Zdravotníctvo
Odborníci volajú po lepšom prepojení štátnych nemocníc. Rezort tvrdí, že sieťovanie už prebieha
Martin Vlachynský, INESS:
„Lebo dnes v podstate sú to úplne nezávislé subjekty tieto nemocnice a ako také jedna k druhej pristupujú. A v momente, keby boli nejakým spôsobom právne zastrešené pod jednu matku, tak by to uľahčilo aj tú administratívu zdieľania infraštruktúry a pracovnej sily.“
Rádio Slovensko (18.5.2026)
TRH PRÁCE NA DEMOGRAFICKÚ KRÍZU NIE JE PRIPRAVENÝ
Martin Vlachynský, INESS:
„Súčasný sociálny a zdravotný systém bol nastavený v čase, keď ho financovala silná generácia pracujúcich. Tento model dnes naráža na svoje limity. Aj v optimistickom scenári porastú zdravotné výdavky do roku 2030 o desiatky percent a verejné financie na to nebudú pripravené.“
MY Nitrianske noviny (18.5.2026)
Experts Back Stronger Networking Between State Hospitals
Martin Vlachynský, INESS:
„Better networking is one of the steps needed to make the Slovak healthcare system more efficient.“
„Hospitals should not only centralize purchases, but also share services such as accounting, legal support, marketing and infrastructure.“
„Hospitals currently operate as separate entities, and a unified structure would make administration and workforce management easier.“
Celý článok zo dňa 18.5.2026 si môžete prečítať na STVR, tu.
Pacienti na Slovensku míňajú na lieky rekordné sumy
Martin Vlachynský, INESS:
„Nárast cien liekov zhruba v tejto výške preto považujem za prirodzený vývoj.“
„Onkologické ochorenia sú oblasť, kde prichádza najviac inovatívnych liekov, ktoré majú zároveň vyššiu cenu.“
„Táto skupina zahŕňa liečivá ovplyvňujúce centrálnu nervovú sústavu. Obsahuje nielen psychofarmaká, ale aj anestetiká a hlavne analgetiká, teda lieky na bolesť a horúčku.“
Celý článok zo dňa 20.5.2026 si môžete prečítať na Pravda, tu.
Kedy má život človeka ešte cenu? Krutá pravda o tom, kde sa končí slovenská solidarita a začína hon za peniazmi
Martin Vlachynský, INESS:
„To, ako nastavíme finančné limity, je politická otázka. Môžeme limit nastaviť na 10-tisíc alebo milión eur. Avšak čím viac ukrojíme zo spoločného koláča na extrémne drahé lieky, tým menej zostane na bežné fungovanie zdravotníctva.“
Celý článok zo dňa 22.5.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Ekonomika
Ekonomické analýzy 24: Bez systémových reforiem Slovensko neporastie, varujú Špirko a Vlachynský
Martin Vlachynský, INESS:
„Bez systémových zmien bude Slovensko len ťažko zvyšovať svoju konkurencieschopnosť.“
„Vláda chce viacero zmien predložiť ako jeden zákon.“
„Podobné „podnikateľské kilečká“ už Slovensko zažilo a nejde o zásadné reformy.“
„Problém si vyžaduje systémové riešenie a audit povinností, ktorým sa jednotlivé rezorty často bránia.“
„Európa bude musieť racionálnejšie nastavovať emisné ciele aj energetickú politiku.“
„Bez výkonnej ekonomiky nebude možné dlhodobo financovať zdravotníctvo, sociálny systém ani dôchodky.“
Celý článok zo dňa 18.5.2026 si môžete prečítať na Noviny, tu.
Ekonomické Analýzy 24: Prorastové opatrenia vlády a podnikanie v čase konsolidácie
Martin Vlachynský, INESS:
„Vláda je vo svojej konsolidačnej stratégii nútená zohľadniť rastové opatrenia, pretože možnosti na zvyšovanie daní sú už vyčerpané.“
„Byrokratické opatrenia by nemali byť len povinnou jazdou, ale mali by skutočne zlepšiť podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť slovenských firiem.“
„Slovensko sa rozhodlo poskytovať vysokú pomoc domácnostiam, zatiaľ čo podniky ostávajú osamotené.“
„Treba nájsť fiškálne šetrnejšie spôsoby, ako pomôcť priemyslu bez zbytočného zaťaženia štátneho rozpočtu.“
„Slovensko, ako exportne orientovaná krajina, je veľmi citlivé na ekonomické problémy v Európe, a preto je dôležité, aby vláda prijala účinné opatrenia na podporu hospodárskeho rastu.“
Celý článok zo dňa 18.5.2026 si môžete prečítať na Noviny, tu.
