Dňa 22. apríla 2026 sme v Pálffyho paláci v Bratislave organizovali medzinárodnú konferencie Free Market Road Show 2026 s podtitulom Regulačný detox – Ako zobudiť spiaci rast.

(Richard Ďurana – riaditeľ INESS – počas úvodného príhovoru.)
Impulzom pre diskusiu bol aj tzv. Draghiho report z jesene 2024, v ktorom Európska únia otvorene pomenovala klesajúcu konkurencieschopnosť. Odvtedy vzniklo viacero iniciatív –omnibus, 28. režim a rôzne ďalšie plány na zjednodušenie byrokracie. Otázkou však zostáva, či sa Európa posunula od plánov aj k reálnym riešeniam.
Konferencia sa zamerala na hľadanie odpovedí:
- Posunuli sme sa od analýz k praktickým krokom?
- Kde leží skutočná zodpovednosť – v Bruseli alebo na úrovni národných vlád?
- Ako odľahčiť podnikateľské prostredie tak, aby sa podporil hospodársky rast?
Slovenský panel
Slovenský panel priniesol pohľady domácich odborníkov:

- Martin Vlachynský – riaditeľ Výskumného centra pre podnikateľské prostredie INESS
Martin Vlachynský rozprával o projekte Byrokratický index, ktorý INESS začal publikovať už pred 10 rokmi. Upozornil zároveň, že doterajšie politiky slovenských vlád nepriniesli žiadny zásadný pokles v miere byrokracie. Popisuje vznik inštitúcií napríklad Bureaucracy Scrutiny Board v rámci EÚ, hovorí tiež o zlepšených postupoch v hodnotení byrokratických nákladov. Vyjadril svoj skepticizmus k tomuto snaženiu v EÚ, keďže politici sú odmeňovaní za to, že niečo alebo niekoho „ochránia“ a nie oslobodia. Zároveň existujúce byrokratické štruktúry brzdia tento proces. Viac by pomohlo zavedenie stropu byrokracie, vyššie využívanie sunset clause (zákony prijímať na dobu určitú), taktika one in two out nie je dostatočne efektívna. V legislatívnom procese by sme mali mať funkciu Antibyrokrata, ktorý by bol odmeňovaný za to, že by byrokraciu znižoval. Upozornil účastníkov na projekt Byrokratický manifest, ktorý sa INESS s partnermi snaží propagovať aj v Bruseli prostredníctvom siete 4liberty. Viac si pozriete v jeho prezentácii tu.

- Vladimír Šimoňák – štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR
Vladimír Šimoňák hovoril o snahe Ministerstva hospodárstva brzdiť rast byrokracie, tvrdí, že toto je v genetickej výbave ministerstva. Kriticky sa vyjadril k veľkým očakávaním Draghiho správe. Filozofia EK, regulovať lepšie a nie menej, nemusí priniesť benefity. Z Draghiho správy sa stal akýsi fetiš. Pripomenul však Lisabonskú stratégiu, na ktorú sa ale potichu zabudlo. Draghiho správu vidí na podobnej trajektórii. Omnibusy nepovažuje za konštruktívne riešenie, ale ako pokus kávovou lyžičkou riešiť záplavu rozvodnenej rieky. Namiesto rušenia regulácií dochádza k ich odkladaniu, alebo len ich parametrickému obmedzeniu. Priznal sa k istej frustrácii, energia Draghiho správy sa stratila. Upozornil, že väčšina regulácií vzniká nie politickou cestou ale administratívnou cestou (EK). Šancu na menej regulácií vidí v aktivite členských štátov, ktoré sa „naučia“ povedať nie vznikajúcej legislatíve na EÚ úrovni. Upozornil tiež na stránku zlepsipodnikanie.mhsr.sk (momentálne nefunkčná kvôli kyberútoku), kam môže verejnosť posielať svoje námety na obmedzenie regulácií.

- Robert Spišák – viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov
Robert Spišák vo svojej prezentácii upozornil na vnútorné motivácie štátu a byrokratov vytvárať a nerušiť regulácie. Citoval Ronalda Coasea, a upozornil na skutočnosť, že štát a byrokrati ignorujú skutočnosť, že podnikatelia sa dokážu na trhu dohodnúť aj bez regulácie. Vo svojom príspevku si pomohol dvomi Parkinsonovmi zákonmi „Práca sa rozrastá tak, aby vyplnila čas určený na jej dokončenie“ a „Úradníci vytvárajú prácu jeden pre druhého“. Uviedol konkrétne príklady zbytočnej administratívnej záťaže vyplývajúcej z nezmyselného goldplatingu, ktorý sa však týka nielen štátnych ale aj podnikateľských byrokratických procesov. Uviedol praktický príklad z podnikania v Indii, kde miestni predstavitelia nevedeli pochopiť, aký je zmysel stavebného povolenia, keďže na stavebnom úrade nemôžu pôsobiť najšikovnejší stavební technici. Jeho príspevok určite stojí za zhliadnutie, prezentácia je dostupná tu.
- Ján Solík – prezident Združenia podnikateľov Slovenska
Ján Solík upozornil, že aj obmedzenia one in two out neprinášajú skutočný efekt, ktorý bol sľubovaný, nakoľko sa táto podmienka týka len 20% regulácií, ktorým podliehajú podnikatelia na Slovensku. Takisto expost hodnotenia zákonov skončili skôr ako slohové cvičenia, lebo zodpovedné ministerstva nemusia prijať nápravné opatrenia, ak Ministerstvo hospodárstva zistí v prijatých zákonoch regulačné nedostatky, či dodatočné náklady. Aj on upozornil na goldplating a ako aktuálny príklad uviedol efaktúru, ktorú slovenská vláda chce zaviesť skôr, ako to požaduj legislatíva EU. Bez zmeny prístupu k reguláciám, ktorý by skutočne viedol k debyrokratizácii, sa stav nezmení. Potrebné je zaviesť sunset clause a zaviesť jednotné pravidlá pre všetkých podnikateľov, nezvýhodnňovať špeciálnym režimom malé firmy, aby sa firmy nebáli narásť. Navrhuje tiež obmedzenie legislatívnej aktivity poslancov, ktorých legislatívne návrhy často ignorujú otázku regulačnej záťaže. Rovnako apeluje na Ústavný súd SR, aby zasiahol a došlo tak k obmedzeniu schvaľovania zákonov v skrátenom konaní, ktorých je v poslednom čase výrazne viac.
Diskusia sa sústredila na konkrétne bariéry v slovenskom prostredí a možnosti ich odstránenia.
Záznam zo slovenského panelu si môžete pozrieť TU.
Medzinárodný panel

