Investičné stimuly sú nástroje porušujúce trhové princípy. Tento fakt si uvedomuje väčšina ekonómov aj politikov, no zároveň sú obhajované ako nevyhnutné a relatívne lacné opatrenia na postrčenie ekonomiky vpred, či vyhrávanie medzinárodných súbojov o veľké súkromné investície.
Teoretické rozpracovanie témy investičných stimulov je dostupné v publikácii z roku 2013 pod názvom Investičné stimuly – Tvorba nových hodnôt alebo prerozdeľovanie existujúcich? Čitateľ v nej nájde aj spracované dáta o stimuloch za obdobie 2002 – 2012. Ďalšiu sadu dát sme spracovali v roku 2017. Aktuálne prichádzame s novou publikáciou Investičné stimuly v rokoch 2017- 2022.
Jej hlavné zistenia:
- V rokoch 2017- 2022 sa udelilo 75 investičných stimulov v celkovej hodnote vyše 272 miliónov eur na projekty, ktoré mali vytvoriť dokopy 9 575 pracovných miest.
- Priemerný náklad na jedno vytvorené pracovné miesto bol 28 524 eur.
- Priemerná výška oprávnených investičných nákladov dosiahla približne 21,5 milióna eur.
- Priemerná výška investičného stimulu presiahla sumu 3,6 milióna eur, teda cca 17 % z oprávnených investičných nákladov. Jeden investičný stimul mal v priemere vytvoriť 128 pracovných miest.
- Relatívne náklady na investičné stimuly v porovnaní s predchádzajúcim obdobím klesli. Za sledované obdobie dosiahol podiel investičných stimulov 1,62 % objemu peňazí vybraných na dani z príjmu právnických osôb.
- Košický a Trnavský kraj získali najväčší objem investícií. Každý stimuloval za sledované obdobie investície v hodnote takmer 360 miliónov eur.
- Kým analýza dát z rokov 2002- 2016 odhalila, že viac než 75 % objemu investičných stimulov išlo do okresov s podpriemernou nezamestnanosťou, za roky 2017- 2022 počtom “zvíťazili” okresy s nadpriemernou nezamestnanosťou. Smerovalo tam celkovo cez 53 % štátnej pomoci.
Politika investičných stimulov napriek našej kritike pokračovala aj v období 2017 – 2022. Oproti minulosti prišlo však k ich výraznejšiemu nasmerovaniu do okresov s nadpriemernou nezamestnanosťou. Konkrétne parametre udelených stimulov (najmä stimul na jedno pracovné miesto) sú však naďalej veľmi premenlivé, postavené viac-menej na náhode, teda na tom, aké investície sú práve na stole.
INESS naďalej zdôrazňuje potrebu prejsť od stimulovania vybraných „víťazov“ prostredníctvom investičných stimulov k zlepšovaniu podnikateľského prostredia ako celku, ktoré pomôže plošne domácim aj zahraničným firmám na Slovensku, starým aj práve začínajúcim.
