Ako povedal Radovan Ďurana z INESS pre Aktuálne.sk
dňa 29.11. 2009, umelé udržiavanie zamestnanosti na náklady budúcich generácií
nie je efektívnym krokom. Vláda by sa mala zamerať na zabezpečenie takej
legislatívy, ktorá umožní ekonomike rýchlo transformovať svoju štruktúru, ktorá
bola budovaná na základe neudržateľnej spotreby v západných krajinách.
Bratislava – Názory odborníkov na nový balíček
protikrízových opatrení zameraných na znižovanie nezamestnanosti a udržanie
zamestnanosti sú nejednoznačné. Môžu pomôcť i deformovať.
Vláda by v stredu mala rozhodnúť o použití zhruba 118
miliónov eur. Rozhoduje sa medzi predĺžením alebo zmiernením podmienok pri
podporách v nezamestnanosti, na druhej strane rezorty navrhli aktívne oparenia
na trhu práce. Patrí medzi ne napríklad zatepľovanie, investičné stimuly, lesné
aj verejnoprospešné práce.
Náklady na ich aplikáciu však ďaleko presahujú deklarovanú
sumu. Preto bude musieť vláda selektovať. Prostriedky na opatrenia budú hradené
presunutím výdavkov niektorých rozpočtových kapitol.
V tejto súvislosti kritizoval postup ministerstva financií
ekonóm Ján Marušinec z MESA 10. Rezort najskôr uzavrel budúcoročný rozpočet a
až potom sa začali hľadať peniaze na ďalšie protikrízové opatrenia, pripomenul.
Mal by to byť mix
Vláda by podľa ekonóma Jána Marušinca z MESA 10 mala riešiť
problém nezamestnanosti, keďže trh práce trpí krízou najviac. Navyše hrozí
zvýšenie miery chudoby.
"Malo by ísť o kombináciu opatrení s väčším dôrazom na
aktívne opatrenia," poznamenal pre Aktuálne.sk. Podstatné však podľa neho
bude hlavne zlepšovanie investičného prostredia a udržanie zdravých verejných
financií, aby firmám nehrozilo zvýšenie daní.
Ekonóm Slovenskej akadémie vied Pavol Kárász uviedol, že
vláda by mala opatrenia skombinovať a aplikovať ich podľa potrieb jednotlivých
regiónov. "Pri podporách v nezamestnanosti by mala vláda ísť iba na
nevyhnutné minimum," povedal pre Aktuálne.sk.
"Nemožno použiť jeden mix hospodárskej politiky pre
celé Slovensko. Treba rozlišovať podľa regiónov. Najmä v tých slabých
oblastiach do úvahy prichádzajú aj opatrenia v oblasti pôdohospodárstva ako
napríklad čistenie lesov a podobne," zdôraznil Kárász pre
Aktuálne.sk.
Radovan Ďurana z
inštitútu INESS tvrdí, že žiadne z navrhovaných opatrení neprinesie udržateľný
rast zamestnanosti. "Preto by sa k týmto opatreniam malo pristupovať veľmi
opatrne. Umelé udržiavanie zamestnanosti na náklady budúcich generácií nie je
efektívnym krokom. Vláda by sa mala zamerať na zabezpečenie takej legislatívy,
ktorá umožní ekonomike rýchlo transformovať svoju štruktúru, ktorá bola
budovaná na základe neudržateľnej spotreby v západných krajinách,"
podotkol pre Aktuálne.sk.
Najefektívnejšie môže byť zatepľovanie
Podľa viacerých oslovených ekonómov a analytikov by mohlo
byť najefektívnejším opatrením navýšenie prostriedkov na program zatepľovania.
Je adresný a môže priniesť dlhodobejšie efekty.
"Z môjho pohľadu majú najväčší význam opatrenia, ktoré
prinášajú efekty v strednodobom horizonte avšak s dlhotrvajúcim efektom,"
konštatoval analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Podľa hlavného analytika Volksbank Vladimíra Vaňa sú
najefektívnejšie tie opatrenia, pri ktorých sú náklady na jedno pracovné miesto
najnižšie. "Rovnako možno za najefektívnejšie považovať opatrenia, pri
ktorých sa podporí zapojenie pracovnej sily do životaschopnej podnikateľskej
aktivity. Ide najmä o pracovné miesta vytvorené vďaka príchodu nových
investorov." uviedol pre Aktuálne.sk.
Ako dodal, nemalo by sa podceňovať riziko deformácie
trhového prostredia. "Z tohto pohľadu sa viac než selektívna podpora
vybraných subjektov javia ako vhodnejšie opatrenia tie, ktoré by sa dotýkali
celého súkromného podnikateľského sektora, napríklad v oblasti odvodov,"
poznamenal Vaňo.
Na predlžovanie podpôr v nezamestnanosti už nie je
najvhodnejší čas, tvrdí analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. Takýto
krok by mal zmysel vtedy, keď sa ľudia chcú zamestnať, ale nevznikajú nové
pracovné miesta. Príliš dlhá doba poberania dávok v nezamestnanosti nemotivuje
ľudí, aby si hľadali prácu.
"Z tohto pohľadu by sa mi zdalo efektívnejšie, ak by sa
takéto opatrenie zaviedlo už začiatkom roku 2009, keď bola situácia na trhu
práce najťažšia a platnosť opatrenia by bola časovo obmedzená, napríklad do
konca roku 2010," podotkol Mušák pre Aktuálne.sk.
Pomoc môže zhatať korupcia
Boj vlády s nezamestnanosťou však čelí viacerým rizikám.
Marušinec poukázal na fakt, že ministerstvo hospodárstva síce chce zaplatiť
príchod investorov a na druhej strane zhoršuje podnikateľské prostredie
napríklad zákonom o strategických podnikoch.
"Ministerstvo hospodárstva by si malo určiť jasnú
stratégiu a malo by zlepšovať podnikateľské podmienky. Nedokážem si predstaviť,
že nejaký normálny investor za súčasnej investičnej klímy prišiel na Slovensko
pod vidinou investičných stimulov od ministerstva hospodárstva," zhodnotil
Marušinec pre Aktuálne.sk.
Rizikom pri aplikácií opatrení zameraných na
znižovanie nezamestnanosti a udržanie zamestnanosti je podľa Kárásza vysoká
miera korupcie a klientelizmu. "Keď na niečo dáte prostriedky, tak by tie
zdroje mali slúžiť na to, na čo boli určené," poznamenal pre Aktuálne.sk.
Ďalšie riziko vidí v tom, že vládne opatrenia sa jednoducho
minú účinkom. "Spustenie každého opatrenia musí byť spojené s adekvátnym
systémom monitorovania a hodnotenia," dodáva Kárász.
Podľa Vaňa je rizikom najmä dopad opatrení na verejné
financie. Zdravé verejné financie môžu byť jednou z našich hlavných výhod a
najdôležitejším protikrízovým opatrením, uviedol.
Aktuálne.sk
| 29.11.2009 | Marek Ročkár
