Vojna

Renesancia európskeho priemyslu a obrany alebo ďalší nenaplnený sen Bruselu?(panel expertov)

Martin Vlachynský, INESS:

1.) Považujete financovanie európskeho priemyslu a obrany takýmto spôsobom za správne?
2.) Myslíte si, že vďaka tomu bude Európa bezpečnejšia a dobehne ekonomické zaostávanie za USA a Čínou?
3.) Môžu na tom nejakým spôsobom profitovať aj slovenské firmy a naša ekonomika? Ak áno, tak ako?
4.) Neobávate sa toho, že tieto projekty, respektíve stratégie nakoniec skončia neúspešne vzhľadom na historické skúsenosti s plánmi Bruselu, ako napríklad Lisabonská stratégia?

„1. Obranný priemysel nemá iných zákazníkov ako štáty. Veľkosť nákupov bude vždy politickým rozhodnutím, vychádzajúceho z geopolitickej situácie. Za vhodnejší by som považoval dlhodobý systematický nákup cez národné rozpočty a nie vytváranie ad hoc fondov. Chápem však, že prišlo k šokovej zmene situácie a vznikla potreba rýchleho zbrojenia, čo skratka vo forme fondu trocha ospravedlňuje. To však nemení nič na tom, že tie nákupy sa nezaplatia zo vzduchu. Štáty by mali mať svoje priority, fiškálna politika EÚ aj jednotlivých štátov však posledné roky funguje tak, že sa priority len pridávajú a pridávajú, až je zrazu všetko prioritou – sociálny štát, infraštruktúra, zdravotníctvo, energetická transformácia, obrana“
…

Celý článok zo dňa 24.3.2025 si môžete prečítať na Aktuality, tu.

Obchodná vojna

Obchodná vojna medzi EÚ a USA by mala výrazne horšie následky pre Úniu

INESS:

„Európska únia stojí pred kritickým bodom svojej obchodnej politiky. Aby si naďalej dokázala udržať svoj globálny význam, musí byť schopná držať krok s novým trendom globalizácie, odstrániť regulačné bariéry a podporiť inovácie. Na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ v čoraz komplexnejšom globálnom prostredí je trhovo orientovaný prístup existenčne nevyhnutný.“

Celý článok zo dňa 24.3.2025 si môžete prečítať na Bleskovky.zoznam, tu.

Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu

Radovan Ďurana, INESS:

„To sú zákazníci, ktorí keď si vyberú značku, tak sú častokrát ochotní si za ňu aj priplatiť viacej. To hľadanie trhov bude samozrejme náročné, pretože európski producenti čelia čínskej konkurencii a objavovanie trhov v Ázii alebo v Afrike, v Južnej Amerike, je pomerne náročné a trvá to dobu, kým sa tam vybudujú objemy, ktoré by mohli uspokojiť automobilky.“
„V tejto síce hlúpej vojne by sme sa mali snažiť zaujať holubičí postoj, radšej nezavádzať odvetné opatrenia a všemožne sa snažiť presvedčiť Trumpovu administratívu, aby zrušila tie clá, pretože poškodí obe strany.“

Rádio expres (27.3.2025)

Európska únia avizuje tvrdú reakciu voči americkým clám

Radovan Ďurana, INESS:

„V tejto síce hlúpej vojne by sme sa mali snažiť zaujať holubičí postoj, radšej nezavádzať odvetné opatrenia a všemožne sa snažiť presvedčiť Trumpovu administratívu, aby zrušila tie clá, pretože poškodí obe strany.“

Celý článok zo dňa 27.3.2025 si môžete prečítať na Expres, tu.

