Školstvo

Štyri voľby, nové poradie a veľa nervozity. Takto dnes vyzerá boj o stredné školy (+ dôležité termíny)

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Pri tak citlivej veci musí byť systém kontrolovateľný, spätne overiteľný a dôveryhodný v očiach verejnosti. A práve to je momentálne hlavný problém ePrijímačiek na Slovensku.“

Celý článok zo dňa 16.3.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Investovanie

8. Kedy zlato nakupovať a kedy predávať?

Juraj Karpiš, INESS:

„Do zlata sporím časť kúpnej sily už 16 rokov. Prednášam o ňom 13 rokov. Zaujímavé je, že na rozdiel od supermarketu ľudia pri finančných aktívach a zlate nemajú radi zľavy. Za tie roky som si všimol, že najviac záujmu je o zlato v časoch, keď je drahé. Naopak, keď je vo výpredaji, nikoho nezaujíma a tí, čo ho majú, si myslia, že spravili chybu. Ani pri nákupe zlata netreba podľahnúť emóciám strachu a chamtivosti.

Od 70. rokov, odkedy bolo zlato zbavené oficiálnej funkcie peňazí, je pre jeho cenu charakteristická vysoká volatilita. Volatilita výnosov zlata, meraná štandardnou odchýlkou, je od roku 1975 o 50 % väčšia než volatilita akcií. Medzi nominálnym vrcholom ceny zlata v septembri 2011 a dnom v decembri 2015 zlato stratilo v amerických dolároch približné 43 % kúpnej sily. Ak doláre upravíme o cenovú infláciu, je to o niečo viac – 45 %. Hodnota zlata vyjadrená v eurách pri zohľadnení cenovej inflácie stratila medzi posledným vrcholom v septembri 2011 a decembrom 2013 35 % kúpnej sily.“

…

Celý komentár zo dňa 16.3.2026 si môžete prečítať na Blog.SME, tu.

Geopolitika, zlato aj kryptomeny: Čo hýbe svetom v roku 2026?

Juraj Karpiš, INESS:

„Cena zlata často predbieha samotné geopolitické udalosti, pretože trh do nej započítava očakávania budúceho vývoja.“

Celý článok zo dňa 17.3.2026 si môžete prečítať na Kryptomagazin, tu.

9. Aby zlatá poistka fungovala

Juraj Karpiš, INESS:

„Predstavte si tento scenár. Na trhoch náhle vyprcháva viera, že to ešte môže dobre dopadnúť. Vysoká nezamestnanosť, absencia ekonomického rastu, ekonomika plná zombie firiem závislých od dotácií členských štátov buď v podobe „Kurzarbeit“ platieb, alebo rovno záchranných balíčkov. Prudko začnú rasť úroky najmä na talianskom a španielskom dlhu. Taliansko sa dostane do akútnej hrozby defaultu. Nákupy ECB talianskych dlhopisov ešte zrýchlia už i tak vysokú cenovú infláciu. Nepodarená intervencia centrálnej banky ešte zrýchli rast úrokov, a tak Taliansko zbankrotuje.

Nie je všetko zlato, čo obsahuje slovo „zlato“ vo svojom popise. Aby zlatá poistka voči hlbokému riziku naozaj fungovala, je potrebné pred nákupom zlata zvážiť riziká v jeho rôznych podobách. Ako by sa vášmu zlatému mixu darilo v tomto hypotetickom prípade? Koľko zo zlatých ziskov by ste si vedeli uchrániť pred zúfalými politikmi?“

…

Celý komentár zo dňa 20.3.2026 si môžete prečítať na Blog.SME, tu.

Verejné financie

Ako šetrí zlaté vajce štátu: SEPS zaplatí státisíce za zlepšenie imidžu

Radovan Ďurana, INESS:

„SEPS má ako monopolný poskytovateľ svojich služieb špecifickú komunikáciu s limitovanou skupinou klientov a odbornou verejnosťou.“

„SEPS by mal tento výdavok zdôvodniť, pretože za každým jeho výdavkom je príjem z prenosových poplatkov, ktoré zaťažujú vo vyššej cene elektriny podnikateľov na Slovensku.“

„Čo sa zmení po zavedení tohto výdavku? Aké sú merateľné ciele?“

Celý článok zo dňa 17.3.2026 si môžete prečítať na SME, tu.

