Trh práce

Cena zamestnanca verzus OECD: ktoré je správne?

Martin Vlachynský, INESS:

„Pred pár týždňami sme zverejnili aktualizovanú verziu kalkulačky cenazamestnanca.sk. Podľa našich výpočtov v roku 2025 modelový zamestnanec v priemysle so zmluvnou hrubou mzdou 1765 eur stál zamestnávateľa 3751 eur na odpracovaný človekomesiac. Inak povedané, ak chcete rok zamestnávať človeka s hrubou mzdou 1765 eur, a on využije dovolenku, väčšinu výhod Zákonníka práce, všetky možné poukazy, zaplatíte mesačne za takéhoto zamestnanca sumu pomaly ale isto sa blížiaca štyrom tisícom eur nákladov. Táto reálna cena „priemerného“ zamestnanca v slovenskej realite prekvapila mnohých. Novinári s našou kalkulačkou konfrontovali aj Ministerstvo financií.“
…

Celý komentár zo dňa 26.5.2025 si môžete prečítať na Blog.sme, tu, alebo na INESS, tu.

Zdravotníctvo

ZMENY bez zhody nebudú…

Martin Vlachynský, INESS:

„Ekonomická časť, teda to, koľko bude liek stáť a kto ho zaplatí – sa rieši v druhom kroku. Teda v procese zaraďovania lieku medzi lieky preplácané z verejného systému, u nás zvanom, kategorizácia.“
„Slovenská legislatíva hovorí, že z verejného systému je štát ochotný zaplatiť trojnásobok HDP na obyvateľa za jeden rok pridaného zdravého života v prípade liekov na rozšírené ochorenia a až desaťnásobok HDP v prípade zriedkavých ochorení. To aktuálne zodpovedá sume skoro 70-tisíc, respektíve viac ako 220-tisíc eur za rok pridaného života. Tento limit sa nazýva prahová hodnota.
Vo vyhláške sa mení spôsob výpočtu prahovej hodnoty. Na lieky, ktoré oproti existujúcej liečbe predlžujú a skvalitňujú život pacientov len o malý krôčik, bude výrobca musieť ponúknuť buď nižšiu cenu, alebo nebude kategorizovaný. Naopak, lieky s väčším skokom vpred budú mať pôvodnú úroveň prahovej hodnoty.“

Plus jeden deň (26.5.2025)

Milióny odtekali na lieky s otáznym prínosom

INESS:

„Na rozhodovanie o zaradení na zoznam preplácaných liekov slúži najmä posúdenie hodnoty za peniaze – farmakoekonomický rozbor lieku. Pre menej nákladné lieky ho robí ministerstvo. Pre nákladnejšie lieky pripravuje tento rozbor samostatná inštitúcia, ktorá funguje od roku 2022. Volá sa Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve – NIHO. Je to niečo ako ÚHP, ale zameraný len na lieky. Ako sa ráta hodnota za peniaze pri liekoch? Na jednu stranu rovnice sa položí cena lieku. Na druhú stranu rovnice sa položí dodatočný prínos lieku v porovnaní s existujúcou liečbou. Ako sa ráta dodatočný prínos lieku? Vychádza z klinických štúdií a meria sa v takzvaných QALY, teda rokoch života v zdraví. Aby bol liek kategorizovaný, nemal by podľa zákona cenou za liečbu prekročiť hodnotu 3xHDP na obyvateľa spred dvoch rokov. Aktuálne to znamená limit zhruba 60 000 eur. Pre vysokoinovatívne lieky je hranica nastavená separátne na úroveň 10xHDP, teda zhruba 200 000 eur.“

Plus jeden deň (27.5.2025)

Prvé opatrenie po kritike zastavil. Šaško prichádza s ďalším krokom v liekovej politike

Martin Vlachynský, INESS:

