Pri
čítaní úvah Hansa-Hermana Hoppeho je dobré pripomenúť, akým spôsobom
definuje termín socializmus: Socializmus
je inštitucionalizovanou politikou prerozdelenia vlastníckych práv pôvodných,
prvotných vlastníkov.
Aj vy ste napríklad prvotným vlastníkom hrubej
mzdy, ktorú dostávate za vašu prácu. Z toho vyplýva, že každé zriadenie,
ktoré oficiálne uplatňuje prerozdelenie vlastníckych práv, má „socialistické“
črty. Závisí len od miery rozsahu, v akom sa to deje, či zriadenie nazveme
ako socialistické, alebo so socialistickými prvkami. Aj preto sa Vám možno budú
nasledujúce úryvky z jeho knihy zdať nielen výstižné s ohľadom na
minulý režim, ale do istej miery aj aktuálne pre súčasné usporiadanie:
„Ľudia sa stanú inými osobami s odlišnými
schopnosťami a v prípade náhlej zmeny systému a znovu zavedenia
kapitalizmu sa nebudú môcť okamžite vrátiť k svojim pôvodným osobnostiam
a oživiť svojho starého produktívneho ducha, aj keby chceli. Jednoducho
zabudnú ako na to a budú sa to musieť znovu naučiť, pomaly, a s vysokými
duševnými nákladmi, ktoré museli rovnako predtým znášať pri potláčaní svojich
produktívnych schopností.“
„Byť efektívnejším producentom alebo zmluvným
partnerom sa za účelom postupu
v príjmovej hierarchii stáva irelevantným alebo minimálne menej dôležitým. Naopak je
čoraz dôležitejšie mať schopnosti príznačné pre politika, to jest jednotlivca,
ktorý si prostredníctvom presvedčovania, demagógie a intríg, sľubov, úplatkov
a hrozieb dokáže získať verejnú podporu pre svoju pozíciu.
V závislosti od intenzity túžby po vyšších príjmoch budú ľudia musieť
tráviť menej času rozvojom svojich produktívnych schopností a viac času
pestovaním politického nadania. A nakoľko ľudia disponujú rozdielnymi
úrovňami produktívneho a politického nadania, na vrchol sa teraz dostanú
iní ľudia, takže sa budú v celom v hierarchickom usporiadaní správcov
zvyšovať počty politikov . Pozície od spodných až po tie najvyššie budú
obsadzovať ľudia nekompetentní vykonávať prácu, ktorú by mali robiť. Ak sa
správca vyznačuje nadpriemernými politickými schopnosťami, potom v jeho kariére
nie je prekážkou ani jeho hlúposť, lenivosť, nízka efektivita
či nezáujem. A takýto ľudia sa budú starať o všetky výrobné
prostriedky.“
„…prípad Nemecka je najpozoruhodnejší.
Pri neexistujúcich jazykových rozdieloch, ktoré sú obyčajne najvážnejšou
prirodzenou bariérou emigrácie, sa rozdiely v životnej úrovni medzi dvomi
Nemeckami ukázali byť také veľké a emigrácia z Východu na Západ
nabrala také proporcie, že socialistický režim východného Nemecka musel
nakoniec pristúpiť k poslednému zúfalému kroku a v roku 1961 zavrieť
hranice na Západ úplne. Na udržanie obyvateľstva v krajine musel režim
vybudovať vo svete doteraz nevídaný, takmer 900 km dlhý systém múrov, ostnatých
drôtov, elektrických plotov, mínových polí, automatických strieľní,
hliadkovacích veží atď., s jediným cieľom: zabrániť ľuďom v úteku
pred dôsledkami socializmu ruského typu…“
„Kapitalizmus na rozdiel od prostého
ponechania ľudí, aby robili čo chcú, koordinuje ľudské konanie tým, že núti
ľudí rešpektovať predchádzajúce vlastníctvo užívateľov. Na druhej strane
socializmus, namiesto toho, aby ponechal ľudí robiť to, čo považujú za vhodné,
koordinuje individuálne plány tým, že
plány jedincov alebo skupín jedincov podriaďuje plánom s nimi
nesúhlasiacich osôb alebo skupín osôb, bez ohľadu na predchádzajúce vlastníctvo
a vzájomné výmenné dohody.“
„Keďže výrobné prostriedky nemožno odpredať
alebo je ich predaj príliš komplikovaný, či už pre predávajúceho správcu,
súkromného kupujúceho alebo oboch, neexistuje trhová cena výrobných
prostriedkov, prípadne je tvorba takýchto cien potláčaná a nákladnejšia.
Avšak potom správca (majetku v štátnom vlastníctve) – výrobca zoštátnených
výrobných prostriedkov už nemôže správne určiť konkrétne peňažné náklady
spojené s využívaním týchto zdrojov alebo s akýmikoľvek zmenami v produkčnej štruktúre.“