Byrokracia

Štát verí, že tentoraz to vyjde. Riaditelia sa pred zápismi na základné školy boja ďalších chýb

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Štát vytvoril duplicitný systém, ktorý funguje nespoľahlivo.“

„O to menej pochopiteľné je, prečo nahrádzajú už fungujúci EduPage.“

Celý článok zo dňa 17.3.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Nezamestnanosť

Vláda si pri konsolidácii vybrala nesprávne dane, tvrdí rozpočtová rada. Stúpa aj tlak na Sociálnu poisťovňu

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Od mája minulého roka do januára tohto roka pribudlo viac ako 25-tisíc uchádzačov o zamestnanie. A prepúšťanie sa týka aj zaostávajúcich regiónov.“

Celý článok zo dňa 17.3.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Trh práce

Z korporátu k vŕtačke. Elita páli diplomy a mieri k remeslu

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Jasne to potvrdzuje aj dlhodobý pokles mzdového prémiového rozdielu medzi absolventmi VŠ a SŠ. Ten klesá už dvanásty rok po sebe. Kým v roku 2010 zarábal priemerný vysokoškolák približne o 60 percent viac ako stredoškolák, dnes je to už len okolo 40 percent.“

„Umelá inteligencia pravdepodobne urýchli presun časti ľudí z rutinných kancelárskych prác smerom k profesiám, ktoré sa odohrávajú mimo obrazovky. Dnešné dramatické predpovede masívneho prepúšťania kvôli AI považujem skôr za prehnané, no rýchly rast zárobkov v remeselných profesiách je ukážkovým príkladom fungovania cenového mechanizmu.“

Celý článok zo dňa 18.3.2026 si môžete prečítať na Trend, tu.

Minimálna mzda

Veľký prehľad zárobkov v Európe: Kto má najvyššiu minimálnu mzdu? TAKTO sme na tom my

Róbert Chovanculiak, INESS:

“Medzinárodné porovnanie minimálnej mzdy býva často skreslené, pretože jednotlivé krajiny majú odlišne rozložené daňovo-odvodové zaťaženie práce. Slovensko je navyše špecifické tým, že veľkú časť odvodov „platia“ zamestnávatelia. Preto naša minimálna mzda opticky vyzerá nižšia, než v skutočnosti je – než sú celkové náklady práce. Navyše nemôžeme porovnávať absolútne číselné hodnoty minimálnej mzdy medzi krajinami. V každej je totiž iná mzdová úroveň, daná celkovou výkonnosťou hospodárstva. Aj krajina s nízkou minimálnou mzdou v eurovom vyjadrení tak môže mať z pohľadu svojej ekonomiky relatívne vysokú minimálnu mzdu. A to je opäť prípad Slovenska, ktoré dlhodobo patrí medzi krajiny s relatívne najvyššou minimálnou mzdou vzhľadom na svoju mzdovú úroveň.”

Celý článok zo dňa 18.3.2026 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.

Zdravotníctvo

Vyše 500-tisíc pacientov čaká zmena. Verdikt o drahých liekoch nebude len na poisťovni, rozhodne niečo iné

Martin Vlachynský, INESS:

„Spomínaná novela v pripomienkovom konaní nazbierala 1090 pripomienok a pokiaľ viem, ich vyhodnocovanie ešte stále prebieha.“

Celý článok zo dňa 18.3.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Lekárnici by mali mať širšie kompetencie

Martin Vlachynský, INESS:

„Veľká časť zdravotných problémov ľudí je, povedal by som to triviálneho charakteru a je pomerne jednoducho manažovateľná aj takýmto spôsobom. Čiže je to spôsob, ako odbremeniť zdravotný systém, odbremeniť ambulancie, za B to dáva priestor lekárnikom.“

Rádio Slovensko (19.3.2026)

Dôchodky

Systém dôchodkov naráža na limity

Radovan Ďurana, INESS:

„Dôchodkový systém na Slovensku nie je dobrý z pohľadu dlhodobej stability. Priebežný systém je čoraz viac pod tlakom starnutia populácie a slabšieho pomeru medzi počtom pracujúcich a počtom poberateľov dôchodkov. Aby toho nebolo málo, politici prišli s 13. dôchodkom, ktorý stratu výrazne prehĺbil. Krátkodobo sa dajú výpadky zalepiť vyššími odvodmi, daňami alebo transfermi zo štátneho rozpočtu, ale to nerieši podstatu problému. Slovensko sa roky tvári, že chce štedrý systém, ale bez toho, aby si naň vytváralo dostatočné zdroje.