Rozhovor s analytikom INESS-u Radovanom Ďuranom

INESS:

„Odvolám, čo som navrhol a že ešte stále tam má na to priestor, pretože si myslím, že sú to samotné americké automobilky, ktoré musia klopať na jeho dverách, Donald, neblázni, my odoberáme toľko dielov z Mexika, z Kanady, ale aj z Európy, že nám clá predražia výrobu, takže to, čo ty ako navrhuješ, že poďme podporiť americký priemysel, náš poškodí.“
„Takže keď sa človek pozrel na burzu po tomto poslednom ohlásení, tak nevidel tam, že americké automobilky by si posilnili, pretože budú mať vyššie zisky, ale naopak, oni stratili na burze, hodnota ich akcií, práve preto, že všetkým ako je jasné, že ak sa tie americké autá vyrábajú spolovice z dovezených dielov a ako aj z Európy ide obrovské množstvo častí do tých automobilov do Ameriky.“
„Takže jednoducho je veľmi ťažké interpretovať, že čo vlastne chce týmto dosiahnuť, pretože je pravda, že európske clá na dovoz amerických áut sú 10 %, zatiaľ čo americké clá na dovoz európskych sú 2,5 %. Čiže je tam takýto rozdiel. A Donald Trump zvykne argumentovať tým, že Spojené štáty americké majú veľký deficit v obchode s tovarmi, ale už nehovorí B. Pri obchode so službami majú Spojené štáty americké výrazne navrch oproti tomu, čo Európska únia dováža do Spojených štátov amerických.“
…

Rádio expres (28.3.2025)

Recipročné clá voči Spojeným štátom

Radovan Ďurana, INESS:

„Tovaru a viem si predstaviť napr. keby Únia povedala už pred mesiacom, že máte 2,5-percentné clá na dovozy európskych áut, my máme 10, dobre, znižujeme, ideme na 2,5 %. A takýmto signálom dať, že poďme sa vlastne dostať k nulovým clám, pretože prospejú aj americkým obyvateľom, aj obyvateľom Európskej únie najviac.“
„Naša schopnosť vyjednať niečo s clami je skoro nulová, a preto by teraz prvú vec, ktorú malo urobiť, ruším transakčnú daň, pretože to je prvý piesok, ktorý sypem aj tým automobilkám do motora ich podnikov.“

Rádio expres (28.3.2025)

Trump uvalil 25 % clo na dovoz automobilov: ako zasiahnu Slovensko a EÚ? (Analýza)

INESS:

„Je pravda že európske clá na dovoz amerických áut sú 10%, zatiaľ čo americké clá na dovoz európskych sú 2,5%. Donald Trump zvykne argumentovať tým, že Spojené štáty americké majú veľký deficit v obchode s tovarmi, ale už nehovorí B. Pri obchode so službami majú Spojené štáty americké výrazne navrch oproti tomu čo Európska únia dováža do Spojených štátov.
Tie clá fungujú tak, že oni predražia nákupy pre všetkých amerických spotrebiteľov, a to znamená, že oni si ich budú môcť kúpiť menej a budú si kupovať menej aj od amerických producentov. A tie clá spôsobia aj spomalenie americkej ekonomiky, takže celá táto hra na zvyšovanie ciel skončí tým, že sú poškodené vždycky obidve strany.“
…

Celý článok zo dňa 30.3.2025 si môžete prečítať na Epochtimes, tu.

INNES: Obchod pod vplyvom cla (Komentár)

INESS:

„Nad svetom sa sťahuje súmrak obchodnej vojny. Nerozvážne kroky politikov môžu nielen spomaliť budovanie prosperity, ale aj vtiahnuť ľudí späť do chudoby. Práve intenzívny obchod medzi krajinami a voľnejší pohyb kapitálu a vedomostí zásadne prispel k tomu, že celosvetový podiel ľudí v extrémnej chudobe za posledných 30 rokov klesol z 34 % na 8,8 %.
Počas troch dekád vzrástol podiel exportu na svetovom HDP o neuveriteľných 50 %. Väčšina krajín sa tak mohla zapojiť do medzinárodnej výmeny a svetovej deľby práce. Využiť skryté zdroje, voľné kapacity, dostupnú pracovnú silu. Slovensko naďalej patrí medzi krajiny, ktoré túto príležitosť využili na viac ako 100 %.
Ekonómovia, politici, podnikatelia, ale aj občania každý deň s obavami čakajú, aký nový návrh na clá príde z Oválnej pracovne Bieleho domu. Mohlo by sa zdať, že z nášho kontinentu s tým veľa urobiť nemôžeme, ale nie je to tak. Európska únia má aj v tejto situácii v rukách silné karty.“
…

Celý komentár zo dňa 30.3.2025 si môžete prečítať na Epochtimes, tu.