Šrotovné bol podvod na motoristov. Neušetril nikto, zaplatili aj tí, čo nechceli.
INESS:
„Oslovení predajcovia šrotovné hodnotili skôr pozitívne aj po slabších výsledkoch v rokoch 2010 a 2011.“
„V roku 2009 ľudia kúpili vyše 90-tisíc vozidiel, zatiaľ čo v roku 2011 už len necelých 74-tisíc.“
Celý článok zo dňa 21.5.2026 si môžete prečítať na Topspeed, tu.
Podnikanie a regulácie
Podnikanie v čase konsolidácie
Martin Vlachynský, INESS:
„Daný podnikateľ mal šťastie v nešťastí, že je v podstate drobný podnikateľ a tá chyba, ktorá tam nastala, bola tak absurdná, že ju chápal v podstate každý človek na Slovensku a videli, ako odtrhajú od úst jeho deťom v podstate tie tržby. Teraz si ale predstavte, že ste veľká firma a priemyselný podnik, urobíte chybu napr. vo výkaze o odpadoch alebo v nejakom formulári, kde nahlasujete /nezrozumiteľné/ alebo xy ďalšie veci, čo ako väčšina divákov ani netuší, že existujú a nie je to o diakritike, ale že napíšete niekde nejaký zlý kód alebo nejakým spôsobom to zle vyplníte, ale to sú veci, ktoré sa nedostanú do médií, ktoré nekorelujú po sociálnych sieťach, lebo v princípe sú nudné, nie sú virálne. Ale takýchto sú milióny a milióny, ktoré sa odohrávajú neustále v tej ekonomike a tie generujú tú záťaž. Podľa mňa z toho sú 2 poučenia zásadné. Prvé poučenie, že je na tom, aj na tomto až karikatúrnom príklade je vidieť, aké absurdnosti sa vyžadujú. Akože to, či je alebo nie je diakritika, predsa nemôže nijakým spôsobom ohroziť ani spotrebiteľa, ani výber daní, ani štát, ani rodnú reč, ani neviem čo. Čiže už len to, že niečo takéto vôbec sa môže zvážiť, že to kontrola môže pokutovať, je nezmysel. „
…
JOJ 24 (18.5.2026)
Ekonomický rast
Prorastové opatrenia vlády
Martin Vlachynský, INESS:
„No ono vláda úplne ani nemá na výber, ako pristúpiť ku konsolidácii, pretože tá kapacita na zvyšovanie daní, ktoré bolo využívané doteraz v tých predchádzajúcich balíčkoch, naozaj dosahuje svoje hranice. A vidíme to už aj na ekonomickom raste Slovenska, že takýmto spôsobom pokračovať sa jednoducho už nedá. Takže viac-menej dobrovoľne z donútenia to vyzerá, že bude nejaká forma prorastových balíčkov, nazvime to. Zároveň ale, áno, bohužiaľ, povedzme si, že takýto spôsob predstavovania týchto balíčkov a diskusie a nediskusie okolo nich nie je šťastný. Dokonca premiér povedal, že oni to v podstate všetko chcú predložiť ako 1 zákon, čo tiež mi úplne nepríde, že takto by sa mali robiť zásadné kroky. A, bohužiaľ, keď sa spätne pozrieme, to je samotný 1 z problémov podnikateľského prostredia, že ten legislatívny proces, tzn., nazvime to také tie dobré mravy, ako sa robia zákony, sa čoraz menej dodržiavajú. Tzn., že vy keď prídete s nejakým nápadom a či už je to škodlivý nápad pre podnikateľské prostredie alebo dobrý nápad pre podnikateľské prostredie, mali by ste začať nejakou diskusiou, nejakou analýzou dopadov, dobre si premyslieť, čo všetko sa stane možno v iných zákonoch, keď zmeníte tento zákon a až následne to zmeniť. Takto, bohužiaľ, sme tlačení do nejakého rýchleho listovania zoznamov opatrení, to nie je úplne najlepšie.”
…
JOJ 24 (18.5.2026)
Hospodársky rast stagnuje. Aké opatrenia môžu naštartovať ekonomiku?