„Diskontná sadzba zjednodušene hovorí o tom, o koľko nižšia je hodnota budúcnosti oproti prítomnosti. Inak napísané, diskontná sadzba päť percent ročne hovorí o tom, že hodnota X v budúcom roku je len 95 percent dnešnej hodnoty.“
„Je to však len jedna časť zmien, ktoré inak hranicu vstupu liekov sprísňujú. Zníženie diskontnej sadzby je tak zmiernením efektu ostatných zmien, ktoré sú na stole.“
„Tieto lieky sú veľmi drahé a zároveň majú rôznu mieru účinku. Zdieľanie rizika je o tom, že platiteľ, teda verejný systém, a výrobca budú spoluzodpovední za to, aké sú celkové výdavky na liek a aký je reálny dosah na zlepšenie života pacientov.“

Celý článok zo dňa 29.5.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.

LOZ: Žiadajú vyvodenie zodpovednosti v drogovej kauze

Martin Vlachynský, INESS:

„Teraz narýchlo vo svetle nejakej kauzy sa tu vymýšľa jedna konkrétna vec, ale ten prístup by mal byť systémový a nielen v prípade nejakého konkrétneho procesu alebo problému, ako je napr. užívanie omamných látok.“

Rádio slovensko (30.5.2025)

Výška hranice pre vstup nových liekov je otázka politických priorít, tvrdí analytik

Martin Vlachynský, INESS:

„Môžeme mať hranicu desaťtisíc, stotisíc, alebo milión eur. Ale čím vyššia hranica, tým viac treba obetovať inde, buď v rámci zdravotníctva, alebo v rámci rozpočtu ako celku. Nemôžeme mať aj všetky inovatívne lieky, aj ministerstvo športu, aj trináste dôchodky.“
„Verejné zdroje by mali byť viac smerované k účinnejším novým liekom, než k novým liekom s nízkou pridanou hodnotou pre pacienta. Samozrejme je tu technická otázka, či ministerstvo bude mať dostatočné kapacity dosah nových liekov rátať, ale táto otázka tu bola aj doteraz.“

Celý článok zo dňa 1.6.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.

Školstvo

Ako chcú zabrániť násiliu na školách

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Bezpečnosť na školách sa ťažko nastavuje jednotne pre všetky školy. Mali by sme mať funkčný, dostatočne financovaný a decentralizovaný systém riadenia škôl, aby si zriaďovatelia a riaditelia mohli nastaviť bezpečnostné prvky podľa svojich predstáv a požiadaviek daného prostredia.“

Nový čas (27.5.2025)

Dane

Slovensko: Firmy čelia konsolidácii

Radovan Ďurana, INESS:

„Vysoké daňové zaťaženie škrtí ekonomickú aktivitu, tzn. že podnikatelia namiesto toho, aby platili obrovské dane, radšej buď prestanú podnikať alebo presťahujú svoje podnikanie do zahraničia.“
„To, že doplatia podnikatelia na tieto opatrenia znamená, že na to doplatia všetci občania Slovenska.“
„Málokto si uvedomuje, že dnes si štát každé deviate euro požičiava.“

Tv joj (31.5.2025)

Ekonomika

Slovensko potrebuje nový príbeh

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Už minimálne 249 rokov sa ekonómovia snažia rozlúštiť záhadu, ako krajiny bohatnú.
Mnohé odpovede už poznáme. Kľúčom k prosperite je deľba práce, ktorá sa prehlbuje s tým, ako pribúda ľudí, ktorí spolupracujú. Táto spolupráca vedie k špecializácii a deľbe vedomostí, čo posúva hranice poznania a prináša inovácie. Práve inovácie nám umožňujú vyžmýkať zo vzácnych zdrojov čoraz väčšiu hodnotu. Takto funguje motor prosperity.
Ekonomické poznatky však idú ďalej. Samotný motor nestačí – potrebujeme, aby ľudia mali motiváciu produktívne spolupracovať, najmä ak ide o milióny či miliardy neznámych ľudí v anonymných spoločnostiach. Na to neexistuje lepšia spoločenská technológia ako trh.“
…

Celý komentár zo dňa 1.6.2025 si môžete prečítať na Postoj, tu.