Zdravotníctvo

Plán na nový model zdravotnej starostlivosti v Spojenom kráľovstve

INESS:

„Britský verejný zdravotný systém čelí podobným problémom ako slovenské zdravotníctvo, čo vedie k diskusiám o reforme.
National Health Service (NHS) je systém verejnej zdravotnej starostlivosti v Spojenom kráľovstve. Hoci je v mnohom odlišný od slovenského, trpí podobnými stupňujúcimi sa problémami, ako je premenlivá kvalita služieb, zhoršujúca sa dostupnosť a rastúce náklady pre verejný rozpočet.
Na ostrovoch sa preto rozbiehajú diskusie o zreformovaní NHS. Prinášame vám preklad textu, ktorý pre IEA napísal Nick White. Predstavuje v ňom tri hlavné zásady reformy, pre ktoré mu boli inšpiráciou aj zahraničné systémy. V mnohom je jeho myslenie aplikovateľné aj na slovenskú realitu.“
…

Celý komentár zo dňa 24.3.2025 si môžete prečítať na Blog.sme, tu.

Lekári pre dospelých by mohli prijímať pacientov už od 15 rokov

INESS:

„Sú práve detské špecializácie vo veľa prípadoch tými najužšími hrdlami a je skutočne veľký nedostatok v niektorých profesiách. Z tohto pohľadu oceňujem takýto návrh. Má potenciál trošku zvýšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti, najmä teda pre mladých dospelých adolescentov.“

Rádio slovensko (24.3.2025)

Ďalšie nemocničné oddelenie zbiera peniaze na rekonštrukciu. Nie je to rarita ani na západe

Martin Vlachynský, INESS:

„Je to spôsob, ako môžu iniciatívni zamestnanci získať nejaké voľné zdroje na zlepšenia, ktoré nebudú zaťažené rozsiahlou byrokraciou a nákladným lobovaním u zriaďovateľa.
Je však ironické skladať sa na nemocnicu, ktorú vlastní štát, disponujúci 66 miliardami eur verejných zdrojov. V zahraničí sú aj veľké verejné nemocnice v mnohých prípadoch nezávislé subjekty, kde štát nevystupuje v pozícii vlastníka.“
„Na jednej strane sú neustále rastúce náklady, najmä na personál. Na strane druhej sú príjmy. Financovanie nemocníc z verejných zdrojov sa od roku 2019 do roku 2024 zvýšilo z 1,45 miliardy eur na 2,78 miliardy eur.
Ani to však nestačilo na zníženie ani prevádzkového, ani kapitálového dlhu. Nemocničný sektor potrebuje nielen „kompetenčnú“ reformu, akou je optimalizácia siete nemocníc, ale aj reformu modelov riadenia. Jej prvým krokom by mala byť transformácia a odštátnenie.“

Celý článok zo dňa 26.3.2025 si môžete prečítať na Zdravotnickydennik, tu.

Ticho pred búrkou. Zdravotníctvu dočasne pomohol vyšší dôchodkový vek, čakajú nás však oveľa horšie časy

Martin Vlachynský, INESS:

„Príkladom môže byť aktuálne rozšírenie kompetencií pre administratívnych pracovníkov v zdravotníctve na Slovensku, ďalšími možnosťami je aktívne zapájanie inovácií, či už technologických, napríklad vzdialené monitorovanie pacientov, ako aj procesných v podobe efektívnejšieho využitia limitovaného pracovného času.“

Celý článok zo dňa 27.3.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.

Poplatky v zdravotníctve potrebujú kontext

Martin Vlachynský, INESS:

„Dvadsať rokov po „zajacovkách“ sa opatrne rozbehla verejná diskusia o poplatkoch v zdravotníctve.
Nielen diskusia. Na ministerstve zdravotníctva dokonca prebieha mapovanie tých existujúcich a možno – ak politika dovolí – sa dočkáme nejakého konkrétneho legislatívneho návrhu ohľadom redefinície poplatkov v zdravotníctve.
Paralelná diskusia prebieha aj v Českej republike, kde si oficiálne poplatky vyskúšali v rokoch 2008 – 2015. Podobné Slovensku je aj aktuálne prostredie. Najmä v ambulantnej sfére sú tam bežné „šedé“ poplatky za registráciu, administráciu, či objednanie.“
…

Celý komentár zo dňa 27.3.2025 si môžete prečítať na Sme, tu, alebo na INESS, tu.