Radovan Ďurana, INESS:
„Ja to považujem za veľmi zlú správu o tom, že aj minulý rok, aj tento rok má byť tak nízky ekonomický rast, pretože my sme ekonomika, ktorá má ešte relatívne dnes, ešte relatívne mladú pracovnú silu, my by sme mali teraz rásť a dobiehať západné krajiny. A keď sa pozriete do Česka, tam je očakávaný rast viac ako 2 %, rovnako Poľsko, to znamená, že oni utekajú výrazne rýchlejšie. Môže sa to zdať, že je to 0,8 alebo 2,4, že to nie je až taký veľký rozdiel, ale tento rozdiel, keď sa to kumuluje povedzme dlhšie obdobie, 10 rokov, tak to už urobí zásadný rozdiel v životnej úrovni a ja považujem túto správu o nízkom ekonomickom raste ako tak zásadnú, že ako vláda by sa mala zodpovedať občanom, že prečo práve Slovensko nerastie, pretože ten hospodársky rast alebo HDP je nie síce ideálna, ale je to najlepší spôsob, ako my môžme hodnotiť rast životnej úrovne a bohatstva danej krajiny. Že keď si to zoberiete na dlhšom horizonte, krajiny, ktoré majú vyšší hospodársky rast alebo aj vyššie HDP, tak majú vyššiu životnú úroveň, platí to v podstate naprieč svetom. Takže ako my teraz prichádzame o čas, keď sme mali vytvárať bohatstvo domácností.“
…
Rádio Slovensko (21.5.2026)
Dane
Vedecký spor v Bruseli odhaľuje slabiny novej tabakovej politiky
Radovan Ďurana, INESS:
„Vysoké zdanenie historicky nestlmilo dopyt po nikotíne, ale zvýšilo nelegálny obchod.“
Celý článok zo dňa 18.5.2026 si môžete prečítať na Eubrief, tu.
10 prorastových opatrení, ktoré môžu zmeniť prácu aj podnikanie. Najväčší skok čaká dohodárov
Martin Vlachynský, INESS:
„Priestor na ďalšie zvyšovanie daní sa vyčerpáva.“
Celý článok zo dňa 22.5.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.
Verejné financie
Veľké zmeny v EÚ: Na stole sú nové dane. Pocítiť ich môžeme pri nákupoch aj v domácom odpade
Radovan Ďurana, INESS:
„Náš návrh je zhruba o 220 až 230 miliárd nižší, ako je návrh Európskej komisie.“
„Dostatočne efektívny rozpočet, ktorý bude vykonávať to, čo nedokážu robiť členské štáty, a bude podporovať jednotný trh, je možné zostaviť aj pri jednom percente HND.“
„Ak je to napríklad maloobchodný reťazec, ktorý má prirodzene veľké tržby, ale nemá zisk, tak bude zaťažený dodatočnou daňou. Je to daň zo straty, čiže nepostihuje to firmy, ktorým sa darí, ako v prípade dane z príjmov právnických osôb, ale postihuje to firmy, ktoré majú väčšie tržby.“
„Je to podivný nástroj, pretože niektoré krajiny napríklad elektronické cigarety alebo nikotínové vrecúška nezdaňujú vôbec, a nezdaňujú ich z dobrých dôvodov. Tieto výrobky predstavujú menšie riziko poškodenia zdravia.“
„Všetky otázky spojené s fajčením riešia členské štáty, takže nevidíme žiadny dôvod, prečo by mala mať Európska komisia podiel na tejto dani.“
…
Celý článok zo dňa 18.5.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Sen o Ficovej štátnej atómke má stáť takmer 200 miliónov. Štát v čase konsolidácie chystá veľkú finančnú záťaž
Radovan Ďurana, INESS:
„Najjednoduchším spôsobom odkúpenia je použitie zdrojov zo štátnych finančných aktív.“
„Podobne veľká suma by sa asi mohla dať zafinancovať aj zo zostatku. Ak by to nestačilo, musela by prísť dotácia zo štátneho rozpočtu.“
Celý článok zo dňa 18.5.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.