(Radovan Ďurana – moderátor medzinárodného panelu)
V medzinárodnom paneli vystúpili:

- Zdeněk Neužil – právny analytik a manažér projektu Byrokratický detox, Hospodárska komora Českej republiky (Česká republika)
Zdeněk Neužil vo svojej prezentácii popisál zložitosť byrokratického sveta v Českej republike, ale zároveň predstavil nástroje, ktoré by mali zvrátiť tento stav a postupne viesť k obmedzovaniu byrokratickej záťaže na minimum. Týmto nástrojom je antibyrokratický zákon, ktorý by mal byť čoskoro prejednávaný v parlamente ČR. Jeho prezentáciu nájdete tu.

- Marcin Chmielowski – Public Affairs & Public Policy Analyst (Poľsko) Public Policy Analyst, Freedom and Entrepreneurship Foundation (Poľsko)
Marcin vo svojej prezentácii okomentoval výsledky hospodárskeho rozvoja v Poľsku, pričom opäť spomínal meno Lezska Balcerowicza, bez ktorého by zrejme Poľsko nebolo tam kde je dnes. Hospodárske úspechy Poľska sú výsledkom predovšetkým intenzívnej ekonomickej aktivity a geografickej polohy pri Nemecku. Deregulácia ako taká, k rastu prispela ale, nie je jej hlavným zdrojom. Marcin uviedol – že Poliaci sú majstri v hľadaní výnimiek v zákonoch, či v platení daní, ale tento postup je ekonomicky nákladný. Za potrebné označil zmeny v daňových zákonoch a obchodnom práve. Jeho prezentáciu nájdete tu.

- Petar Ganev – hlavný ekonóm, Institute for Market Economics (Bulharsko)
Jednotný trh je kľúčovým faktorom integrácie Európskej únie a zároveň jej základným nedostatkom. Rezervy v liberalizácii jednotného trhu, predovšetkým v službách, by pomohli výrazne zvýšiť ekonomický rast. Aj 28. režim, o ktorom teraz diskutuje EÚ je však spornou otázkou. Tá spočíva v tom, či sú krajine ochotné sa vzdať časti daňových výnosov, prípadne regulácii trhu práce.

- Petra Reszkető – senior analytička, Budapest Institute (Maďarsko)
Petra Reszkető vo svojom vystúpení popísala výsledky výskumu, ktorý sa v Maďarsku a ďalších krajinách EÚ medzi firmami uskutočnil v roku 2018. Jej prezentácia, dostupná tu, obsahuje zaujímavé informácie o podiele nákladov na dodržiavanie daňových zákonov v porovnaní s celkovými tržbami. V danom roku malo Poľsko najvyššie náklady, na druhom mieste bolo Maďarsko, tretie Slovensko s podielom takmer 3%. Vo svojej prezentácii ďalej popisuje, aký podiel firiem outsourcuje tieto výdavky, a popísala, ako maďarska vládza zriadila VIP oddelenie Finančnej správy, aby znížila tieto náklady pre veľké firmy v Maďarsku. Viac v jej prezentácii tu.

- Barbara Ochotnická – ekonomická radkyňa, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku
Barbora Ochotnická upozornila na dôležitý datapoint z Draghiho správy, podľa ktorého je v EU 4x viac regulácií ako v USA. Vo svojej prezentácii popísala iniciatívu EK na zjednodušenie legislatívy a regulácie. Cieľom je do konca mandátu tejto komisie znížiť regulačnú záťaž o 25% a celkovo usporiť náklady firmám vo výške 37 mld. eur. Európska komisia pripravuje desať balíkov zjednodušenia byrokracie a regulácií s názvom Omnibus, štyri už boli zverejnené.
Diskusia sa venovala najmä európskym deregulačným iniciatívam, ich limitom a rozdielom medzi jednotlivými krajinami.
Záznam z medzinárodného panelu si môžete pozrieť TU.
Konferencia sa uskutočnila s podporou partnerov:
- Austrian Economic Center
- Friedrich Naumann Foundation for Freedom – Central Europe
- Republiková únia zamestnávateľov
- Nadácia EPH
Ďalšie fotografie z konferencie si môžete pozrieť tu:





