Juraj Karpiš z INESS si myslí, že založenie
núdzového fondu nepovedie k tomu, aby sa krajiny správali v rozpočtovej
politike zodpovednejšie. Rozhodnutie poskytnúť pomoc krajinám v problémoch
čiastočne znižuje tlak na politikov týchto krajín pristupovať k
nepopulárnym opatreniam. Som zvedavý na predstavenie opatrení, ktoré majú
zabrániť tomuto morálnemu hazardu, povedal pre SME dňa 10.5. 2010.
Na neplánovanom
stretnutí ministrov financií únie sa hovorilo o tom, že zoskupenie stálo na
pokraji systémovej krízy. Schválili záchranný balík a chystajú sa šetriť.
Ekonómovia sú skeptickí.
BRATISLAVA. Európska únia vytvorí špeciálny núdzový fond na
pomoc krajinám, ktoré nie sú pre vysoké dlhy schopné si požičať peniaze na
finančných trhoch. Má to zabrániť tomu, aby sa dlhová nákaza v eurozóne šírila
z jednej krajiny do druhej.
Po 11 hodinách víkendových rokovaní, ktoré sa natiahli aj
pre zdravotné problémy nemeckého ministra financií, k tomu dospeli
financmajstri členských štátov únie.V núdzovom fonde by malo byť asi 500
miliárd eur. Členovia eurozóny v prípade potreby prispejú do fondu 440
miliardami, zvyšok sa doplatí z rozpočtovej rezervy únie.
Fond sa nenaplní hneď, ale iba v prípade potreby. Keby
nastala, krajiny by požičali fondu peniaze priamo, alebo by vydali špeciálne cenné
papiere, za ktoré by sa zaručili. >
Medzinárodný menový fond má do fondu prispieť asi 250
miliardami eur. Záchranný mechanizmus by mal platiť tri roky. Ministri sa
na ňom zhodli len krátko potom, čo únia aj s MMF odklepla Grécku úver 110
miliárd eur.
Zasa chcú od nás peniaze
V prípade, že by eurozóna bola nútená poskytnúť krajinám v
núdzi celú sumu, Slovensko by podľa stanovených pravidiel malo prispieť takmer
4,5 miliardy eur.
Predbežne sme už pritom sľúbili, že Grécku po prípadnom
súhlase parlamentu požičiame 800 miliónov eur. Záchrannú brzdu v podobe
nového úverového fondu ministri zatiahli potom, ako sa začala zvyšovať hrozba,
že grécka dlhová kríza sa rozšíri aj do ostatných zraniteľných štátov únie.
Najviac sa hovorí o Portugalsku a Španielsku.
„Dokázali sme, že budeme brániť euro, nech to stojí, čo to
stojí," vyslal po stretnutí odkaz finančným trhom eurokomisár pre menové
záležitosti Olli Rehn.
Na stretnutí ministrov financií bola veľmi napätá atmosféra,
opisuje situáciu štátny tajomník ministerstva financií Peter Kažimír. Na
víkendovom rokovaní zastupoval ministra Jána Počiatka (Smer).
„Na summite sa vážne hovorilo o tom, že eurozóna, ale aj
celá únia bola na pokraji systémovej krízy a bolo treba zasiahnuť,"
povedal.Ministri sa cez videohovor niekoľkokrát spojili nielen so zástupcami
Európskej centrálnej banky, ale aj so šéfom Medzinárodného menového fondu. So
záchranným mechanizmom únie súhlasí aj premiér Robert Fico (Smer).
Po mimoriadnom zasadnutí vlády povedal, že v hre je aj stabilita
našich bánk a úspory ľudí. „Považujeme tento postup za nevyhnutný. Boh ochraňuj
Slovensko, keby sme nič neurobili," povedal. Ministri chceli pôvodne
skončiť v nedeľu do polnoci, aby stihli otváranie finančných trhov v Sydney.
Nepodarilo sa im to, stihli však dôležitejšie japonské trhy.
Tie zareagovali na rozhodnutie ministrov s veľkou úľavou. Euro sa posilnilo a
po niekoľkých dňoch strát išli nahor aj akciové trhy.
Trhy: úľava, ale aj skepsa
Analytici varujú, že úľava trhov je len dočasná. Prísľuby
krajín, že dlhový problém niektorého zo svojich členov vyriešia tým, že mu
požičajú peniaze, ktoré si samy musia požičať, nestačí. Ak si únia nezačne
robiť poriadky vo verejných financiách, kríza podobná gréckej by sa mohla
zopakovať v oveľa silnejších rozmeroch.
„Toto všetko stlmí nervozitu na finančných trhoch len
dočasne, ale skôr či neskôr sa vynorí otázka, z čoho chcú zaplatiť tento veľký
záchranný balík, keď všetky štáty musia konsolidovať svoje rozpočty," povedal
pre Bloomberg Venkatraman Anantha-Nageswaran, analytik Bank Julius Baer.
S vytvorením fondu únia plánuje sprísniť rozpočtové kritériá
pre svojich členov, aby sa nezadlžovali tak ako doteraz. Eurokomisia chce nové
pravidlá predstaviť tento týždeň.
Má sa hovoriť aj o pokutách pre tých, ktorí budú
rozhadzovať. Napríklad tým, že by sa krajine siahlo na eurofondy, alebo by sa
jej obmedzili hlasovacie práva.
Analytik inštitútu INESS
Juraj Karpiš si myslí, že založenie núdzového fondu nepovedie k tomu, aby sa
krajiny správali v rozpočtovej politike zodpovednejšie.
„Rozhodnutie
poskytnúť pomoc krajinám v problémoch čiastočne znižuje tlak na politikov
týchto krajín pristupovať k nepopulárnym opatreniam. Som zvedavý na
predstavenie opatrení, ktoré majú zabrániť tomuto morálnemu hazardu,"
povedal Karpiš.