Výstavba nemocnice v Prešove sa predĺži
Martin Vlachynský, INESS:
„Ostáva tu otázka, čo bude následne, keď sa minú peniaze z plánu obnovy. To je vlastne úloha, ktorú táto vláda prenechala na tú ďalšiu vládu, ale vy pokiaľ ako budete mať prázdnu pokladňu a tých niekoľko stoviek miliónov eur, ktoré ešte bude potrebovať na tú dostavbu, tam nedokážete nájsť, môžte sa zaprisahávať ako chcete, ale bez peňazí tá stavba nebude dokončená.“
„Vidíme to na príbehu bratislavskej nemocnice. Takto dôležitý projekt doslova putoval po mape Bratislavy. Keď aj v takýchto zásadných veciach vlastne nepanuje politická zhoda, dokonca niekedy politická zhoda ani v rámci jednej vlády. Je veľmi ťažké potom realizovať projekty, ktoré sú na 5, 7, 10 rokov.“
„To sme v podstate ešte 3 roky dozadu alebo 4 roky dozadu ani netušili, hej? Čiže to zase je nejaké rozhodnutie, ktoré padlo z modrej oblohy a ja nechcem teraz hovoriť, či to bolo dobré alebo zlé rozhodnutie.“
Rádio Expres (19.5.2026)
Dve strany koalície žiadajú zrušiť transakčnú daň. Počítajú, hľadajú možnosti a vyberajú menšie zlo
Radovan Ďurana, INESS:
„Ide o peniaze daňových poplatníkov. O túto sumu budú mať menej prostriedkov na rozvoj svojich služieb, prípadne budú mať nižšie zisky. Alebo o túto sumu zvýšia ceny. Navyše, časť z peňazí sa cez iné dane dostane do štátneho rozpočtu tak či tak.“
„V každom prípade problémom nie je rušenie dane, problémom bolo jej zavedenie, spomaľuje ekonomickú aktivitu. Vláda by mala hľadať úspory vo výdavkoch, aby sa o túto sumu nezvýšil deficit. Priestor na to určite existuje, stačí chcieť.“
Celý článok zo dňa 19.5.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.
Problémy s prešovskou nemocnicou
Martin Vlachynský, INESS:
„To riziko toho, že niektoré z týchto nemocníc dopadnú ako Rázsochy, reálne existuje. Ja nechcem hovoriť, že je to naisto. Tempo je rôzne. Na začiatku možno boli trošku iné očakávania u iných nemocníc, ale niektoré postupujú dobre, ale najmä teda veľká bratislavská nemocnica, ktorá je v úplných začiatkoch, tam samozrejme tá otázka bude pálčivejšia.“
Rádio Expres (21.5.2026)
Byrokracia
Prorastové opatrenia vyvolávajú otázniky: Zamestnávatelia ani odborári návrhy nevideli
Martin Vlachynský, INESS:
„To je jeden z problémov podnikateľského prostredia, že legislatívny proces toho ako sa robia zákony, sa čoraz menej dodržiavajú.“
Celý článok zo dňa 20.5.2026 si môžete prečítať na Noviny, tu.
Živnostníci
Sociálna poisťovňa čoskoro zavedie zásadné novinky pri platení odvodov. Desaťtisícom živnostníkov sa pohorší
Martin Vlachynský, INESS:
„Budeme tu mať živnostníkov, ktorí s tržbami 2876 eur ročne zaplatia nula eur na sociálnych odvodoch, a tých, ktorí s tržbami 2877 eur zaplatia ročne 1642 eur na odvodoch. To je stále 57 percent ak tomu si treba prirátať ešte 16 percent na zdravotné odvody a prípadne aj daň z príjmov.“
Celý článok zo dňa 20.5.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.
Trh práce
INESS: Cena zamestnanca zostáva naďalej vysoká! Zmena sviatkov pomohla len symbolicky
INESS:
„Priemerná mesačná mzda v slovenskom hospodárstve dosiahla v roku 2025 sumu 1625 eur. Toto číslo nemá pre podnikateľa žiadnu výpovednú hodnotu o nákladoch zamestnávania na Slovensku. Musí kalkulovať nielen s odvodmi zamestnávateľa, ale aj s rekreačnými poukazmi, športovými poukazmi, príspevkom na stravovanie a v neposlednom rade aj s nákladmi na práceneschopnosť či dovolenku zamestnanca. V roku 2019 sme preto v INESS prišli s projektom Cena zamestnanca. Najväčšou zmenou z pohľadu Ceny zamestnanca bolo zníženie počtu sviatkov zo zákona, čo mierne zlacnilo reálne odpracovanú hodinu pre zamestnávateľa o -1,1 %. Od roku 2019 narástla Cena zamestnanca o 9 %. Náklad na reálne odpracovaný mesiac modelového priemyselného zamestnanca so zmluvnou mzdou 1743 eur stojí po zarátaní všetkých nákladov 3623 eur. Čistý príjem vysokopríjmových zamestnancov klesol o 1,5 % až 5,6 % v dôsledku zvýšenia progresivity dane z príjmu fyzických osôb, čím sa slovenský trh práce stal pre špičkových manažérov, technologických expertov, či lekárov menej atraktívnym.“
Celý článok zo dňa 22.5.2026 si môžete prečítať na Epochtimes, tu.