Valorizácia dôchodkov je problém, dôchodcom sa pri priznaní dôchodku valorizuje dávka v podstate dvakrát. To prehlbuje stratu v dôchodkovom poistení. Súčasný stav nebude udržateľný už v blízkom čase a bude závislý od obrovských transferov zo štátneho rozpočtu, čo znamená menej zdrojov na zdravotníctvo či obranu. Bude musieť prísť reforma.“

Hospodárske noviny (18.3.2026)

Bez vlastných úspor bude staroba drahšia

Radovan Ďurana, INESS:

„V praxi to môže znamenať, že hoci dôchodky porastú na papieri, ich reálna kúpna sila nemusí rásť rovnakým tempom. Preto bude čoraz dôležitejšie mať aj vlastné úspory.“

„Pre jednotlivcov z toho vyplýva jasná lekcia a teda, že spoliehať sa iba na štátny dôchodok nestačí.“

Hospodárske noviny (18.3.2026)

Niektorí dôchodcovia si prilepšia

INESS:

“V prvom rade treba prestať z dôchodkového systému robiť nástroj predvolebnej politiky. Potrebné je naviazať dôchodkový vek na dĺžku života, obmedziť plošné dávky typu trinásteho dôchodku a chrániť druhý pilier pred neustálymi legislatívnymi zásahmi. Zároveň musí štát ozdraviť verejné financie ako celok, lebo neudržateľný rozpočet a neudržateľné dôchodky sú spojené nádoby. Bez vyššieho ekonomického rastu, vyššej zamestnanosti a vyššej produktivity sa tento problém nedá vyriešiť len technickou úpravou parametrov.“

Hospodárske noviny (19.3.2026)

Ekonomický rast

Prečo už Poliaci zarábajú viac ako Slováci?

Radovan Ďurana, INESS:

„V roku 2024 bola poľská priemerná mzda prvýkrát vyššia ako slovenská. Priemerný Poliak dnes zarába o päť percent viac ako Slovák, hoci celých 10 rokov predtým zarábal zhruba o 10 percent menej. Zázrak?

V médiách sa takmer vždy stretnete s tým, že Poliaci vedia na rozdiel od Slovákov čerpať eurofondy. Toto, pochopiteľne, nemôže byť vysvetlenie. Po prvé, celkový objem príjmov z fondov je malý; po druhé, je porovnateľný so slovenským a po tretie, Poľsko nimi ešte stále len dobieha obrovský investičný deficit. Keď v lete prejdete autom naprieč Poľskom, zistíte, ako málo diaľnic stále napriek nedávnej impozantnej výstavbe v Poľsku stojí, a tam, kde má mať skoro 40-miliónová krajina trojprúdové diaľnice, sú často upchaté dvojprúdové cesty.“

…

Celý komentár zo dňa 19.3.2026 si môžete prečítať na Denník N, tu, alebo na INESS, tu.

Ekonomika

Ficove zásahy pri nafte sú „neefektívne a drahé“. Analytik pre Refresher objasnil situáciu s pohonnými hmotami

Radovan Ďurana, INESS:

„Je to veľmi neefektívne a veľmi drahé.“

„Trhové nastavenie cien je jediný spôsob, ako zabezpečiť, že naftu nakoniec kúpia hlavne tí, ktorí ju potrebujú najviac.“

„To, čo dnes vidíme, nie je nedostatok paliva, ale zvýšený dopyt spôsobený nízkou cenou.“

„Najlepšou ekonomickou radou, pokiaľ riešime dostupnosť palív, je jednoducho nechať to na cene.“

„Ja si myslím, že prostredníctvom palív ani energií by sa nemala robiť žiadna sociálna politika.“

„Palivá za 2 eurá sme tu už mali a nebolo to krátke obdobie, trvalo to mesiace. Navyše, dnes máme vyššiu kúpnu silu než v minulosti.“

„Veľkú časť ceny si berie štát cez dane. Ak by ich znížil, palivá môžu zlacnieť.“

…

Celý článok zo dňa 20.3.2026 si môžete prečítať na Refresher, tu.

Podnikanie a regulácie

Bol Samsung iba začiatok? Analytik pre Refresher objasnil, prečo od nás firmy odchádzajú do zahraničia

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Firmám rastú náklady zo všetkých strán. Zvyšujú sa dane a pribúdajú nové, čo im berie peniaze, ktoré by inak mohli použiť na rozvoj.“

„Ak podnikateľ vidí, že sa podmienky zhoršujú a môžu sa zhoršovať aj ďalej, začne sa obzerať inde.“

„Zamestnávanie je u nás dnes drahšie než v okolitých krajinách a dokonca aj v niektorých južných štátoch Európy.“

„Aj keď má človek prácu, mal by myslieť na plán B a priebežne si zlepšovať zručnosti.“

„To, ako to dopadne, závisí od rozhodnutí politikov, ale aj od toho, ako sa prispôsobia firmy a ľudia.“

Celý článok zo dňa 20.3.2026 si môžete prečítať na Refresher, tu.

Dane

Peniaze – dane

Richard Ďurana, INESS:

„Šikovný a kvalifikovaný človek v Česku zarobí ročne o jednu celú výplatu viac a zároveň zamestnávateľa stojí o jednu celú výplatu menej.“

„Čiže ak sa niekto bude čudovať, prečo niektoré tovary sú lacnejšie v Rakúsku, tak toto je práve odpoveď na túto otázku.“

STV1 (22.3.2026)