Nechcete termín o pol roka? Zaplaťte. Ako sa kreatívne zarába na časenkách k lekárom

Martin Vlachynský, INESS:

„Krokom vpred nie je plošný boj proti poplatkom. Cieľom by malo byť skôr jasnejšie zadefinovanie nároku pacienta a otvorenie dverí pre jeho transparentnú spoluúčasť.“

Celý článok zo dňa 29.3.2025 si môžete prečítať na Sme, tu.

Clo

Clá, ktoré Trump zatiaľ zaviedol, poškodia viac USA ako EÚ

Radovan Ďurana, INESS:

„Doteraz si mohol kúpiť jednotku ocele za sto dolárov. Po zavedení cla z Európy to už bude 125 dolárov. Bude musieť platiť viac. Tých 25 dolárov ale skončí v americkej štátnej kase a to znamená, že teoreticky by vláda mohla znížiť iné dane o 25 dolárov. Toto by teda nemuselo mať nejaký zásadný dosah. Lenže americký spotrebiteľ si musí kupovať niečo drahšie ako doteraz, bude sa snažiť hľadať nejakú lacnejšiu alternatívu a siahne napríklad po brazílskej oceli, ktorú kúpi za 120 dolárov. Doteraz si ju nekupoval, lebo mohol kúpiť tú európsku za sto dolárov. Lenže tých dodatočných dvadsať dolárov už neskončí v americkej štátnej kase, ale tieto peniaze skončia vo vrecku toho brazílskeho, menej konkurencieschopného dodávateľa.“

Pravda (24.3.2025)

25 % clo na dovoz áut do USA sa dotkne celej slovenskej ekonomiky

Radovan Ďurana, INESS:

„Napr. ubytovacie zariadenia, pretože tí prepustení zamestnanci budú mať menej zdrojov na tieto služby poskytované na Slovensku.“

Rádio slovensko (27.3.2025)

Školstvo

Drucker plánuje ich premenu na štvorročné, vidí v nich vinníkov znižovania kvality základných škôl

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Existujú rôzne názory na to, koľko žiakov by malo študovať na odborných školách a koľko na školách so všeobecným zameraním. To je však niečo, čo si musí rozhodnúť sám žiak so svojimi rodičmi.
Dieťa a rodičia sú v najlepšom postavení, aby posúdili svoje šance, záujem a to, čo očakávajú od života. Žiadny úradník ani politik nedokáže za nich lepšie rozhodnúť.“

Celý článok zo dňa 25.3.2025 si môžete prečítať na Postoj, tu.

České univerzity už naskočili na nový trend. Drucker plánuje zrušiť diplomovky a uvažuje o dvoch alternatívach

INESS:

„Namiesto toho, aby proti AI bojovali a držali sa zastaraných požiadaviek, by sa mali prispôsobiť realite – študenti ju totiž aj tak používajú.“

Celý článok zo dňa 26.3.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.

Ekonomika

Ekonómovia vedia, ako zo sveta vymazať chudobu. Tak čo tomu bráni?

Róbert Chovanculiak, INESS:

„No to je taká filozofická otázka a ja filozoficky odpoviem. Spravodlivý plat nemusí byť automaticky plat, z ktorého musia mať ľudia super život. Ďalšia kategória je ekonomicky opodstatnený plat. Čiže musíme rozlišovať, či sa ideme baviť o spravodlivých platoch v nejakom filozofickom zmysle alebo o platoch, ktoré stačia na to, aby ľudia vyžili, alebo o platoch, ktoré dokáže ekonomika garantovať ľuďom.“
„To je určite možné, pretože aj všetci ľudia na Západe v zásade prešli touto fázou. Tie šičky boli kedysi vo Veľkej Británii, keď sa tam rozbiehala priemyselná revolúcia. Potom sa presunuli do USA, keď sa tam rozbiehal priemysel, aj tam hral na začiatku veľkú rolu textilný priemysel. Textilný priemysel je charakteristický pre ekonomiku, ktorá sa ešte len rozvíja.“
…

Celý článok zo dňa 25.3.2025 si môžete prečítať na Vedanadosah.cvtisr, tu.