej privatizácie čisto súkromná firma.
Na prvý pohľad je väčšinový vlastník zamestnanecká akciová spoločnosť. No v
skutočnosti podnik kontroluje úzky okruh vrcholových manažérov okolo
generálneho riaditeľa a šéfa predstavenstva Petra Čičmanca. K otázkam v
súvislosti s vlastníckou štruktúrou firmy sa pre médiá vyjadrovať nechcel.
Viacero ľudí so znalosťou problematiky TRENDU potvrdilo, že je faktický majiteľ
baní. Akcie podniku drží podľa médií aj zhruba 1 900 zamestnancov. Už pri
kreovaní akciovky boli zamestnanci oproti manažmentu či technicko-hospodárskym
pracovníkom v nevýhode. Vyššie pozície dostávali viac akcií. Že ide o súkromnú
firmu, nezabudol po ostatnej tragédii zdôrazniť premiér R. Fico, ktorý do
problémovej šachty ešte pred dvoma rokmi fáral, sľubujúc podporu. Zo súkromných
baní by sa dalo so štátnou pomocou ťažiť hnedé uhlie približne ďalších dvadsať
rokov. Bez podpory na otváranie nových ložísk možno o polovicu kratšie, tvrdí
D. Rexa. Hornonitrianske uhlie je okrem obnoviteľných zdrojov a vody jediná
domáca energetická surovina. Jadrové palivo aj plyn musí Slovensko dovážať z
Ruska. Ako varovala januárová plynová kríza, na obchodných partnerov spoza
východnej hranice sa nedá stopercentne spoľahnúť. Možno silnejší argument na
udržanie ťažby uhlia v slovenských baniach ako jej sociálny vplyv je
energetická bezpečnosť. Toto slovné spojenie sa čoraz častejšie skloňuje aj v
Bruseli. Európska komisia chce od členských štátov, aby časť spotreby energií
pokrývali z domácich zdrojov. V prípade Slovenska to spĺňa – okrem vodných
elektrární a obnoviteľných zdrojov – práve a jedine výroba elektriny v Novákoch
z domáceho hnedého uhlia. Energetici tiež argumentujú, že lepšia bezpečnosť by
sa dala dosiahnuť aj zlepšovaním prepojení so susednými štátmi a zvyšovaním ich
kapacít. Tiež tvrdia, že výroba bázickej elektriny v Novákoch nie je nutná, dá
sa lacnejšie doviezť.
Regulačný zdroj
Bez ohľadu na bruselské kvóty, dôležitosť nováckej
elektrárne nespočíva ani tak v jej sedempercentnom podiele na celkovej
produkcii slovenskej elektriny. Tej je aj vzhľadom na možnosti importu
dostatok. Vláda navyše rozbehla stavbu ďalších atómových zdrojov a pripravuje
sa viacero investícií do paroplynov. Lacnejšiu energiu ako tú z Novák dnes
možno doviezť spoza hraníc. Lenže drahá elektrina z Novák je cenná najmä ako spoľahlivý
zdroj na regulovanie výkyvov v spotrebe. "Podporné služby sa nedajú
doviezť a pre ich zabezpečenie je možno nevyhnutná výroba v Novákoch,"
myslí si člen Inštitútu pre energetickú bezpečnosť a bývalý šéf ÚRSO Ján
Matuský. Podporné služby, teda dodávka prúdu v čase špičky, dokážu poskytovať
aj paroplyny alebo vodné elektrárne. Lenže prvé sú háklivé na diplomatické
nezhody medzi Ruskom a Ukrajinou, druhé na vrtochy počasia. Drahé dotovanie
hnedého uhlia teda nemusí byť úplný ekonomický nezmysel. D. Rexa to prirovnáva
k cene prepravy, ak sa ide kamiónom po diaľnici alebo terénnym autom cez horu.
"Samozrejme, na kilometer sú náklady terénneho auta omnoho vyššie. No
niekedy sa treba vydať cez ten kopec," hovorí. Pripomína napríklad
situáciu z leta 2003, keď podľa neho v extrémnom suchu zachránili Slovensko od
skolabovania siete práve naplno rozbehnuté novácke kotly.
Alternatívy niečo
stoja
Dôležitosť Novák by, paradoxne, mohla stúpnuť aj vtedy, ak
by sa naštartovala výstavba alternatívnych zdrojov. Práve solárne či veterné
elektrárne sú totiž náročné na záložné zdroje schopné kompenzovať výkyvy v
prenosovej sústave. Výnimkou môže byť bioplyn. "Na Slovensku máme
potenciál postaviť približne tisíc megawattov výkonu v bioplynových
elektrárňach," tvrdí J. Matuský. Z toho výkonu je podľa neho možné vyrobiť
buď 8,1 terawatthodiny elektriny, alebo 1,8 miliardy kubických metrov bioplynu.
"V oboch prípadoch to znamená pokrytie tretiny spotreby elektriny alebo
zemného plynu na Slovensku," vyratúva. Lenže masovejšia produkcia bioplynu
by si vyžiadala aj masovejšie dotačné schémy. Päťdesiat miliónov eur ročne,
ktoré idú na hnedé uhlie, by sotva zabezpečili plnohodnotnú náhradu. No práve
ukončenie dotovania neekologického hnedého uhlia by mohlo byť ďalším impulzom
pre nové zdroje. "Prítomnosť
elektriny vyrobenej z hnedého uhlia vyvoláva na trhu ilúziu dostatku, čím sa
obmedzujú možnosti nových investorov do výroby elektriny na vstup na trh,"
myslí si analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. V biznise, ktorý je
pokrivený politickými, strategickými či sociálnymi záujmami, azda trochu
jednoduchá odpoveď. Takou by bolo aj jednoznačné tvrdenie, či je výroba
elektriny z domáceho uhlia pre Slovensko viac prínos ako záťaž. Či riskovanie
životov a nehodové štatistiky na úrovni Číny sú dobrý trade-off za stabilnú
elektrickú sieť a zamestnanosť v regióne. Doterajšie vlády i tá súčasná svojimi
rozhodnutiami ukazujú, že pre nich je otázka vyriešená.
(c) Pavol Kubík, Kristian Slovák
TREND, 20.8. 2009
