Dôchodkový systém má zmysel iba vtedy, ak je udržateľný. Vek odchodu do penzie je druhoradý.
Autor je analytik INESS
V štyroch krajinách Európy by mal už v roku 2050 vek odchodu do dôchodku presiahnuť 70 rokov. V Dánsku by mala táto hodnota dosiahnuť 72 rokov.
Predpokladám, že väčšina čitateľov musela po prečítaní týchto riadkov zatlačiť nazad očné buľvy. Možno teraz berie do rúk telefón, aby oznámila svetu, čo za nehoráznosť zase vypustil do sveta známy nepriateľ dôchodcov.
Na Slovensku pritom v roku 2050 hrozí "len" 66-tka. Aj toto číslo desí mnohých, a niet sa čo čudovať, že sa mu venoval aj snem známy generovaním sociálnych opatrení. Je to snem, ktorého sa pravidelne zúčastňujú aj odborári, ktorí majú nepochybne vplyv na nastavenie dôchodkovej politiky. Bohužiaľ nie všetky rady odborárov vedú k udržateľnému dôchodkovému systému.
V nedávnom rozhovore sa jeden z predstaviteľov odborov vyjadril, že Slovensko je snáď jediná krajina, kde dôchodcovia nevedia vopred, kedy pôjdu do dôchodku. Takýchto krajín je pritom v Európe 8 (osem).
Podstatná je doba dožitia
A nejde o "neštandardné" Pobaltie, či "netypický" Balkán. Holandsko, Dánsko, Fínsko ale aj Taliansko, sú krajiny, kde sa dôchodková diskusia vyvíja desiatky rokov a nie je ani ovplyvnená "názormi" Svetovej banky.
Aj v týchto krajinách analytická komunita a politický svet pochopili, že definovať ako cieľ sa nemá vek odchodu do dôchodku, ale doba jeho poberania. Inak povedané, každá generácia bude rovnako dlho na dôchodku, akurát spolu s rastúcou dobou dožitia sa tento dôchodok začne neskôr.
Stačí uviesť, že predpokladaná doba poberania dôchodku od zavedenia 62-ky vzrástla už o 2 roky. Preto sa vek odchodu do dôchodku v týchto krajinách upravuje (alebo bude upravovať) podľa toho, aká je očakávaná doba dožitia.
Tento krok je zásadný pre finančnú udržateľnosť dôchodkového systému. Hoci na Slovensku prebehla stabilizačná reforma ešte v roku 2012, neznamená to, že aj "zreformovaný" systém nebol bez diery.
Básnička minulého tisícročia
Pôvodne bolo treba z daní doložiť skoro 8 percent HDP (6,4 mld. eur) aby bol systém schopný vyplatiť všetky dôchodky, po reforme to bolo už len 1,6 percenta HDP (2,2 mld. eur).
Toto zmenšenie deficitu nastalo práve vďaka posúvaniu odchodu do dôchodku a vďaka zmene valorizácie na dôchodcovskú. A preto každý, kto navrhne zmrazenie odchodu do dôchodku, alebo jeho fixovanie, navrhuje aj prehlbovanie diery v štátnych dôchodkoch. A že nejde o fazuľky je snáď zrejmé každému. Len štedrejšia valorizácia bude v priebehu 7 rokov stáť odhadom miliardu eur.
Z tohto dôvodu škodí aj námietka odborárov, ako môže tavič ísť do dôchodku v 66 rokoch? Zodpovedná vláda by sa mala tejto námietke postaviť tvárou a položiť protiotázku – a kde je napísané, že človek musí v 65 rokoch robiť taviča?
66-tka sa bude týkať ľudí, ktorí majú dnes 35 rokov. Táto a za ňou nasledujúce generácie už vedia, že odborársky ideál celoživotného zamestnania v jednom priemyselnom podniku je básničkou minulého tisícročia. Zodpovedná vláda bude presviedčať verejnosť, že pracovný trh je priestor, kde sa menia nielen pracovné miesta, ale aj získavajú nové zručnosti a vedomosti. Že v nadchádzajúcej dobe bude kľúčové sa prispôsobovať a nie fixovať na staré technológie. Že dôchodkový systém má zmysel len vtedy, ak je ako tak udržateľný a nie vtedy, keď sľubuje nesplniteľné.
SME, link
